Veronika Prušová
O vine expolicajta Mariána Kučerku nerozhodli len svedkovia, listinné a iné dôkazy. Kľúčové pri usvedčení bývalého funkcionára národnej jednotky finančnej polície boli jeho vlastné slová.
V rozsudku z konca júla to konštatoval Najvyšší súd, ktorý o vine Kučerku nezapochyboval. „Usvedčoval sa v prvom rade sám“, napísal senát Juraja Klimenta, Petra Hatalu a Petra Štifta do rozhodnutia, ktoré súd nedávno sprístupnil novinárom.
Kučerku odsúdili za korupciu na desať a pol roka a trest prepadnutia majetku. Podobne ako Špecializovaný trestný súd vlani v marci ani Najvyšší súd nezapochyboval o jeho vine, no mierne mu trest zmiernil. V rozsudku sa však pýta, prečo Kučerkovi nikto nenavrhol odobrať policajnú hodnosť podplukovníka.
Z expolicajta, ktorý začiatkom roka utiekol do Bosny a Hercegoviny, kde požiadal o azyl, sa medzičasom stal dôležitý svedok o údajnej manipulácii s vyšetrovaniami. Z Kučerku sa stala jedna z kľúčových postáv takzvanej vojny v polícii.
Pre premiéra Roberta Fica (Smer) sa však stal zaujímavým ešte skôr. Zaujali ho Kučerkove tvrdenia o tom, ako ho vraj prokurátori špeciálnej prokuratúry dohnali k svedectvu. Pre predsedu Smeru sa stal martýrom, ktorého sa opakovane zastával. Predseda zboru jeho poradcov Erik Kaliňák to robí i naďalej.
Klimentov senát teraz na vyše štyridsiatich stranách vysvetľuje, prečo tieto tvrdenia nesedia a prečo sa expolicajt usvedčil sám.
Súd: Obhajobná taktika dehonestuje obžalovaného a uráža súdy
Súd nezapochyboval o tom, že expolicajt, ktorý istý čas šéfoval bratislavskej pobočke jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), bral úplatky. Peniaze si zobral podľa súdu za to, že neobvinil v kauze Valčeky Štefana Žigu, a to preto, lebo bol príbuzným známeho politika Petra Žigu, ktorý v tom čase bol v Smere, dnes je poslancom Hlasu.
Za vynechanie jeho mena z uznesenia o obvinení podľa rozsudku dostal 25-tisíc eur. Išlo o prípad daňových podvodov, kde Kučerka obvinil 32 osôb. Žigovo meno medzi nimi chýbalo, hoci v odôvodnení opísal, ako jeho firma na podvodoch participovala.
Ďalších 200-tisíc eur si zase bral v kauze Jopi Trade, ktorá sa takisto týkala daňových podvodov. V tomto prípade zase zabezpečil, aby na obvinených nešiel návrh na väzobné stíhanie, a ani u nich neboli domové prehliadky.
V prvom prípade dostal peniaze od svojho niekdajšieho nadriadeného, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka. Ten tvrdí, že peniaze mu dal nitriansky oligarcha Norbert Bödör za „pomoc mladému Žigovi“. Slobodník bol aj súčasťou druhého prípadu, no ako svedok v ňom vystupoval aj bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Potvrdil, že prevzal tašku s peniazmi a odovzdal ju Kučerkovi.
Expolicajt nepoprel, že peniaze od Slobodníka zobral, no spochybňoval, že práve úplatok ho motivoval k tomu, aby neobvinil „mladého Žigu“. Takáto motivácia podľa neho nevyplýva ani zo Slobodníkovho svedectva.
Takúto obhajobu však senát „nemohol akceptovať“. Verziu, že peniaze dostal od Slobodníka, lebo zvykol obdarúvať podriadených ako gesto vďaky, čím chcel odľahčiť svojmu svedomiu, súd nepovažoval za „logickú a uveriteľnú“.
Vynechaniu politikovho príbuzného z obvinenia predchádzalo podľa obžaloby stretnutie v bratislavskom hoteli Aston, ktorý sa spája s Petrom Žigom, dnes podpredsedom parlamentu za Hlas. Ten aj vlani vo februári vypovedal na súde, no žiadne stretnutie nepotvrdil.
Jeho slová si teraz všíma aj Klimentov senát. Pripomenul, že Žiga vypovedal pod prísahou, a to spôsobom, ktorý by mal eventuálne viesť k vyvodeniu trestnej zodpovednosti. Odvoláva sa na paragraf Trestného zákona, ktorý definuje krivú výpoveď. Súd skritizoval prokurátorov, že si v tejto súvislosti dôsledne neplnia svoje povinnosti.
Kučerka neobstál ani s verziou pri druhom skutku, keď priznal, že od Slobodníka zobral 50-tisíc eur, no nepýtal sa, za čo sú, a on mu to ani nevravel. O tomto tvrdení Najvyšší súd povedal, že už je ako „z ríše a teraz tú o červenej čiapočke“.
Takáto obhajoba podľa senátu neobstojí. V rozsudku skonštatoval, že ňou „nielenže „urážal“ orgány činné v trestnom konaní a konajúce súdy, ale v podstate dehonestoval sám seba, o to viac, že v jeho osobe ide o bývalého vyšetrovateľa a vysokopostaveného funkcionára Policajného zboru“.
Tvrdenie o nátlaku nesedí
Kučerka v konaní spochybnil svoje svedectvá. Argumentoval, že vypovedal pod nátlakom, ale aj v zlom psychickom stave. Väzbu, v ktorej bol trištvrte roka, veľmi zle znášal.
Expolicajta zadržala NAKA v rámci akcie Judáš začiatkom decembra 2020. Zhruba mesiac predtým sa však stretol s prokurátormi Ondrejom Repom a Michalom Šúrekom zo špeciálnej prokuratúry.
S oboma sa pozná, keďže pôvodne pôsobili na bratislavskej prokuratúre, kde je prokurátorkou aj Kučerkova žena. Okrem toho sa poznali aj zo športových podujatí.
Vyťažovali ho vraj aj policajti. Kučerka spätne tvrdil, že prokurátori aj policajti na neho vyvíjali nátlak, aby sa priznal a usvedčoval druhých. Keď ho zadržali, k skutkom sa nepriznal pred vyšetrovateľom ani pri rozhodovaní o väzbe.
Senát sa v tejto súvislosti zamyslel, či teda výsledkom pôsobenia prokurátorov a policajtov bolo Kučerkovo rezolútne vyhlásenie, že skutky nespáchal.
Okrem toho si Najvyšší súd všimol to isté čo sudca Ján Hrubala, ktorý odsúdil Kučerku vlani v marci. Ide o to, že expolicajt vypovedal inak ako kľúčoví svedkovia. A to podľa senátu nesedí.
„Ak by nátlak operatívcov, vyšetrovateľov, prokurátorov a prípadne iných osôb bol natoľko intenzívny, od začiatku smerujúci k osvojeniu si vopred pripravenej verzie udalostí, zrejme by sa s tvrdeniami obžalovaného ‚trýznitelia‘ neuspokojili,“ napísal senát do rozsudku.
Pripomenul, že podľa Kučerku sa na jeho „trýznení“ celkovo podieľalo až dvanásť osôb. Postupne vymenoval všetkých kompetentných, s ktorými sa stretol v rámci rôznych štádií trestného konania.
Súd tvrdí, že Kučerkovej verzii o tom, že vo väzbe bol na neho vyvíjaný nátlak, nemohol uveriť, „keďže jediné dôkazy, ktoré v tomto smere predostrel, svedčia o tom, že v skutočnosti týždne trpel výčitkami svedomia pre jeho skoršiu trestnú činnosť“.
Ani nahrávka nie je dôkaz
Súd ako dôkaz nátlaku neuznal ani nahrávku zo stretnutia s Repom a so Šúrekom, ktorú potajomky urobil Kučerka. Klimentov senát videl problém v tom, že sa to stalo bez ich súhlasu, hoci ako priznal expolicajt, táto schôdzka mala neformálny charakter.
Okrem toho nahrávka nebola do spisu dodaná celá.
