Vojna v Gaze sa blíži k zlomovému bodu. Izraelsko-palestínsky konflikt má len jedno riešenie, tvrdia experti

Vo vojne medzi Izraelom a Hamasom sa schyľuje k dôležitým zvratom. Americký prezident Joe Biden v pondelok večer potvrdil, že sa blíži dohoda o prepustení niektorých rukojemníkov. Vyše dvesto zajatcov už šesť týždňov zadržiavajú palestínske teroristické skupiny.

Výmenou za to by Izrael mohol súhlasiť s niekoľkodňovým prímerím, počas ktorého by zahraničné krajiny zintenzívnili dodávky s pomocou do Pásma Gazy.

Na území, ktoré bolo chudobné už pred rozpútaním konfliktu, sa rapídne zhoršuje humanitárna situácia. Státisíce ľudí po výzvach na evakuáciu opustili sever Gazy, ktorý už podľa časopisu The Economist de facto kontroluje Izrael.

Teraz svet s napätím očakáva, či svoje operácie rozšíri aj na juh, kam zrejme s civilistami ušla aj časť militantov Hamasu.

Prekvapivá zhoda na riešení

Experti na Blízky východ aj diplomati upozorňujú, že vojna v Pásme Gazy môže trvať dlho. V posledných dňoch sa však veľká časť z nich zhodla na tom, že izraelsko-palestínsky konflikt má len jedno riešenie, a to vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu popri Izraeli.

Nejde o nič nové: o takzvanom dvojštátnom riešení sa diskutuje a rokuje desaťročia. V kontexte nových udalostí však tieto hlasy zaznievajú čoraz hlasnejšie.

K dvojštátnemu riešeniu tento týždeň vyzval Joe Biden aj jeho minister zahraničných vecí Antony Blinken. Podľa šéfa americkej diplomacie ide o jedinú možnosť, ktorá „zabezpečí existenciu bezpečného, židovského a demokratického Izraela a zároveň naplní legitímne právo Palestínčanov žiť vo vlastnom štáte“.

Riešenie v podobe dvoch štátov má širokú medzinárodnú podporu: v pondelok o ňom hovorili aj predstavitelia Číny a Ruska. Hlási sa k nemu aj Spojené kráľovstvo, Francúzsko či viaceré arabské krajiny.

Za „jediné možné“ ho označil aj uznávaný politológ Ian Bremmer, ale napríklad aj bývalý izraelský premiér Ehud Olmert. Súhlasí aj bývalý švédsky premiér Carl Bildt, ktorý píše, že vzdať sa diplomacie znamená „prijať večnú vojnu“.

V posledných rokoch viacerí komentátori diskutovali o možnosti jednoštátneho riešenia: teda o vzniku štátu, v ktorom by žili spoločne Palestínčania aj Izraelčania.

Mnohí v Izraeli však túto možnosť rázne odmietajú, pretože v takom prípade by Palestínčania prečíslili Židov a Izrael by prišiel o svoj židovský charakter.

Vo svojom aktuálnom texte pre The Atlantic to pripúšťa aj blízkovýchodný expert Arash Azizi, ktorý zdôrazňuje, že Izraelčania aj Palestínčania si vytvorili hlbokú väzbu k svojmu národu. Predstava ich veľkého spoločného štátu podľa neho nie je realistická.

Analytik: A čo tak trojštátne riešenie?

Otázkou je, do akej miery je realistický scenár dvoch štátov.

Palestínčania v tejto chvíli nie sú jednotní: v Pásme Gazy vládne Hamas, zatiaľ čo na Západnom brehu umiernenejšia Palestínska samospráva. Biden aj iní americkí predstavitelia v posledných týždňoch viackrát naznačili, že Palestínska samospráva by mohla vládnuť aj v Gaze.

Je tu však viacero konkrétnych problémov, na ktoré upozorňuje napríklad palestínsky spisovateľ Ahmad Šamid Chalídi. V komentári pre The Guardian píše, že ktokoľvek iný ako Hamas bude po vojne vládnuť v Gaze, miestni Palestínčania ho budú vnímať ako okupanta.

