Denník N

Galko: Sulík nie je iba excel, jednotka a nula

Ľubomír Galko. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ľubomír Galko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Radoslav Procházka má za sebou silnú stranu, a nie intrigánov ako Iveta Radičová, odpovedá Ľubomír Galko na otázku, akú výhodu by mal šéf Siete oproti expremiérke.

Ľubomír Galko v rozhovore hovorí aj o tom: 

  • či sa Richard Sulík vráti po voľbách z europarlamentu;
  • že v kauze odpočúvania novinárov išlo o komplot proti nemu aj preto, že likvidoval zmluvy SDKÚ;
  • čo v téme utečencov odlišuje SaS od Smeru;
  • prečo by sa mu mala Iveta Radičová ospravedlniť.

 

Kto je dnes voličom Slobody a Solidarity? Akí ľudia vás volia?

Ľudia, ktorí uprednostňujú zdravý rozum, podporujú ekonomické riešenia, a tí, čo akcentujú boj proti korupcii. Prieskum Focusu ukázal, že nás ľudia volia pre tri veci – na prvom mieste je najlepší ekonomický program, na druhom silný líder a na treťom je boj proti korupcii. To ma teší, lebo boj proti korupcii bol dôvod, prečo som sa v roku 2009 rozhodol vstúpiť do politiky.

Koľko ich je? Chceli by ste sedem percent. Je to dosť ambiciózny cieľ pre stranu, ktorá mala kedysi dvanásť percent?

Stranícky cieľ je mať viac ako v roku 2012, keď sme mali 5,88 percenta. Sedem percent a pätnásť mandátov je môj osobný cieľ. Samozrejme, že v záujme každého lídra politickej strany je dosiahnuť čo najviac, ale my sa musíme pozerať na politickú situáciu reálne. Pravica ešte nikdy nebola taká roztrieštená. Druhá objektívna vec je, že sme prešli veľmi ťažkým obdobím. V roku 2013 od nás fakticky odišla tretina členskej základne. Od toho všetkého sa odvíjajú aj naše očakávania. Máme dobrý plán, ako byť v týchto voľbách úspešní, získať sedem percent a v roku 2020 doviesť stranu k dvojcifernému výsledku.

Video: Galko vysvetľuje, prečo odmieta „ľudí tejto inej kultúry“
autor: Martina Pažitková

Spomínate roztrieštenú pravicu. Ľudovít Kaník a strana Skok oslovili vašu stranu, či ich vezmete na kandidátku. Nemali ste ambíciu zjednotiť aspoň časť pravice?

Od Kaníka presne takáto ponuka neprišla. Mal skôr víziu zjednotiť viacero strán a to nevyšlo, lebo sa nenašiel spoločný líder. No a Skok? Prišli veľmi neskoro, prakticky niekoľko dní pred podaním kandidátok. My sme mali kandidátku uzavretú, zhruba tretinu miest na nej sme vyhradili našim Priateľom slobody, nestraníkom, ktorí k nám majú blízko. Nevedeli sme si predstaviť, že by sme týchto ľudí pár dní pred voľbami odpálkovali. Druhý dôvod odmietnutia, ktorý sa ukázal ako dobrý, bolo to, čo vyvádzajú teraz.

Máte na mysli ich vyhlásenie, že sú ochotní spolupracovať so Smerom?

Celkovo je ich pôsobenie veľmi čudné, až mierne oportunistické. Nechcem ich urážať, ale najprv boli u nás, potom si založili Liberálnu dohodu, potom išli k Lipšicovi do Novy a nakoniec od Lipšica odišli a založili vlastnú stranu. Tam to najprv hrali na občianskych liberálov, potom vraveli, že nie sú ani pravica, ani ľavica, potom povedali, že chcú vládnuť so Smerom. Každú chvíľu inak. My sa preto obraciame na ich voličov. Je to preferenciami jednopercentná strana, bola by veľká škoda, keby ich hlasy prepadli. To sa však týka aj strán Šanca, TIP či SDKÚ. O hlasy voličov všetkých týchto štyroch strán sa SaS uchádza, aby tieto hlasy neprepadli. Môžu rozhodnúť o nesmeráckej vláde.

Keby prišiel Miškov skôr, zobrali by ste ho?

