Denník N

Izraelský historik Morris: Antisemitizmus vznikol z viacerých dôvodov. Aj preto, lebo kresťania židom závideli úspech

Izraelské tanky počas šesťdňovej vojny. Foto - izraelské ministerstvo obrany/Wikimedia Commons
Izraelské tanky počas šesťdňovej vojny. Foto – izraelské ministerstvo obrany/Wikimedia Commons

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Arabi oceňujú silu a rozumejú jej. Ak zavraždia 1200 Izraelčanov, najmä civilistov, a 240 ich unesú do Gazy, tak za to musia zaplatiť. Slovo pomsta je dôležité v arabskej spoločnosti,“ hovorí v rozhovore pre Denník N uznávaný izraelský historik Benny Morris.

„To, čo Izrael teraz robí v Gaze, je podľa mňa odkaz arabskému svetu, a hoci sa snaží vyhýbať civilným obetiam, tie tam nevyhnutne budú. Ak by Izrael tento odkaz nevyslal, zaútočili by znovu.“

Za obete na strane Palestíny je podľa neho zodpovedný Hamas, nie Izrael. Teroristi sa schovávajú v civilných budovách, „takže oni sú zločinci“.

S Bennym Morrisom okrem iného rozoberáme:

  • čo je sionizmus, ako vznikol a prečo sionisti chceli založiť štát na území Palestíny, hoci to bolo sekulárne hnutie;
  • prečo vznikol antisemitizmus a ako viedol k tomu, že izraelská armáda je jedna z najlepších na svete;
  • ako je možné, že Izrael vyhral vojnu v roku 1948, a či utečenecká kríza známa ako nakba bola etnickou čistkou;
  • čo je tzv. Nová historiografia, ktorú Morris založil po preštudovaní tajných izraelských archívov, a ako jeho výskum zmenil sionistickú propagandu;
  • čo chce Izrael dosiahnuť vo vojne proti Hamasu a či to Netanjahu politicky prežije.

Jeden z prvých sionistov Vladimir Ze’ev Žabotinskij tvrdil, že ak má štát Izrael prežiť, potrebuje „železnú stenu“, teda spoľahlivú vojenskú obranu. Zbúral Hamas túto železnú stenu 7. októbra?

Zbúral ju a narušil vnímanie bezpečia Izraelčanov. Sú si zrazu neistí, bolo šokujúce, že Hamas dokázal takto zaútočiť, spravodajské služby si neboli vedomé hrozby a armáda nereagovala dosť rýchlo. Viedlo to k pocitu neistoty nielen ľudí žijúcich neďaleko hraníc s Pásmom Gazy, ale v celom Izraeli. Dobrým dôkazom toho je obrovský nárast žiadostí ľudí v Izraeli o licenciu na držanie zbrane. Za pár dní to narástlo o 500 percent.

Chápem, že stratili pocit bezpečia. Židia boli veľkú časť svojej histórie diskriminovaní, prenasledovaní, došlo k pogromom a holokaustu. Po vzniku štátu Izrael zrazu vyhrávali vojny a efektívne sa bránili.

Viete prečo? Presne pre ten pocit ohrozenia. Počas holokaustu nemeckí nacisti zavraždili šesť miliónov židov, čo viedlo k obrovskému pocitu zraniteľnosti. To bol jeden z faktorov, ktorý židom dodal energiu vo vojne za nezávislosť v roku 1948, pretože cítili, že ak nevyhrajú, hrozí im druhý holokaust, ktorý by sa začal len tri roky po skončení toho prvého.

Čo vlastne viedlo k vzniku antisemitizmu?

Je viacero vysvetlení. Podľa Hérodota existoval antisemitizmus už pred vznikom kresťanstva v starovekom Grécku a Ríme. Možno židov vtedy nenávideli, lebo boli iní, boli monoteisti, zatiaľ čo väčšina ľudí boli pohania. Neskôr sa hovorilo, že židia zabili Krista a v kresťanoch zostala nenávisť. Alebo že židia neprijali Mohameda ako proroka v siedmom storočí, a preto boli v arabskom svete prenasledovaní. No a potom na konci 19. storočia židia prosperovali a kresťania v Európe na nich žiarlili. Židia boli úspešní, pokiaľ ide o kultúru, vedu, Nobelove ceny. Všetko sa to spojilo do moderného antisemitizmu, ktorý má prastaré korene.

Keď hovoríte o závisti, prečo sú vlastne židia takí úspešní? Poháňa to konšpiračné teórie.

Židia sú úspešní v umení, podnikaní, vo vede, boli úspešní ako farmári v Izraeli, vojaci. Viac ako dvetisíc rokov žili v exile v diaspóre. Keď neviete, kto vás kedy vyženie, odniesť si môžete len to, čo máte v hlave. Židia vždy kládli dôraz na vzdelanie. Rodičia vždy chceli, aby ich deti mali školy, a medzi židmi bola vždy vysoká miera gramotnosti.

Viedol strach židov z antisemitizmu k vzniku sionizmu a požiadavke vlastného štátu?

Áno, to bol hlavný odkaz sionizmu na konci 19. storočia, keď sa cárskym Ruskom prehnala vlna pogromov. Väčšina židov, asi dva milióny, vtedy medzi rokmi 1882 a 1914 ušla z Ruskej ríše do USA, Kanady, Británie. Menšia časť, asi 60-tisíc židov, v tých rokoch odišla do Palestíny. Boli to sionisti, ktorí verili, že skutočnú ochranu dosiahnu len vo vlastnom štáte, kde budú mať právo na sebaurčenie, budú strojcami svojho osudu, vybudujú si armádu a ochránia sa sami. Preto sa zrodil štát Izrael. Je v tom však paradox, pretože hoci sa židia cítili chránení vo svojom štáte, zároveň sa cítili zraniteľní pre pokračujúce arabské útoky.

Sionizmus bolo politické hnutie, nie náboženské. Prečo teda chceli sionisti vytvoriť štát na území Palestíny obývanom už v tom čase prevažne Arabmi? Prečo to nemohla byť nejaká neobývaná pôda na ktoromkoľvek kontinente alebo opustený ostrov?

Vtedy nikto neuvažoval o opustených ostrovoch, jedine tak nacisti, ktorí najprv chceli židov vyviezť na Madagaskar, ktorý síce nebol neobývaný, ale bol veľký a bol ďaleko. Potom sa však rozhodli ich jednoducho vyvraždiť. Ale inak máte pravdu, sionizmus bol sekulárne hnutie, ktoré

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Izraelsko-palestínsky konflikt

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie