Smer a Hlas oslabujú schopnosti štátu brániť sa ruským vplyvovým operáciám

Nový šéf úradu vlády Juraj Gedra zo Smeru využil prvú príležitosť, aby dehonestoval úradníkov, ktorí sa snažia predchádzať napríklad zasahovaniu Ruska do vnútorných záležitostí Slovenska. Natočil si facebookové video, v ktorom ich prácu opísal rovnakým slovníkom, ako ju opisujú aj prokremeľské weby – vraj diktujú občanom, čo si majú myslieť.

„Ide o desiatky politických aktivistov, ktorí sa mali starať o to, aby ľudia na Slovensku mali na témy, ako je vojna na Ukrajine, Európska únia, NATO, migračná kríza či alternatívne médiá ten jeden povinne správny názor,“ rozprával.

Narážal konkrétne na tímy úradníkov, ktorí sa venujú ruským vplyvovým operáciám a takzvanej strategickej komunikácii, čo je komunikácia prozápadného smerovania Slovenska a základných hodnôt štátu.

Vznikli po voľbách 2020 pri úrade vlády, na ministerstve vnútra či ministerstve obrany. Jedno takéto oddelenie funguje ešte od tretej vlády Smeru aj na ministerstve zahraničných vecí.

Pracujú na nich špecializovaní úradníci, ktorí prišli do štátnych služieb práve preto, aby sa venovali tejto téme. Viacerí majú zahraničné univerzity, pôsobili v think-tankoch či v médiách. Sú medzi nimi odborníci na moderné spôsoby komunikácie či na algoritmy sociálnych sietí.

Gedra, ktorý je blízkym spolupracovníkom Roberta Fica, im teraz verejne odkázal, že ich už v úradoch nechcú. „Ako sa hovorí po slovensky: bude zjednaná náprava,“ povedal.

Programové vyhlásenie vs realita

Nová Ficova vláda si, paradoxne, do programového vyhlásenia napísala, že sa chce venovať aj hybridným hrozbám, ktoré sú posledné roky spojené hlavne s Putinovým Ruskom.

„Záujmom vlády je chrániť bezpečnosť svojich občanov a zabrániť zasahovaniu do našej suverenity cez ekonomické, vojenské, diplomatické a informačné nástroje hybridného pôsobenia,“ píše sa v programovom vyhlásení vlády, ktorá v utorok dopoludnia získala dôveru v parlamente.

V realite sa deje presný opak. Tímy úradníkov z takýchto špecializovaných oddelení sú buď na odchode, nemôžu sa venovať svojej doterajšej práci, alebo zostávajú v neistote, čo s nimi bude.

Ide o viac než tridsať úradníkov na úrade vlády a troch ministerstvách. Personálne náklady na väčšinu z nich doteraz hradila Európska únia v rámci príspevku vo výške približne osem miliónov eur.

Keďže čerpanie týchto peňazí predpokladá, že vytvorené miesta bude štát udržiavať ešte minimálne dva roky, nová vláda zrejme nebude tieto oddelenia priamo rušiť. Časť súčasných úradníkov zrejme len nahradí inými a zvyšku bude brániť robiť svoju prácu, tak ako ju robili doteraz.

Prví experti na odchode

Tieto zmeny sa už začali. Minulý týždeň oznámil odchod Daniel Milo, riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám, ktoré funguje pri ministerstve vnútra.

Ako jeden z dôvodov uviedol, že chce, aby útvar fungoval naďalej. Jeho osoba by však mohla nominantom Smeru či Hlasu slúžiť ako zámienka na ďalšie oslabovanie tohto centra – Milo je bývalý analytik inštitútu Globsec a manžel poslankyne Progresívneho Slovenska Ireny Bihariovej.

„V neposlednom rade by som svojím odchodom chcel prispieť k zachovaniu Centra proti hybridným hrozbám, ktoré si za uplynulé dva roky vybudovalo dobré meno i postavenie, a bol by som nerád, aby bolo akokoľvek politizované,“ napísal Milo na Facebooku.

Končí aj kompletné šesťčlenné oddelenie pre strategickú komunikáciu na úrade vlády, ktoré viedla ďalšia bývalá analytička Globsecu, Miroslava Sawiris. Títo úradníci mali zmluvy len do konca novembra, nová vláda ich už nepredĺžila.

„Nová vláda sa expresne zbavuje aj tej hŕstky expertov, ktorí napriek prekážkam tieto vysokošpecializované pracoviská viedli. Čoskoro ich zrejme povedú úradníci bez relevantného vzdelania, ktorí však budú na požiadanie ohýbať chrbát,“ napísal v komentári Victor Breiner, ktorý v minulosti viedol odbor pre hybridné hrozby na ministerstve obrany.

Z polície zase odchádza David Púchovský, ktorý pomáhal vybudovať a administrovať facebookové stránky Policajného zboru so stovkami tisíc sledovateľov. Na túto pozíciu nastúpil ešte za bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, jeho práca však postupne začala prekážať Smeru, Hlasu i SNS.

Napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS) Púchovského označoval za „hlupáčika“ či „hoaxera“. Prekážalo mu, že polícia na Facebooku označila Tarabov niekdajší status o prezidentkinej dcére Emme Čaputovej za „útok na mladistvú, ktorý podnecuje nenávisť a šikanu“.

Púchovský bude od decembra asistentom poslanca PS Jaroslava Spišiaka.

Ako sa tieto zmeny prejavujú?

Bežný pozorovateľ si môže zmeny pomerov všimnúť už na prvý pohľad. Stránky štátnych inštitúcií v posledných týždňoch prestali upozorňovať napríklad na kremeľskú propagandu. Ministerstvo zahraničných vecí pravidelne upozorňovalo na ruské klamstvá o tom, že konflikt na Ukrajine spôsobila údajná genocída ruskojazyčného obyvateľstva na Donbase.

„Na Ukrajine neprebiehala genocída ruskojazyčného obyvateľstva. Toto tvrdenie je jednou zo lží, ktorými Rusko opakovane zaplavuje online priestor a ktorú zneužilo na ospravedlnenie svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022,“ písalo ministerstvo v čase, keď ho viedol Ivan Korčok.

Tieto klamstvá počas predvolebnej kampane opakovane šíril aj súčasný premiér Fico, ktorý hovoril, že vojna sa začala v roku 2014, „keď ukrajinskí fašisti začali vraždiť Rusov v Donbase“. Ministerstvo teraz vedie Ficov stranícky kolega Juraj Blanár.

Komunikačné kanály rezortu zahraničných vecí po nástupe Blanára propagujú hlavne osobu ministra. V posledných dňoch zverejňujú najmä statusy o tom, s kým sa Blanár oficiálne stretol.

Denník N sa spýtal ministerstva, či bude aj naďalej upozorňovať na propagandu produkovanú nepriateľskými režimami. Prišla len všeobecná odpoveď, v ktorej však ministerstvo naznačilo, že na oddelení pre strategickú komunikáciu plánuje zmeny.

„V prípade akejkoľvek personálnej zmeny plánujeme čo najefektívnejšie využívať verejné zdroje v prospech suverénnej zahraničnej politiky Slovenskej republiky,“ odpísali zástupcovia ministerstva.

Oddelenie strategickej komunikácie vzniklo na rezorte zahraničných vecí ešte v roku 2017 za Miroslava Lajčáka (vtedy nominant Smeru). Jeho prvým riaditeľom bol diplomat a neskorší minister zahraničia v úradníckej vláde Miroslav Wlachovský.

V súčasnosti ho vedie Peter Köles, ktorý predtým pracoval ako bezpečnostný analytik v think-tanku Slovak Security Policy Institute (SSPI), jeho spoluzakladateľom bol neskorší minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati).

Zmenia sa aj stránky polície

Podobné zmeny sa dotknú aj komunikácie polície na sociálnych sieťach vrátane jej stránky s názvom Hoaxy a podvody. So svojimi 150-tisíc sledovateľmi je vôbec najúspešnejším slovenským kanálom, ktorý upozorňuje na dezinformácie.

Účty polície dokázali pružne reagovať aj na niektoré ruské spravodajské hry. Vlani v septembri ruská ambasáda aj s asistenciou generálneho prokurátora Maroša Žilinku rozšírila dezinformáciu, že v obci Ladomírová údajne došlo k hanobeniu ruského vojenského cintorína.

Polícia to veľmi rýchlo na Facebooku označila za ruskú informačnú operáciu, čím na túto tému upozornila aj médiá či politikov.

„Pre Ruskú federáciu je téma ‚ničenie hrobov ruských vojakov‘ silnou kartou, s ktorou operujú nielen na Slovensku s cieľom vyvolať ľútosť voči Rusku a odpor voči Ukrajine,“ napísal vtedy administrátor policajnej stránky.

Administrátori policajného účtu na Facebooku sa už zrejme po zmene vedenia ministerstva vnútra nebudú venovať témam, ako je homofóbia, ruská propaganda či nepravdy o vakcínach, zvlášť po odchode hlavného administrátora Púchovského.

Verejne to avizoval aj minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas). V rozhovore pre denník Štandard sa posťažoval, že tieto stránky vraj doteraz „robili propagandu a kádrovali ľudí“.

„Polícia má, hoci aj na sociálnych sieťach, informovať o svojej práci, o prevencii, ochrane poriadku. Nemá vstupovať do politických polemík a už vôbec nemá bojovať proti ľuďom s iným názorom a zastrašovať ich, že budú monitorovaní a postihovaní,“ povedal minister.

Venovali sa aj ruským operáciám

Inou otázkou je, ako sa zmení fungovanie týchto oddelení smerom dovnútra. Tímy týchto úradníkov napríklad robievali školenia pre iných pracovníkov štátnych inštitúcií či lokálnych samospráv. Pripravovali aj koncepcie s odporúčaniami, ako by sa mal štát brániť pred hybridnými hrozbami.

Špecifické postavenie mal najmä útvar fungujúci pod ministerstvom vnútra. Centrum boja proti hybridným hrozbám, ktoré doteraz viedol Daniel Milo, sledovalo aj prejavy extrémizmu či snahy Ruska ovplyvňovať na Slovensku voľby.

V tomto centre dnes pracujú ľudia, ktorí predtým pôsobili napríklad v polícii, armáde, venovali sa dátovým analýzam či legislatíve. Svoje zistenia následne postupujú napríklad Slovenskej informačnej službe, polícii alebo ďalším štátnym inštitúciám.

„Šíria sa o nás rôzne fámy, že údajne môžeme niekoho úkolovať alebo niekoho vypínať, ale to nie je pravda. Naše centrum len pripravuje analýzy či odporúčania pre iné orgány štátu,“ hovorí Milo.

Milo: Strelili by sme si do nohy

V súvislosti s poslednými voľbami sa jeho centrum venovalo falošnej nahrávke, ktorá zachytávala údajný rozhovor novinárky Denníka N a predsedu PS Michala Šimečku. Štátni analytici mapovali cestu, ako sa tento takzvaný deep fake rozšíril z proruských účtov platformy Telegram na sociálne siete ako TikTok, Facebook či Instagram, kde sa mohol dostať až k stovkám tisíc používateľov.

Milo zároveň upozornil, že v rovnakom čase, teda počas volebného moratória vypustila podobnú konšpiračnú teóriu aj ruská tajná služba, ktorá obvinila USA z údajného ovplyvňovania slovenských volieb. V oboch prípadoch mohlo ísť o súčasť ruskej vplyvovej operácie.