To je hypotetická otázka. Keby prišiel pred rokom, úplne inak by sa o tom rozprávalo. Nemám k tomu radikálny postoj. Mohli sme to v strane prediskutovať, dnes o tom môžeme uvažovať len v hypotetickej rovine. No tesne pred odovzdaním, kandidátok, keď už navyše stihol poskakovať od jedného názoru k druhému, to bolo nereálne. Voličov by sme zmiatli.

Kto bol v tomto volebnom období vaším najlepším poslancom?

Netrúfam si povedať. Každý sa snažil zastať si robotu. V klube si rozdeľujeme návrhy zákonov, často aj z oblastí, ktoré priamo nezastupujeme. Keď je napríklad niečo z poľnohospodárstva, tak sa tomu venujem ja, keď je niečo zo životného prostredia, venuje sa tomu Martin Poliačik, doprave Jana Kiššová a podobne. Všetci sa snažili a mne neprislúcha hodnotiť, kto robil viac a kto menej.

Nepoviete jedno meno?

Nie, ale poviem, že cítim veľký prínos z príchodu Eugena Jurzycu. Chýbal nám v klube odborník na verejné financie a on je v tom úplne doma. Všetky naše návrhy riešení nám prepočíta, povie, či by to nebolo drahé, a pri kauzách povie, koľko by sa mohlo ušetriť. Prijatie Eugena k nám bol jeden z najlepších krokov SaS v uplynulom volebnom období.

Pýtame sa tú otázku aj preto, že na kandidátke ste po Richardovi Sulíkovi dvojkou vy. Človek by možno čakal, že ste teda boli vy tým najúspešnejším poslancom. Ako ste sa dostali na druhé miesto? Navrhol vás Sulík?

Takto otázka nestojí, dvojkou na kandidátke nemusí byť najaktívnejší poslanec. Tvorba kandidátky je pomerne komplexná vec. U nás je zvykom, že kandidátku navrhuje predseda a potom o nej diskutujeme. Tak to bolo aj teraz. To, že budem dvojkou ja, je úplne v poriadku. Povedzme si otvorene, z hľadiska celkového efektu je druhé miesto takmer rovnocenné tretiemu či siedmemu. Všetko sú to zvoliteľné miesta. Richard Sulík uplatňuje pravidlo, že na prvých štyroch miestach je vedenie strany a to je predseda a podpredsedovia.

Sulíkova pozícia je špecifická, lebo je v Bruseli. Je v poriadku, ak kandidátku do parlamentu vedie europoslanec?

Nevidím v tom problém. Naším cieľom je vytvoriť pravicovú reformnú vládu a zastaviť početné kauzy smerákov, ktoré sa na nás valia každý deň. Sulík povedal, že ak by k tomu došlo, tak sa postu v Európskom parlamente vzdá.

Čo ak skončíte v opozícii? Zostane Sulík v Bruseli?

Je to otvorené. Bude sa s nami určite radiť a potom sa rozhodne. Vieme však zaručiť, že ak budeme súčasťou pravicovej reformnej vlády, on z europarlamentu odíde a nahradila by ho pravdepodobne Lucia Nicholsonová. Ak by sa rozhodla neísť, nastúpil by šikovný človek, Ján Oravec.

Nediskutovalo sa v strane o tom, že by ste kandidátku viedli vy?

V začiatkoch sa diskutovalo o tom, či bude Sulík kandidovať, alebo nie. No o tom, že kto by bol lídrom, ak by nekandidoval, sme nediskutovali.

Vy by ste takúto ponuku prijali?

To je hypotetická otázka.

Tie majú novinári radi.

Viem. Ale je zbytočné, aby som na ňu odpovedal. Rozhodol by som sa, ak by taká ponuka prišla na stôl. Rozhodli sme sa najlepšie, ako sme sa rozhodnúť mali. Medzi našimi voličmi som sa nestretol s nejakou negatívnou spätnou väzbou na to, že Richard vedie kandidátku. Úplne to akceptujú. Richard v europarlamente odvádza brutálne dobrú prácu, po piatich mesiacoch bol druhým najznámejším europoslancom po Monike Flašíkovej-Beňovej (Smer). Keď ho však bude treba na Slovensku, pomôže tu.

Ako politik veľmi riešite novinárov a prieskumy. Kde na to opozičný politik berie čas? Myslíte si, že ste dosť výrazný opozičný politik a silný súper Smeru?

To všetko ukáže čas. Jeden z dôvodov, prečo sa dokážem venovať toľkým témam, je objektívny, že málo spím. Chodím spať o pol tretej ráno a vstávam pred ôsmou a fyzicky to zvládam. Môj pracovný čas je oproti iným ľuďom veľmi dlhý. Dokážem dobiť energiu cez víkend, keď si oddýchnem. Bolo by nekorektné, keby som ja sám posudzoval, či si plním opozičnú prácu. Nedávno som si kompletizoval súpis všetkého, čomu som sa venoval počas uplynulých štyroch rokov, mohol by som vám to do večera menovať, ale zhodnotia to až voliči. V roku 2012 som mal takmer 38-tisíc preferenčných hlasov. Zo štvrtého miesta som prekrúžkoval Juraja Miškova, ktorý bol na kandidátke nado mnou. Bol to percentuálne najvyšší nárast zo všetkých poslancov, ktorí sa opätovne dostali do parlamentu naprieč celým politickým spektrom. Oproti roku 2010, keď som mal zhruba 3800 hlasov, to činilo nárast takmer tisíc percent. Keď chodím po Slovensku, mám dobrú spätnú väzbu. To, že sa vyjadrujem aj k iným veciam, nie je určite na úkor politiky. Je to skôr na úkor rodiny, tej sa venujem menej.

S ktorou témou by si vás voliči mali spájať?

S vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a bojom proti korupcii. Veľmi ma láka polícia – drvivá väčšina policajtov je slušných a čestných ľudí, som o tom hlboko presvedčený. Sú pripravení pomáhať a chrániť a aj položiť život za bezpečnosť občanov. A dnes boli degradovaní na vyberačov pokút. Ak sa hovorí o policajtoch, zvyčajne sa hovorí len o ich prehreškoch. Toto všetko treba zmeniť. Chcel by som zlepšiť meno polície a policajtov. A boj proti korupcii – to je prierezová téma – môžeme mať výborné reformy, ak nebudeme bojovať proti korupcii, tak spoločnosť sa nepohne ďalej. Treba proti nej bojovať nielen represiou – pochytať korupčníkov a pozatvárať ich, ale aj systémovo, teda treba nastaviť podmienky, pravidlá a legislatívu tak, aby sa korupcia eliminovala alebo aspoň minimalizovala.

V roku 2012 ste interpelovali ministra životného prostredia a pýtali ste sa ho na postoj Slovenska ku chemtrails (teória o vypúšťaní chémie na ľudí z lietadiel)…

Kolega Beblavý to na mňa vytiahol. Jeho by ste sa mohli opýtať, či nemá nič iné na robote, ako využívať asistentov na to, aby na internete hľadali na kolegov takéto pikošky. Rovno vám odpoviem, viem, čo sa chcete spýtať. Sprostredkúvam ľuďom na Slovensku takú službu, že posúvam otázky od občanov na ministrov cez interpelácie. Keď sa chce občan niečo opýtať ktoréhokoľvek ministra, tak môže cezo mňa. Tých otázok nie je veľa, ale sú…

Nefiltrujete to?

Práveže už to filtrujem. Toto bol príklad, keď som zlyhal a podpísal som otázku bez toho, aby som si to prečítal. Spoľahol som sa na asistenta, ktorý mi to spracúva a predkladá na podpis, ale hneď dodávam, že to nebola jeho chyba. Mám čítať, čo podpisujem. Keď sa však na tento prípad človek pozrie racionálne, sprostredkoval som otázku občana ministrovi, tak musí prevážiť kladné hodnotenie.

Neveríte teda v chemtrails?

Jasné, že nie. Dodávam však, že polovica z tých borcov, čo si z toho na internete uťahovali, si to najskôr museli vygoogliť, lebo ani nevedeli, čo ten pojem znamená, a až potom boli múdri.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto je vám v strane najbližší?

Som v špeciálnom postavení, lebo kedysi som bol podpredsedom pre regióny, čiže som najviac cestoval po regiónoch. Dnes to už takto podelené nemáme, to cestovanie mi však zostalo. S každým členom v strane sa osobne poznám a s každým si tykám. To nemôže povedať u nás nikto. Je logické, že mám mimoriadne dobrý vzťah prakticky so všetkými členmi. Ťažko mi je preto vyzdvihnúť jedného človeka, ktorý je mi blízky. Z hľadiska straníckeho rozhodovania najčastejšie spolupracujem s Richardom Sulíkom a s Janou Kiššovou. Na programe som najviac spolupracoval s piatimi ľuďmi, s ktorými som tvoril Agendu 2020 – s Richardom Sulíkom, Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom, Eugenom Jurzycom a Jozefom Rajtárom.

Keď sme sa nedávno pýtali Lucie Nicholsonovej na vašu pozíciu v strane, povedala, že ste podpredseda a robíte pre stranu veľa. Citujeme: „čo do kvantity určite“. Medzi riadkami cítiť isté výhrady. Aký máte vzťah?

Sme kolegovia. Každý máme svoje témy, ktoré sa niekedy prekryjú, a vtedy spolupracujeme. Myslím, že vzťah je korektný, tak ako to medzi kolegami má byť. Nedávno sme mali spolu aj tlačovú besedu, týkala sa vraždy ženy jej expriateľom. Naše témy sa tam prekryli – týrané ženy, ktorým sa venuje Lucia, a vnútorná bezpečnosť, ktorej sa venujem ja. Aj odborne veľmi dobrú tlačovú besedu sme si spolu pripravili a absolvovali. Svojho času sme dávali aj spoločný návrh zákona, aby bol povolený predaj potravín po minimálnej lehote trvanlivosti. V strane si vieme vydiskutovať aj nepríjemné témy. Stáva sa, že na niektoré parciálne veci máme názory rozdielne. Ale aj s Luciou si vieme vysvetliť a vydiskutovať názory na niektoré témy, napríklad na migračnú krízu.

Lucia Nicholsonová kritizovala práve vašu aj Sulíkovu rétoriku voči utečencom. Rozprávali ste sa o tom rozhovore v strane?

Máme šikovný komunikačný tím a venujeme sa všetkým mediálnym výstupom, bolo to tak aj v tomto prípade. Nie je to však nič výnimočné, aj tento náš rozhovor si potom rozoberieme.

V rámci kampane organizujete stretnutia s ľuďmi na tému utečeneckej krízy. Pritom na tlačovke v januári ste vy sám povedali: „Nemáme žiadne informácie, že by sa migračné trasy mali presmerovať cez Slovensko. Slovenské ženy môžu byť pokojné.“ Prečo teda cestujete po Slovensku práve s touto témou?

Najdôležitejšia časť našich mítingov je Agenda 2020, gro diskusie sa točí okolo tohto nášho ekonomického reformného programu. O tom, ako zabezpečiť, aby sa na Slovensku oplatilo podnikať, pracovať a žiť. Migračná kríza je len časť diskusie. Či je pre Slovensko dôležité rozprávať o tom? Áno, z dvoch dôvodov. Sme síce hrdí Slováci, ale chceme byť aj hrdí Európania. V rámci celoeurópskeho kontextu je nekontrolovaný prílev migrantov problém, a to je nesporné. Stačí si pozrieť čísla a udalosti z niektorých krajín, napríklad z Nemecka. Osobne však ľuďom vysvetľujem, akým perfídnym spôsobom Robert Fico túto krízu zneužíva, napríklad na budovanie policajného štátu, či akým spôsobom bola pokrivená ústava, na ktorej kolaboroval so Smerom Most-Híd. A popri tom prezentujem naše riešenia. SaS ako prvá priniesla ucelené riešenie migračnej krízy, bolo to v máji 2015. Dnes niektoré z nich EÚ začína realizovať, aj keď v zmenenej podobe. Navrhovali sme napríklad centrálne tábory v severnej Afrike alebo v Turecku, dnes sa budujú v hraničných štátoch Únie, napríklad na gréckom ostrove Kos.

Čo vás pri tejto téme odlišuje od Smeru?

