Calzona prebudoval stred poľa a zintenzívnil pressing. Vysvetľujeme, ako takticky zmenil slovenský tím
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Slovenská futbalová reprezentácia sa pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu tretí raz po sebe prebojovala na európsky šampionát. V desiatich zápasoch podľahla iba dva razy Portugalsku, inak bodovo zaváhala iba pri remíze s Luxemburskom.
Postup na záverečný turnaj do Nemecka prišiel pomerne jednoznačne, ale slovenských fanúšikov môže tešiť, že súčasná reprezentácia začína mať aj svoju hernú identitu.
Po neúspešnom roku 2022, keď Slovensko nedokázalo vyhrávať ani so súpermi ako Kazachstan či Azerbajdžan, sa rozprávalo, že tím potrebuje generačnú výmenu. Calzona mal pred sebou ťažkú úlohu, ale zvládol túto jej časť lepšie ako jeho konkurenti v skupine – Bosna a Hercegovina a Island. Tí by v predošlých rokoch pravdepodobne boli ťažšími súpermi, ale ich vlastné problémy zapríčinili, že ich v tabuľke napokon predbehlo aj zlepšujúce sa Luxembursko.
Zatiaľ čo Bosna a Island svoje generačné výmeny nezvládli, Slovensko má tentoraz za sebou úspešný rok. Ten môže byť základom, s ktorým môže Calzona ďalej pracovať.
Na niektorých postoch stále musí hľadať iné alternatívy, ale pre krajinu ako Slovensko – s menším výberom hráčov do národného tímu – ide o prirodzený vývoj. Calzona však teraz uspel najmä vďaka tomu, že si vybral tých najlepších futbalistov, akých má k dispozícii, a dokázal vytvoriť herný systém, v ktorom využil ich najväčšie prednosti.
Slovensko v kvalifikácii na Euro 2024 hralo odvážnejšie, čo bolo najviac vidieť na pravidelnom vysokom pressingu či na pokusoch o rozohrávku zo zadných radov. Samozrejme, ani pri tom nezačal úplne od nuly. Moderné prvky bolo vidieť aj pod vedením ostro kritizovaného Calzonovho predchodcu Štefana Tarkoviča, napríklad v domácom zápase s Chorvátskom v septembri 2021.
Calzona po svojom príchode spravil zopár taktických zmien. Pár mesiacov trvalo, aby sa jeho vízia začala napĺňať. Teraz sa však zdá, že Slovensko vie, ako chce hrať, aj keď stále môžu prísť aj chyby.
Dudova rola
Slovensko malo doteraz problém s tým, aby sa presadzovalo cez zabezpečené defenzívy papierovo slabších súperov. Aj keď ani teraz v tom nie je dokonalé, prišlo určité zlepšenie.
Cez leto sa s futbalom rozlúčil Marek Hamšík, ktorý ešte v júni Slovensku pomáhal v dvojzápase s Islandom a Lichtenštajnskom. Práve on bol dlho rozhodujúcim „X-faktorom“, hráčom, ktorý dokázal svojou individuálnou kvalitou vymyslieť niečo nečakané.
Teraz už Calzonovi chýbal a tréner musel nad stredom poľa dlho premýšľať. Zodpovednosť za kreativitou tímu dal napokon Ondrejovi Dudovi, ktorý bol počas celej svojej kariéry považovaný za budúceho Hamšíkovho nástupcu.
Duda v minulosti nemal v reprezentácii pevné miesto a často hrával na poste „falošnej deviatky“, ako najvyššie postavený ofenzívny hráč. Nešlo o jeho úplne prirodzený post, lebo
