Slovenská herečka afganského pôvodu: V detstve ma kamaráti prezývali teroristka. Vtedy som sa smiala spolu s nimi
Diana Khwaja vyrástla v malom meste na východe Slovenska, kde podľa svojich slov napriek niekoľkým nepríjemným situáciám zažila prijatie miestnych. Jej afganský pôvod však bol hlavnou témou pri konkurzoch do štátnych divadiel. Po Šimkovičovej slovách o zmiešavaní kultúr má obavy.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Rodičia jej nikdy nezakazovali zapájať sa do zvykov miestnej komunity. „Keď išli kamošky do kostola a ja som chcela ísť s nimi, pustili ma. Keď ma zaujímalo, čo je to Biblia, spoločne sme si z nej čítali. Dokonca som na základnej škole chodila na náboženstvo,“ vysvetľuje Diana Khwaja postoj svojich rodičov.
Na Slovensko prišli obaja v 90. rokoch bez znalosti jazyka, napriek tomu sa tu zamestnali a založili si rodinu.
„Zmiešavanie kultúr v mojom živote ma naučilo citlivosti a empatii voči ľuďom z akejkoľvek menšiny,“ hovorí herečka. Nedávne výroky ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (SNS) v nej vyvolali strach o svojich priateľov, ktorí pôsobia v kultúrnej oblasti na Slovensku a zároveň pochádzajú zo zahraničia alebo patria k LGBTI+ ľuďom či k národnostnej menšine.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo považuje Šimkovičovej slová o zmiešavaní kultúr za veľký omyl;
- aké mala detstvo na východe Slovenska;
- čo zažila na konkurzoch do štátnych divadiel;
- ako prežívala, keď sa Taliban dostal v Afganistane opäť k moci.
Ste Slovenka afganského pôvodu, momentálne účinkujete v českom divadle, ale pri našom rozhovore sa spájame online, lebo sa práve nachádzate v rodnej krajine svojho snúbenca – vo Švajčiarsku. Nová ministerka kultúry Martina Šimkovičová sa nedávno vyjadrila, že slovenská kultúra nemá byť zmiešavaním iných kultúr. Čo by ste jej na to povedali?
Veľmi ma oslovili slová Katky Koščovej, ktoré sa objavili aj v ankete Denníka N. Sú v nich dve roviny toho, čo by som ministerke chcela povedať.
Prvou je história Slovenska. Stačí sa pozrieť na naše ľudové piesne. Podobné si spievajú aj ľudia na Ukrajine alebo v Poľsku. „Slovenské halušky“ sú z amerických zemiakov a rumunskej bryndze. To, čo hovorí, je obrovský omyl, lebo slovenská kultúra je zmiešaná už vo svojom pôvode.
Druhá vec, ktorú by som jej chcela odkázať, je, že deti, ktoré nemajú slovenské korene, to tu nemajú ľahké. Chcú zapadnúť a vedia, že nikdy nebudú „čistí“ Slováci. Tiež som s tým odmala bojovala. Na Slovensku nemáme pripravenú systematickú pomoc pre tieto deti. Sedia v laviciach medzi ostatnými a vidia na sebe, že majú inú farbu pleti a črty tváre. Nie sú ako ostatní okolo nich a bojujú so svojou identitou. Dodnes sa to v sebe snažím pochopiť.
Ako rozumiete výrazu „slovenská kultúra“?
Nedá sa to úplne presne opísať, do istej miery vníma kultúru každý individuálne. Ale môžem sa zamyslieť nad tým, ako by som vysvetlila, čo je to afganská kultúra. Veľa ľudí si ju spája najmä s islamom.
Dnes viem, že kultúra nie je o náboženstve. Skôr ju vyjadruje to, čo sme, keď sme spolu. Pri našich stretnutiach s rodičmi sa nerozprávame o islame, ale spievame si, tancujeme a hovoríme si príbehy, spomíname. Presne to isté je pre mňa slovenská kultúra. Netkvie v tom, kto je Slovák ako vlastenec, ale v tom, kto sú Slováci ako ľudia.
Prečo to podľa vás ministerka kultúry hovorí?
Neviem, ale najviac ma dostalo slovo „buditelia“, ktoré použila. Okamžite som sa preniesla do polovice 19. storočia, keď boli Slováci utláčaní Uhorskom a museli bojovať za svoje národnostné práva.
Majú teda Slováci momentálne pocit, že nemôžu byť Slovákmi? Sú oni tými, ktorí majú strach, že im niekto vezme ich identitu a udupe ju? Takéto vyjadrenia jednoducho patria do histórie.
Máte teda obavy z toho, čo prinesie v oblasti kultúry nová vláda?