„Takéto vyjadrenie k volebnej kampani zo strany spravodajskej služby Ruskej federácie predstavovalo priame zasahovanie do volieb,“ konštatoval Milo.

Zatiaľ nie jasné, či toto centrum bude robiť rovnakú prácu aj po jeho odchode, prípadne s rovnakým typom ľudí. Milo hovorí, že je to v súlade so základnými bezpečnostnými záujmami štátu.

„Centrá boja proti hybridným hrozbám budujú prakticky všetky štáty EÚ. Ak by na Slovensku bolo takéto centrum paralyzované, tak by sme si tým strelili do vlastnej nohy,“ hovorí Milo.

Komplikácie boli aj pred voľbami

Na druhej strane ani pred návratom Smeru a Hlasu nebolo fungovanie týchto oddelení bezproblémové. Predchádzajúce vlády pre ne nevyčlenili vlastné peniaze. Minister vnútra Roman Mikulec (hnutie Igora Matoviča) tak aspoň využil možnosť pokryť fungovane útvarov strategickej komunikácie pomocou eurofondov z programu Efektívna verejná správa. Ani Hegerova či Ódorova vláda však nevyriešili ich dlhodobú finančnú udržateľnosť.

„Vlády pôsobiace v rokoch 2020 až 2023, ktoré si v obrannej politike budovali imidž inovátorov, do tejto kľúčovej obrannej agendy celkom vedome neinvestovali ani euro,“ napísal Breiner.

Napriek tomu tieto útvary vznikli a dostali možnosť robiť aj niektoré aktivity s celoštátnym dosahom. Ich úradníci stáli napríklad za kampaňou „Hoaxy sa na mňa nelepia“, ktorá vyzývala ľudí, aby si overovali informácie na internete. Jej súčasťou boli aj televízne spoty, v ktorých účinkovali napríklad prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella či emeritný arcibiskup Róbert Bezák.

Byrokracia a podrazy

Úradníci z týchto útvarov sa v interných rozhovoroch zároveň sťažovali na prílišnú byrokraciu, nedostatočnú politickú podporu a na takzvaný rezortizmus, ktoré limitovali mnohé ich aktivity.

Medzi niektorými z týchto oddelení zároveň panovala nedôvera. Tá vyústila až do kauzy okolo „cesty do Bruselu“, ktorú v kampani využil Smer. Úradníci z viacerých ministerstiev sa spolu s expertmi z niektorých mimovládok na jar stretli s úradníkmi Európskej komisie a NATO. Okrem iného hovorili o tom, že doterajšie slovenské vlády neprikladali ruským vplyvovým operáciám veľký význam.

„Dôvodom konzultačnej návštevy expertnej komunity v Bruseli bola hlboká frustrácia zo strategického nezáujmu vtedajších vládnych predstaviteľov zoči-voči nekontrolovanej smršti informačných operácií a z toho vyplývajúca absencia politickej podpory,“ píše Breiner.

Súčasťou tejto delegácie boli aj úradníci z ministerstva obrany, ktorí si z týchto stretnutí robili neoficiálny zápis. Ten sa následne dostal k politikom Smeru, ktorí zmysel týchto stretnutí prekrútili. Fico a jeho kolegovia začali následne šíriť, že títo úradníci spolu s mimovládkami „žiadali o zásah NATO a EÚ proti opozícii“.

Cestu aj teraz po voľbách využíva Smer ako zámienku na svoje ťaženie proti útvarom strategickej komunikácie. Vedúci úradu vlády Gedra s odkazom na ňu oznámil, že vyzval všetky zainteresované ministerstvá, aby proti týmto úradníkom zakročili.

„Ide o aktivistov, ktorí sú na úrade vlády, ministerstve zahraničných vecí, v Policajnom zbore, na ministerstve obrany a na ministerstve vnútra. Kolegom na ostatných rezortoch sme dali echo, aby si tiež urobili poriadok skôr, ako si o sebe niekde prečítajú, že sú hybridnou hrozbou,“ vyhlásil Gedra.