Týždňový newsfilter: Fico sa už chystá na deň, keď Hlas príde o Pellegriniho

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybrala a komentovala Monika Tódová

1. Ficova nová politická mapa

Výročie nežnej revolúcie je vždy príležitosťou nahliadnuť do mentálneho sveta kľúčových aktérov verejného života. Kým opozičné strany PS, SaS a OĽaNO (nie spolu) boli na námestiach, Smer mal slávnostný snem a predseda strany a aj vlády Robert Fico približne hodinový prejav.

Bol to Ficov prvý stranícky prejav po vyhratých voľbách a ukázal, že hlavná vízia predsedu strany nie je pohnúť Slovensko dopredu a zlepšiť situáciu vo verejných službách, ale udržať Smer pri moci. Tomu sa Fico aj väčšinu prejavu venoval.

Prvá polhodina burácania patrila šíreniu nenávisti – voči prezidentke, novinárom alebo mimovládnym organizáciám.

Fico stále udržiava v hre aj tému „porušovania ľudských práv“ počas covidu, pretože vie, že vtedy značná časť Slovenska uverila nepravdivým, nevedeckým a často sprisahaneckým interpretáciám pandémie. Predseda vlády preto napríklad povedal, že nepodporí navýšenie kompetencií Svetovej zdravotníckej organizácie počas ďalšej možnej pandémie.

Fico vie, že musí straníkov a aj voličov udržiavať v permanentnom strachu a hneve, inak sa mu jeho deštrukčný politický koncept rozsype.

Súčasťou takého rozsypania by totiž bolo aj pokračovanie vyšetrovaní rozsiahlej korupcie, preto časť prejavu venoval podľa neho zneužívaniu trestného práva – ako objasňovanie korupcie na najvyšších miestach nazýva. Povedal, že to zanechalo hlbokú brázdu v slovenskom politickom systéme. Ako to presne myslí, najlepšie charakterizuje jeho veta: „Aj medzi nami sú ľudia, ktorí videli väznice zvnútra.“

Keď už malo prísť na konkrétne riešenia, ako spravovať Slovensko, Fico sa nikam neposunul. Nie je vraj politický samovrah, aby robil nejaké zásadné zmeny, ako navrhoval Ľudovít Ódor. Za hlavný politický program označil „minimalizovať konflikty“, kompenzáciu vysokých cien energií, úrokových sadzieb, 13. dôchodok a ľahšie čerpanie eurofondov tým, že ich posunie na samosprávy. O zdravotníctve nič, o školstve len klasické klišé o tom, že máme veľa politológov a „nemôže mať každý vysokoškolské vzdelanie“.

Za zmienku ešte stojí, že Fico chce kategoricky skrátiť povoľovanie výnimiek pre migrantov, aby u nás mohli pracovať. Samozrejme, až po tom, čo zamestná všetkých Slovákov.

Najzaujímavejšiu vec povedal Fico na konci, keď sa venoval prezidentským voľbám. Hoci povedal, že „nebude predbiehať“ a v koalícii sú „rôzne úvahy“, vyhlásil, že výsledok môže zásadne zmeniť politickú mapu.

Tým výsledkom myslel Fico, samozrejme, možnosť, že by sa prezidentom stal predseda Hlasu Peter Pellegrini. V takom prípade bude podľa Fica Smer stáť pred mimoriadne náročnou úlohou, „pokiaľ ide o ľavicu“. Je zrejmé, že Fico myslel jej zjednotenie, teda to, že by Hlas zanikol a zlúčil by sa so Smerom. To by podľa Fica mohlo viesť k predčasným voľbám a dokonca vyhlásil, že „ten okamih príde pomerne rýchlo“.

Fico vie, že zrejme nie všetci poslanci Hlasu, respektíve pôvodne Dobrej voľby, by vstúpili do Smeru. Nebolo by ich veľa, ale možno dosť na to, aby koalícia o počte 79 hlasov stratila väčšinu.

Keď s takýmto scenárom ráta Fico, mala by aj opozícia. Nemalo by ju odradiť ani to, že Erik Tomáš v relácii Na telo na otázku, či by strana Pellegriniho odchod do paláca prežila, povedal „bude musieť“ a trval na tom, že „sú veľké rozdiely medzi stranou Smer a Hlas“.

2. Stále tu žijú aj biele vrany

Kým Fico 17. novembra rečnil o obmedzovaní slobodných médií a útočil na prezidentku, Zuzana Čaputová už tradične sedela v Slovenskom národnom divadle, aby si pozrela ocenenie Biela vrana. Slávnostný večer, hádam nie poslednýkrát, vysielala aj RTVS.

Kým Fico hovoril, ako sa počas covidu porušovali ľudské práva, zatvárali ústa alternatívnym médiám, a kto sa vraj nechcel očkovať, toho mali rovno zavrieť, tak ocenenie za odvahu si prebral infektológ Peter Sabaka, ktorý počas pandémie zachránil množstvo ľudských životov. Lekár Sabaka sa počas covidu verejne vyjadroval, za čo bol predmetom nenávistných prejavov, urážok, osočovania a doteraz sa súdi s predstaviteľmi strany Republika.

