Ideologická zmeska a rezortizmus
Samotné pasáže o zahraničnej politike ukazujú flagrantnú neznalosť slovenských národných záujmov, neschopnosť ich vôbec formulovať.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je filozof a bývalý politik
Programové vyhlásenia vlád sa väčšinou usilujú ukázať nastupujúcu garnitúru ako zodpovednú a akčnú vládu, ktorá dá do poriadku všetko to, čo tá predchádzajúca domrvila; alebo ak je to pokračovanie tej predchádzajúcej, tak zdôrazní kontinuitu a dotvorenie všetkého, čo mala v pláne, ale „krízy“ či opozícia, prípadne koaliční partneri ju zbrzdili.
Nie je to inak ani v tomto prípade. Až na to, že PVV je neobyčajne rozsiahle a kopíruje vlastne akési plány rezortov. Už to nasvedčuje o koncepčnej nepripravenosti, lebo nie vláda má nasledovať pohľady ministrov, ale ministri sa majú podriadiť koncepčnému pohľadu vlády, a teda programovej vízii strán, dotiahnutých do rezortných zámerov. Rezortizmus sa dokonca prejavuje aj v štýle, ktorý je viditeľne odlišný od témy k téme… Teda PVV nie je skutočne programom vlády: je zmeskou rezortných pohľadov na jednej strane a rozdielnych straníckych ambícií na druhej strane. Rezortizmus a straníckosť sú do očí bijúce, PVV nedokázalo postaviť koncept celoslovenských priorít.
Nebudem sa venovať špecificky ekonomickým a sociálnym aspektom, to nechám na iných odborníkov. Ale nepochybne vítam, že sa zasa dostal do popredia sociálny dialóg s odbormi, ale rozšírený aj na samosprávy; prekonanie regionálnych rozdielov aj s náčrtom konkrétnych mechanizmov realizácie tohto historického dlhu štátu. Tomuto zámeru zodpovedá aj koncept použitia zdrojov EÚ. Sociálny dialóg a posilnenie odborov je nepochybne odklon od neoliberálnych doktrín „trickle-down“ ekonomiky: k tomu, aby tok peňazí nesmeroval zhora od najbohatších v omrvinkách k tým chudobným, ale aby cez rast životnej úrovne a posilňovanie kúpyschopnosti smeroval k posilneniu dopytu…
Ale to spomínam len preto, aby ma ako sociálneho demokrata aj niečo trochu potešilo. Lebo veľa toho, čo by ma uspokojovalo a upokojovalo, tam nie je. Venujem pozornosť len trom oblastiam: právnemu štátu, zahraničnej politike a EÚ.
