Kristina Böhmer
Argentína je druhá najväčšia ekonomika Latinskej Ameriky, ale s chronickými problémami na takej úrovni, že podľa mnohých obyvateľov je potrebné „čarovať“, aby ste prežili do ďalšej výplaty. Inflácia je na takej úrovni, že ľudia po výplate robia nákupy na celý mesiac, lebo ceny potravín rastú každým dňom.
Svoje zúfalstvo prejavili v nedeľu, keď za prezidenta zvolili krajne pravicového „anarcho-kapitalistu“ Javiera Mileia.
Milei im sľúbil „drastické zmeny“, ktorými chce bojovať s „tragickou realitou“ Argentíny v otázke rastúcej inflácie a chudoby. „Argentína sa vráti na svoje miesto vo svete, ktoré nikdy nemala stratiť,“ odkázal medzinárodnej komunite.
Ak sa vám to podobá na slogan Donalda Trumpa Make America Great Again, nemýlite sa. Milei Trumpa obdivuje a má rád, keď ho k nemu prirovnávajú, čo mnohí aj robia.
Preto ho určite potešilo, že mu Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social zagratuloval. „Celý svet sa pozeral! Som na teba veľmi hrdý,“ odkázal Trump Mileimu. „Obrátiš svoju krajinu a urobíš Argentínu opäť veľkou!“
Hnev z neho srší prirodzene, ale je to aj póza
Milei na predvolebné mítingy chodil rôzne, niekedy aj s motorovou pílou ako symbolom toho, že zaútočí na „politickú kastu“. Tak volá argentínsku vládu.
Je večne rozčúlený, kričí a vulgárne uráža oponentov počas politických diskusií. „Ty hov*, prečo sa nevzdelávaš, sk**syn,“ skríkol raz na Matíasa Kulfasa, ministra rozvoja a bývalého generálneho riaditeľa centrálnej banky. Tú by, mimochodom, Milei chcel vyhodiť do vzduchu.
„Za uplynulých dvadsať rokov sa všetci politici snažili hrať na emócie, Milei nie je prvý,“ povedal Denníku N Pablo Semán, profesor na Inštitúte vyšších sociálnych štúdií Národnej univerzity v San Martine. „V Mileiovom prípade ide najmä o hnev a vzdor, čo publiku dovolilo identifikovať sa s ním, pretože verejnosť je tiež nahnevaná.“
Presne tento hnev ľudí Milei podľa Semána „vedome zneužil“.
„Z neho ten hnev srší prirodzene, ale zároveň si myslím, že to je aj póza, že Milei sa chce profilovať vždy ako ten, ktorý je proti. Vzdor je pre neho veľmi pohodlná póza, ktorou si získal pozornosť a dôveru ľudí,“ dodal Semán.
Milei získal 55,69 percenta hlasov, volilo ho takmer 14,5 milióna voličov. Stredoľavého ministra financií Sergia Massu volilo niečo vyše 11,5 milióna ľudí a získal tak 44,30 percenta hlasov. Ide o najväčší rozdiel od pádu diktatúry v roku 1983. Voľby boli spoločné a Argentínčania volili aj viceprezidenta, členov senátu a guvernérov väčšiny provincií.
Massa Mileimu zagratuloval a priznal porážku. „Argentínčania si zvolili inú cestu,“ povedal. Jeho peronistické hnutie Argentíne vládlo za uplynulé dve desaťročia dohromady 16 rokov.
Nešlo o program, ale kritiku politiky
Kto volil ekonóma s doktorátom, ktorý sa preslávil ako televízna osobnosť analyzujúca, respektíve nadávajúca na stav argentínskej ekonomiky? Osobnosť, ktorá v rámci svojich ekonomických analýz občas spomenula aj tantrický sex, ktorého je inštruktorom? „Každý muž má vlastnú dynamiku. Ja osobne ejakulujem raz za tri mesiace,“ povedal raz len tak medzi rečou v televízii.
„Bolo to sociálne rôznorodé,“ hovorí sociológ Semán, ktorý sa vo svojom aktuálnom výskume zameriava na Mileiových voličov. „Volili ho chudobní, ľudia zo strednej vrstvy aj bohatí.“
Mali vraj viacero motívov. Rastúca inflácia, obrovská nespokojnosť, pocit nedostatku morálnych hodnôt a argentínska politika vo všeobecnosti.
„Výsledky volieb sú kritikou ekonomiky, kritikou politiky a kritikou štátneho aparátu, ktorý permanentne fungoval v kríze a ľudia ho vnímali tak, že viac škodil, ako prinášal riešenia. Je to tiež kritika peronizmu,“ vysvetlil argentínsky expert.
Mileiovi stúpenci oslavovali v uliciach, spievali, pili pivo kúpené od pouličných predavačov a odpaľovali farebné dymové bomby. Mávali argentínskymi vlajkami a Gadsdenovými vlajkami, ktoré Milei počas kampane používal. Ide o vlajku z obdobia americkej vojny za nezávislosť, na ktorej je jedovatý had na žltom pozadí a pod ním nápis „Nešliapte po mne“.