Tak ako vláda odmietame povinné kvóty na prerozdelenie utečencov, ale nezneužívame túto tému v domácej politike. A najmä sa vyhraňujeme voči budovaniu policajného štátu a okliešťovaniu osobných slobôd, z ktorých sa pod rúškom boja proti terorizmu snažia pohrobkovia komunizmu ukradnúť.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Máte pocit, že je SaS viditeľnejšia v kampani so svojím ekonomickým programom, alebo s videami Richarda Sulíka, ktorý v Európskom parlamente alebo nemeckých televíziách kritizuje Brusel za postoj k utečeneckej kríze? Naozaj túto tému nevyužívate podobne ako Smer?

Určite nie. Prieskum Focusu, ktorý som spomínal, sa pýtal aj na to, pre koľko percent z našich voličov je dôvodom nás voliť náš postoj k utečeneckej kríze. Bolo to len pätnásť percent. Jednoznačne sú na prvých miestach iné dôvody – najlepší ekonomický program, silný líder, boj proti korupcii. Pohľad ľudí, ktorí sa pohybujú v elektronickom svete, môže byť skreslený sociálnymi sieťami. Vonku je však úplne iný svet. No musím uznať, že s naším ekonomickým programom sa nám oveľa ťažšie presadzuje v médiách. Na takéto tlačovky novinári nechodia, kontroverzných vyjadrení na sociálnej sieti sa však médiá chytia hneď.

Nemyslíte si, že vy alebo Richard Sulík sa pri výrokoch o moslimoch dostávate za určitú hranicu? Spomeniem váš status z novembra k moslimskému futbalistovi, ktorý odmietol podať ruku reportérke: „Sorry, ale ja ich tu nechcem. Zahlušte ma, ale nechcem na Slovensku ľudí tejto inej kultúry.“

Ten status nebol šťastný. Ja mám oficiálnu fan page a osobný profil. Na fan page dávam výlučne politické vyhlásenia a statusy. Na osobnom profile, ktorý mám však otvorený aj pre ľudí, čo nie sú mojimi priateľmi (už som dosiahol strop 5-tisíc ľudí) som bežným Ľubom Galkom. Striedam tam súkromné a osobné veci s politickými názormi. A dávam tam väčší priestor emóciám a momentálnym náladám.

galko

Čo to znamená? Že bežný Ľubomír Galko nechce mať moslimov v krajine?

Bola to skratka, aby som vyjadril obavy z nekontrolovaného prílivu ľudí z inej kultúry. Vážim si základné občianske práva a slobody moderného európskeho konceptu. Kto tvrdí, že nemá obavy z nekontrolovaného prílivu ľudí, ktorí tieto základné práva a slobody v lepšom prípade neuznávajú, v horšom sú doslova proti nim, je krátkozraký. Môžeme sa rozprávať o právach žien, o ich šoférovaní, o fyzických trestoch pre ne. Vyjadrenie obáv z nekontrolovaného prílivu obrovského množstva ľudí do Únie je úplne legitímne.

Prečo potom ten status nie je v podobe – ja ako človek, ktorý si váži západné hodnoty, odmietam kohokoľvek, kto ich nebude rešpektovať, a je mi jedno, či bude moslim, kresťan alebo niekto iný? Prečo hovoríte priamo o inej kultúre? Nezovšeobecňujete?

Určite nie. Sú to metafory. No v konečnom dôsledku tých statusov k migračnej kríze nemám až tak strašne veľa. Vyjadrujem sa k všetkému možnému a snažím sa vyjadrovať jednoducho a zrozumiteľne. Keby som to, čo som vám tu teraz odverklíkoval, povedal ľuďom v krčme v Dolnom Kubíne, tak v polovičke zaspia, lebo mi nebudú rozumieť.

My nemáme problém s tým, aby ste hovorili tak, akoby ste boli v Dolnom Kubíne.

V Dolnom Kubíne to poviem jednoducho. Ľudia, u ktorých je bežné mlátiť ženy a nepokladá sa to za nelegálne, môžu byť ohrozením, ak vo veľkom počte prídu do Európskej únie.

Aj na Slovensku mnohí muži mlátia ženy.

Ale je to tu nelegálne. V tej inej kultúre je to legálne. U nás nie je legálne, aby muž fyzicky trestal svoju ženu.

No podľa starších štatistík sa to možno deje až v každej piatej rodine.