Výraznou prekážkou, na ktorú upozorňuje Chalídi, sú židovské osady na Západnom brehu a čoraz agresívnejší izraelskí osadníci povzbudení krajne pravicovou vládou Benjamina Netanjahua.

Odhaduje sa, že na Západnom brehu žije zhruba 750-tisíc osadníkov. Palestínska samospráva naznačila, že je pripravená rokovať o Gaze, ale od Izraela najprv musí dostať jasné záruky, že vyrieši problém s osadami.

The Economist píše, že dvojštátne riešenie je aj vzhľadom na spomenuté problémy „nateraz vzdialeným snom“. Britský časopis zároveň uvádza, že sa ním v konečnom dôsledku bude treba zaoberať.

Expert na Blízky východ Josef Kraus pre Denník N hovorí, že dvojštátne riešenie by teoreticky mohlo viesť k „nejakému životaschopnému modusu vivendi“. Podľa neho sú však rozdiely medzi Gazou a Západným brehom až príliš veľké.

„Tie dve palestínske územia sú výrazne rozdielne, a to v mnohých ohľadoch vrátane politiky, socioekonomickej situácie a demografie,“ vysvetľuje. Kraus si osobne nevie predstaviť, že by také rozdielne entity mohli vytvoriť jeden fungujúci celok.

„Tým sa dostávame k otázke, či ďalším riešením skôr nie je trojštátne riešenie,“ konštatuje Kraus. Znamenalo by to existenciu Izraela a samostatných palestínskych štátov v Gaze a na Západnom brehu.

Lenže aj on zdôrazňuje, že podobný krok by si vyžadoval mimoriadne veľké miestne, regionálne aj politické nastavenie. „V prvom rade na to musí vzniknúť vhodná politická konštelácia: teda na izraelskej strane vláda naklonená kompromisu, nie ako tá súčasná. A palestínsku vládu musia tvoriť umiernení a racionálni aktéri, nie fanatici,“ pokračuje.

Popri tom podľa neho bude potrebná výrazná zahraničná podpora.

Komentátor Nicholas Kristof z New York Times spomína ešte jeden aspekt: búranie vzájomných predsudkov medzi obomi stranami. „Izraelčania nie sú to isté čo Netanjahu a Palestínčania nie sú to isté čo Hamas,“ píše.

Chystá sa operácia aj na juhu

Experti pripúšťajú, že dlhodobé riešenie bude do veľkej miery závisieť od toho, čo sa stane v nasledujúcom období na bojisku. Odkedy Izrael v reakcii na teroristické útoky Hamasu vnikol do Pásma Gazy, podarilo sa mu odrezať jeho sever od juhu a prakticky dostať pod kontrolu hlavné mesto.

Ako píše Inštitút pre štúdium vojny, izraelská armáda pokračuje v postupe v jeho východnej časti. Izraelskí vojaci momentálne „čistia“ budovu za budovou: podľa Economistu ich takto prejdú 90 až sto denne.

Lenže ako si všíma portál The War Zone, izraelskí predstavitelia v posledných dňoch opakovane pripustili, že skôr či neskôr svoje operácie rozšíria na juh, kam zo severu ušli státisíce Palestínčanov. Napríklad aj bývalý premiér Olmert povedal, že veliteľstvo Hamasu sa nachádza v južnom meste Chán Júnis.

Izraelskí generáli tvrdia, že tam plánujú „mobilnú“ operáciu, aby minimalizovali počet obetí.

Lenže už teraz – a to zatiaľ útočia „len“ na severe – na Izrael medzinárodné spoločenstvo tlačí k prímeriu. Od začiatku vojny podľa úradov v Gaze pod kontrolou Hamasu zomrelo najmenej 13 300 ľudí.

Podľa denníka New York Times sa očakáva ešte pár týždňov operácií na severe a potom sa začne iniciatíva na juhu.

Izrael zverejnil dôkazy o nemocnici

V posledných dňoch sa však rozprávalo predovšetkým o bojoch v nemocniciach na severe, ktoré sa podľa agentúry AP stali kľúčovými vo „vojne naratívov o prebiehajúcej vojne“. Na jednej strane Izrael obviňuje Hamas z využívania civilistov ako ľudských štítov a na strane druhej ho mnohí obviňujú, že kolektívne trestá aj nevinných Palestínčanov.

Izrael minulý týždeň vnikol do najväčšej nemocnice al-Šifa, keďže tvrdil, že sa tam skrývajú palestínski ozbrojenci. Hamas to odmietal, ale izraelská armáda v posledných dňoch zverejnila viacero dôkazov.

Napríklad publikovala video, na ktorom vidno, ako sa pod nemocnicou nachádzal 55 metrov dlhý tunel v hĺbke desať metrov.

OPERATIONAL UPDATE: IDF and ISA forces revealed a significant 55-meter-long terrorist tunnel, 10 meters underneath the Shifa Hospital complex during an intelligence-based operation.

The tunnel entrance contains various defense mechanisms, such as a blast-proof door and a firing… pic.twitter.com/tU4J6BD4ZG

— Israel Defense Forces (@IDF) November 19, 2023

Takisto z nemocnice zverejnil zábery, na ktorých podľa Izraela vidno, ako tam ozbrojenci zadržiavali zahraničných rukojemníkov z Thajska a Nepálu. Dodal, že jednu 19-ročnú rukojemníčku vnútri tejto nemocnice Hamas zabil.

Analytik Michael Horowitz napísal, že to, že nikto zo zamestnancov nemocnice nehovoril o prítomnosti rukojemníkov, dokazuje, že sa tam Hamas naozaj zdržiaval. Podľa neho by teroristi skrývali zajatcov len na mieste, ktoré považujú za absolútne bezpečné.

V pondelok Izrael pokračoval v okolí ďalšej nemocnice na severe Gazy – podľa BBC sa k Indonézskej nemocnici priblížili jeho tanky na menej ako dvadsať metrov. Hamas uviedol, že tam zomrelo dvanásť ľudí.

Podľa úradov v Gaze sa v tejto nemocnici nachádza zhruba 600 pacientov, 2-tisíc vysídlených ľudí a ďalších dvesto zdravotníkov, ktorí sú teraz v bezprostrednom ohrození. Útoky na civilné ciele ako nemocnice sú podľa humanitárneho práva možné len v nevyhnutnom rozsahu v prípade, že slúžia na vojenské účely.

V celom Pásme Gazy funguje – a aj to v obmedzenom režime – len desať z 36 nemocníc.

OSN: Izrael zaútočil na školu

Hovorca Úradu pre palestínskych utečencov, ktorý spadá pod OSN, cez víkend vyhlásil, že Izrael v sobotu pri útokoch na školu Al-Fakúra v utečeneckom centre Džabália zabil 200 ľudí. Medzi nimi aj mnohé ženy a deti. Tieto čísla sa nedajú nezávisle overiť.

Predstavitelia OSN vyzývajú k okamžitého prímeriu a opakujú, že „školy a úkryty nie sú cieľmi“.

S pozitívnou správou prišla WHO, ktorá informovala, že sa jej z nemocnice al-Šifa podarilo evakuovať 31 predčasne narodených detí. Budú sa o ne starať lekári v Egypte.

V tomto kontexte priniesol zaujímavé zistenia reportér Haarecu a Economistu Anshel Pfeffer. Podľa jeho zdrojov šéfovia izraelských nemocníc ponúkali, že by sami ošetrovali predčasne narodené palestínske deti. Tomuto nápadu vraj bola naklonená aj izraelská armáda.

Lenže plán zlyhal: odmietli ho v al-Šife a proti bola aj izraelská vláda, ktorá bola proti pomoci palestínskym civilistom.