„Situácia v Argentíne je kritická. Zmeny, ktoré naša krajina potrebuje, sú drastické. Nie je tu priestor pre postupnosť, nie je priestor pre vlažné opatrenia,“ povedal Milei svojim priaznivcom, ktorí skandovali „Sloboda, sloboda!“
Vyhubí rakovinu inflácie
Inflácia je v Argentíne na úrovni 140 percent. V apríli 2020 sa za jeden dolár dalo kúpiť 80 pesos. Dnes sa ich dá kúpiť tisíc. Podľa Semána ide o štrukturálny a chronický problém, s ktorým si nevedela dať rady žiadna vláda. Jediné obdobie, keď inflácia padla, boli 90. roky.
„Problém je v tom, že hlavné príjmy v dolároch sa koncentrujú vo veľmi úzkom kruhu populácie. Keď rastú tieto príjmy, rastie aj spotreba a začína sa generovať veľmi vysoký spotrebný dovoz, ktorý v ďalšom bode tohto cyklu prináša nedostatok dolárov a vyžaduje si zásah centrálnej banky a vlády, ktorá musí obmedziť nákup dolárov, čo doláre prenáša na čierny trh. Je to taký mechanizmus, vďaka ktorému rastie hodnota dolára a ceny dovezeného tovaru sú veľmi vysoké,“ vysvetlil Semán.
Hyperinflácia podľa neho spôsobí sociálnu krízu. „Žije sa veľmi zle a bude sa žiť ešte horšie, lebo inflácia bude ďalej rásť, ale politickú cenu za túto infláciu zaplatí súčasná vláda, nie Milei. Mileia budú považovať za toho, ktorý predpovedal, že toto sa stane,“ dodal.
Milei sa ako ekonóm radí k libertariánom, ktorí chcú trh nechať taký slobodný, až anarchistický, ako sa len dá. Počas predvolebnej kampane hovoril, že chce zrušiť väčšinu ministerstiev, napríklad ministerstvá kultúry, životného prostredia alebo rodovej rovnosti, lebo nie sú potrebné.
Chcel znížiť dane, ale aj výdaje štátu. Neskôr sa však na ľudí otočil s tým, že zdravotníctvo ani školstvo nesprivatizuje. Počas kampane sľuboval, že zruší centrálnu banku a národnú menu nahradí dolárom, čím by chcel bojovať s infláciou a chudobou, v ktorej sa ocitlo 40 percent Argentínčanov. „Viem, ako vyhubiť rakovinu inflácie,“ povedal na poslednej predvolebnej debate.
Podľa Semána Milei počas predvolebnej kampane trochu upravoval a menil svoje návrhy. „Posunul dolarizáciu a zapochyboval aj o zrušení centrálnej banky,“ dodal.
Lenže úspech mu to aj tak prinieslo. „Tieto jeho návrhy však voličom signalizovali koniec inflácie a koniec skorumpovanej politickej triedy. Jeho ekonomický program je veľmi liberálny. Je za veľkú privatizáciu, veľmi drsnú monetárnu politiku. Neviem, či bude program reálne úspešný, ale je isté, že bol veľmi konkrétny, a to ľuďom dalo pocit, že to je dobré.“
Argentínsky Trump
Čo ho takým urobilo? Možno že aj detstvo. V nedeľu sa von dostala neautorizovaná biografia Javiera Mileia, ktorej autor Juan Luis González ho opisuje ako samotára, ktorého v detstve doma týrali a v škole šikanovali, pričom jeho prezývka bola El loco, Šialenec. „Viac ako Mileiove návrhy ma znepokojuje stav jeho mysle a emocionálna stabilita,“ povedal autor biografie.
Chce zrušiť interrupcie, lebo to, čo má žena v maternici, „nie je jej telo, ale iné stvorenie“, zrušiť sexuálnu výchovu na školách, lebo „ľuďom deformuje hlavy“, a chce zákonom povoliť predaj telesných orgánov, lebo „to je len ďalší trh“. Chce povoliť držbu zbraní, aby štát nemal monopol na násilie, ale aby násilie mali v rukách aj občania, a zrušiť zelené politiky, pretože klimatická zmena je podľa neho „len ďalšia lož socialistov“.
Milei spochybnil konsenzus o zverstvách diktatúry v rokoch 1976 až 1983, počas ktorej vojenský režim zavraždil približne 30-tisíc ľudí. Podľa neho však išlo len o vojnu proti ľavici a jeho viceprezidentka Victoria Villarruel tvrdila, že obetí bolo výrazne menej, ako uvádzajú ľudskoprávne organizácie.
Bez akýchkoľvek dôkazov, ako z manuálu Donalda Trumpa, tvrdil, že prvé kolo volieb bolo „sužované nezrovnalosťami“, ktoré ovplyvnili výsledok. Podľa viacerých analytikov tým chcel mobilizovať voličskú základňu. Vopred povedal aj to, že ak prehrá druhé kolo, tak preto, lebo voľby budú zmanipulované. Po oznámení výsledkov a jeho víťazstva jeho tím odkázal, že voľby boli v poriadku.
Milei dostal príležitosť ukázať, ako Argentínu s jej chronickými problémami postaví na nohy. Otázka je, či na svoje „drastické“ zmeny, ako im hovorí, bude mať politickú podporu. Jeho strana Libertad Avanza má len sedem zo 72 kresiel v argentínskom senáte a 38 z 257 kresiel v snemovni.
Nemusí sa ponáhľať. „Má širokú podporu, čo mu dáva čas,“ myslí si Semán. „Ekonomická stabilizácia môže byť pomalšia. To, čo predá ako úspech, nemusí predať hneď.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