Kým Fico burcoval ako arogantný, hlučný a nedemokratický politik, Sabaka vo svojom prejave skromne hovoril, že jeho príbeh je zanedbateľný v porovnaní s tým, čo sa počas pandémie stalo: „Stovky ľudí zomierali a trpeli, pretože sme ako spoločnosť podľahli dezinformáciám. Každé jedno z týchto úmrtí bolo zbytočné a predstavuje malú prehru ľudskosti a výhru sebectva a bezohľadnosti.“

K tomu dochádzalo po celom svete, ale Slovensko bolo podľa Sabaku krajinou, kde sa to dialo v najväčšej miere. „Dovolili sme, aby hlasy vedcov a odborníkov boli prehlušené dezinformáciami a klamstvami. Nedopustime, aby sa v budúcnosti takáto tragédia zopakovala.“

Ďalší ocenení

Bielu vranu tento rok získal aj Tomáš Bálint z Rimavskej Soboty. V meste organizoval ako pracovník Mestského kultúrneho strediska viaceré úspešné podujatia, ale po tom, ako verejne označil primátora Rimavskej Soboty za „večného prezliekača kabátov,“ ho z kultúrneho strediska prepustili.

Ďalším oceneným je Lukáš Hrošovský z Kysúc, ktorý roky úspešne pracuje s mládežou. Po tom, čo sa podieľal na organizácii protifašistických pochodov v Kysuckom Novom Meste a Čadci, zažil nenávisť aj sledovanie či útoky na svoje auto. Z Kysúc odišiel a dnes s podporou primátora Petra Bročku pracuje v Trnave.

Ocenenie za celoživotný prínos získal aj sociológ, politik, diplomat Martin Bútora.

3. Keď nezabrali súdy, zaberú poslanci

Ešte nie tohtoročné, ale možno budúcoročné biele vrany (vláda na tom usilovne pracuje) okolo policajta Jána Čurillu aj tento týždeň zvádzali svoj zápas o zotrvanie v Policajnom zbore.

Hoci predseda vlády Robert Fico vo svojom prejave na slávnostnom sneme povedal, že „sú to vyvrhelovia, zločinci, čo sedia na NAKA a Úrade špeciálnej prokuratúry“, súdy a kriminalisticko-expertízny ústav to vidia inak.

To ale Fica a ani ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka nezaujíma a avizujú zmenu zákona o ochrane oznamovateľov tak, aby sa nemohla týkať určitých profesií – určite nie policajtov. Zákon dal ochranu Jánovi Čurillovi, Brankovi Kiššovi, Petrovi Juhásovi a ďalším a Fico to v piatok označil za „zúfalé pokusy čurillovcov a lipšicovcov, ktoré treba zlikvidovať príslušnou zmenou legislatívy“. Zákon je podľa Fica „hrubo zneužívaný“ a „nemôžeme mať preboha problém zmeniť ho“. Podľa Fica sa to má udiať tak rýchlo, ako sa len dá.

Predseda Smeru to povedal po tom, čo už druhý sudca Mestského súdu Bratislava IV povedal, že zákon naozaj týchto policajtov chráni a minister vnútra ich nemohol len tak vyhodiť bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Fico tieto rozhodnutia komentoval tak, že súdy „za zvláštnych okolností torpédujú“ podľa neho „normálne príslušné personálne zmeny“.

Šutaj Eštok sa už voči týmto rozhodnutiam odvolal a rozhodovať bude krajský súd. Zároveň budú rozhodovať ešte ďalší mestskí sudcovia, keďže podaní je spolu sedem.

Hovoríme o vládnom zákone o ochrane oznamovateľov, ktorý parlament prijal 30. januára 2019 a hlasovalo zaň 129 poslancov vrátane Roberta Fica či Andreja Danka.

A ďalej manipulujú

Fico a Šutaj Eštok ignorujú aj stanovisko Kriminalisticko-expertízneho ústavu ministerstva vnútra, ktorý povedal, že nahrávka, ktorou Fico na tlačovej besede nehorázne zaútočil na prokurátorov Michala Šúreka a Ondreja Repu, bola zmanipulovaná.

Experti povedali, že nahrávka je zostrihaná, nejde o súvislú reč a skladá sa z viacerých neúplných úsekov.

Ficov hlavný poradca na úrade vlády Erik Kaliňák sa to snažil zosmiešniť videom, na ktorom ukazuje, ako sám na nahrávke pridával hlasitosť, aby bola lepšie počuť, alebo ako z nej vybral tichý moment, keď Repa odišiel z miestnosti.

A pridal sa k nemu aj Šutaj Eštok, ktorý vo štvrtok večer v TV Joj v podstate len zopakoval, čo povedal Erik Kaliňák. „Bol tam len vytiahnutý nejaký časový úsek, kde bol potlačený šum a zdvihnuté hlasy,“ tvrdil minister.