„Ty si uvedom, že máš rodinu, že máš ženu, ktorá je v nejakom postavení, a buď to urobíme vo veľkej hanbe, alebo to urobíme tak, že akože nič nebude,“ bolo počuť na nahrávke, ktorú púšťal na svojich tlačových besedách aj Smer.
Išlo o zhruba minútový záznam celého rozhovoru. Prokurátori Repa a Šúrek od začiatku žiadali, aby niekto, kto nahrávku má, ju pustil celú. Všetci by tak vraj počuli, ako sa Kučerka priznáva a hovorí aj o ďalšej trestnej činnosti. Obaja prokurátori podali v tejto súvislosti aj trestné oznámenie.
Denník N minulý týždeň informoval, že v súvislosti s nahrávkou už policajná inšpekcia obvinila nielen expolicajta Kučerku, ale aj bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.
V súvislosti s trestným oznámením prokurátorov sa nahrávkou zaoberal aj Kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru. Zistil, že s nahrávkou sa manipulovalo, a to pravdepodobne softvérovým nástrojom DaVinci Resolve.
„Nahrávka bola zložená minimálne z dvoch rôznych zvukových záznamov, kde sú sporné body vo viacerých časoch (minimálne v troch), v rámci ktorých boli zaznamenané zmeny charakteru nahrávky, ale aj rôzne úrovne hlasitosti, ktoré mohli znamenať rôzne podmienky nahrávania, alebo v tomto prípade je pravdepodobnejšia úprava a zasahovanie do záznamu po jeho vyhotovení,“ vyhlásili experti v posudku.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic hovoril v tejto súvislosti o zvukovom deepfaku. „Bol som zatiaľ v tom, že postprodukcia sa robí v Hollywoode, ale nie v rámci trestného konania a v rámci tlačových konferencií,“ dodal.
Šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák zo Smeru následne priznal, že nahrávku, ktorú púšťali vlani v septembri, upravil. Zaútočil na prokurátorov, že ak chceli očistiť svoje meno a dokázať svoju nevinu, vyžiadali by si neupravenú nahrávku, ktorú odovzdal Kučerka generálnej prokuratúre a ktorú žiadal prehrať na súde ako dôkaz, že bol donútený k priznaniu.
Kliment, ktorý je Repovým strýkom, to však podľa Kaliňáka po „súkromnom vypočutí si nahrávky radšej neumožnil“.
Senát v rozsudku napísal, že zo stretnutia mal len krátke úseky, ktoré boli medializované. Zo záznamu teda nebolo možné zistiť, aký bol celý priebeh stretnutia.
Nie je jasné, či sa Kučerka na nahrávke priznával k svojej trestnej činnosti, či hovoril o iných alebo či prokurátori naňho vyvíjali psychický nátlak, aby sa priznal k niečomu, čo nespáchal. Senát z nahrávky nemohol ani zistiť, za akých okolností a na aký účel došlo k jej vyhotoveniu.
Advokát hovorí o zosmiešňovaní
Kučerkov advokát Martin Bezák hovorí o zosmiešňovaní obhajoby jeho klienta v rozhodnutí. Kritizuje, že médiá sa nezaoberali otázkou, či sa sudca Kliment preskúmateľným spôsobom a vecne vyrovnal s obhajobou Kučerku.
Obhajca zároveň kritizuje, že novinári sa nezaoberali ani tým, či sudca Kliment vôbec mohol v prípade Kučerku rozhodovať. Namiesto toho začali médiá podľa Bezáka „zosmiešňovanie obhajoby môjho klienta zo strany uvedeného sudcu šokujúcim spôsobom legitimizovať, vychvaľovať a použili takéto správanie sudcu ako okolnosť, ktorá podporuje ich záver o tom, že zverejnená časť predmetného zvukového záznamu je nevierohodná“.
Advokát opakovane poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu z decembra 2021, ktorým sudcovia konštatovali, že pri rozhodovaní o väzbe na Najvyššom súde boli porušené Kučerkove práva.
Expolicajt vtedy poukazoval na príbuzenský vzťah medzi sudcom Klimentom a prokurátorom Repom. Obhajoba preto opakovane namietala Klimenta v konaní o Kučerkovom odvolaní, no o tejto námietke rozhodovali jeho kolegovia a nevylúčili ho.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