To však vôbec nie je pointa. Pointa je v tom, že Kučerka si nahral prokurátorov – kedysi svojich kamarátov, ale povystrihoval z tohto rozhovoru iba pasáže, ktoré mu akože vyhovujú a ktoré polepil tak, že na nich môžu vrhať podozrenie. A takúto nahrávku potom posunul politikom na tlačovku. Prokurátori od začiatku upozorňovali, že v skutočnosti Kučerka na nahrávke hovoril vážne podozrenia, ku ktorým sa chcel oficiálne priznať, a vyzývali, aby ten, kto nahrávku má, ju pustil celú. To sa nikdy nestalo.

Kučerku aj Vladimíra Pčolinského už pre nahrávku aj na inšpekcii obvinili. Mal to byť práve Pčolinský, ktorý vraj Kučerkovi odporučil takto postupovať a prokurátorov zdiskreditovať.

Smer a Hlas si však svoju verziu reality nenechajú pokaziť pravdou, policajnou expertízou alebo súdnymi rozhodnutiami.

Jednou vetou:

4. Generálny manažér Hlasu Matúš Šutaj Eštok dal štyri dni po voľbách, keď ešte nebolo jasné, aká vláda vznikne, zaregistrovať kampaňovo pôsobiacu doménu „pelle2024.sk“, čo naznačuje, že Peter Pellegrini o prezidentskej kandidatúre premýšľal už vtedy.

5. Nový riaditeľ štátneho holdingu DMD group Miroslav Sim odvolal z funkcie šéfa najvýznamnejšej zbrojovky Konštrukta-Defence Alexandra Gurského, ktorý mal veľmi dobré kontakty na Ukrajine; jeho koniec môže znamenať aj zmenu kurzu štátnych zbrojoviek.

6. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár povedal, že pri dvanástom balíku európskych protiruských sankcií bude žiadať dosahovú štúdiu ich účinkov na Slovensko a EÚ a dopredu nehovorí o žiadnom vete; najväčšie dosahy sankcií boli podľa Blanára na Slovensko.

7. Slováka Jozefa Pušku (33) odsúdili v Írsku za vraždu mladej učiteľky Ashling Murphyovej na doživotie, zavraždil ju v januári, keď si išla zabehať v meste Tullamore; motív podľa súdu nie je známy, Puška mal päť detí a v Írsku žil 10 rokov, obeť pred vraždou nepoznal.

8. OĽaNO vyžrebovalo 79 ľudí, ktorým do najbližších volieb zapožičajú autá Fiat 500, ktoré používali v predvolebnej kampani, aj s palivovými kartami.

9. Jednotkou kandidátky Smeru do európskych volieb bude terajšia europoslankyňa Monika Beňová, kandidovať bude aj podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha.

10. V činohre SND mala cez víkend premiéru divadelná hra Pred očami západu, ktorá sa pýta, či je možné si zachovať v totalite ľudskú dôstojnosť, ako prežiť morálne zlyhanie alebo čo urobí pocit viny s ľudskou psychikou a so sebahodnotením.

Zaujímavé články:

Zo všetkých jeho krokov (Putina) a myslenia celkom jasne vidno, že čiastočné získanie nejakého územia preňho ani zďaleka nie je finálnym cieľom. Čiže ani prípadnou dohodou by sa nemuselo dosiahnuť to, čo by sme od nej očakávali.

Martin Bútora v rozhovore s Tomášom Gálisom. (dennikn.sk)

Zásadným problémom programu vlády je jeho neufinancovateľnosť. Vyplýva najmä z toho, že koaličná dohoda sa venovala len rozdeleniu moci (kresiel), ale vôbec nie zadefinovaniu spoločných programových priorít koalície a koaličnej vlády.

Ivan Mikloš o programovom vyhlásení vlády. (dennikn.sk)

To, čomu dnes Slovensko čelí, nie je fašizmus, ale nástup populizmu. Pritom platí, že ide o globálny jav, voči ktorému síce môže byť slovenská dedina zraniteľnejšia ako iné entity, ale zďaleka to nie je tak, že sledujeme nejaký špecifický fenomén slovenského rurálneho fašizmu.

Juraj Majchrák o knihe Postsedliaci. (postoj.sk)

FB status:

Martin Bútora je bielou vranou. Srdečne gratulujeme!

Veľmi nás teší, že jeden z našich zakladateľov získal včera významné ocenenie a za svoj dlhodobý prínos sa stal bielou vranou. V mene celej nadácie srdečne gratulujeme!

Celoživotné dielo sociológa, diplomata a spisovateľa Martina Bútoru je mimoriadne. Je vzorom aktívneho občianstva a človekom, ktorý je vždy hlasom pravdy.

Pre nás je šíriteľom nádeje, že naša práca, ktorá je občas aj bojom, nie je zbytočná.

Veľmi presne to vystihla pani Marta Šimečková, členka Rady Bielej vrany:

„Krajina, ktorá by mala vo svojom verejnom živote viac Martinov Bútorov, by bola nepochybne krajinou, v ktorej by sa žilo šťastnejšie a spokojnejšie. Takých ľudí však, žiaľ, viac nemáme. Takých, ktorí za svoj život nikdy neuhnú a nesklonia sa pod žiadnymi tlakmi a pritom nikdy nerozdeľujú.“