Tých, čo to robia, treba stíhať. Ale bavíme sa o tom, čo je legálne.

Vy chcete povedať, že v takej moslimskej Indonézii je legálne mlátiť ženy?

Ja nehovorím o moslimskej Indonézii. Hovorím o niektorých krajinách, kde sú potláčané práva žien. Majú voči mužom menejcenné postavenie. V Európskej únii nenájdete krajinu, kde by bola zakotvená legislatíva, že muži môžu fyzicky trestať svoje ženy.

A vy chcete povedať, že v moslimských krajinách je takáto legislatíva bežná?

Nebavme sa o tom, či je to bežné, alebo nie. Sú krajiny, kde ženy nemôžu šoférovať. Sú krajiny, kde je normálne odsúdiť ženu za cudzoložstvo ukameňovaním. V Európskej únii takúto krajinu nenájdete.

Ale nie je to vo všetkých moslimských krajinách.

Nie je.

Prečo to potom zovšeobecňujete?

Nezovšeobecňujem. Sú také krajiny, kde to je. Keď raz do Európskej únie prúdia ľudia z týchto krajín a vy nedokážete rozlíšiť, kto prichádza z takej krajiny, a kto z takej, je to obrovský problém. Viete, čo sa napríklad deje v Egypte z hľadiska obťažovania žien? Však si pozrite štatistiky, koľko egyptských žien má denne neblahé skúsenosti so sexuálnym obťažovaním.

No vy ste nepovedali, že tu nechcete ľudí z krajín, kde nemajú ženy rovnocenné postavenie. Vy ste povedali, že nechcete ľudí z tejto kultúry.

Neviem, či sa teraz rozprávame nemý s hluchým. Ešte raz. Európska únia je moderná civilizácia, ktorá si ctí základné ľudské práva a slobody vrátane práv žien. Ak do tejto Únie prúdi obrovské množstvo ľudí z krajín, medzi ktorými sa nachádzajú krajiny, kde sú tieto základné ľudské práva potláčané, tak sú obavy z tohto prúdu úplne legitímne. A každý, kto tvrdí, že nie sú, buď klame, alebo tomu nerozumie.

Nie je jedným z týchto základných ľudských práv, ktoré si európska civilizácia cení, to, že sa nepozerá na človeka a nehodnotí ho podľa jeho vyznania alebo farby pleti?

Vy mi vkladáte do úst niečo, čo som nepovedal.

Pýtame sa, nič nevkladáme. Nie je jednou z hodnôt európskej civilizácie to, že ľudí nehodnotíme automaticky podľa ich vyznania či farby pleti, alebo podľa ich pôvodu?

Ja nehodnotím ľudí podľa farby pleti ani podľa vyznania. Rozprávam o legitímnych obavách z nekontrolovaného príchodu masy ľudí prichádzajúcich z krajín, ktorým je koncept základných ľudských práv včítane práv žien cudzí. Neviem vám to už lepšie vysvetliť. Ak je u nich bežné týrať manželku alebo je bežné odsúdiť ženu za cudzoložstvo ukameňovaním, tak obavy z nekontrolovaného príchodu takýchto ľudí sú legitímne.

To, o čom hovoríte vy, môže platiť v krajine, kde platí právo šaría. Ale to je dajme tomu Saudská Arábia, nie Sýria, odkiaľ pochádza veľká časť z ľudí, ktorí do Európy prichádzajú.

Ale ako to rozlíšite?

Koľko ľudí uteká do Európy zo Saudskej Arábie?

My sa však nebavme o Saudskej Arábii. Pozrite sa, čo sa deje v Afganistane alebo v Iraku. Nemáte šancu ani len rozlíšiť, kto je, alebo nie je zo Sýrie. Na to treba funkčné riešenia, ktoré navrhujeme – tábory mimo Európskej únie, azyloví pracovníci a sudcovia priamo v táboroch, kde budú prebiehať poctivé azylové procesy. Ale nie, že sem pustíte niekoho nekontrolovane, oni sa rozutekajú do všetkých smerov a potom niečo zisťujete. No a popritom sa môžeme baviť, koľkí z tých, čo tu žiadajú o azyl, azylové podmienky vôbec spĺňajú.

Spor nie je medzi dodržiavaním azylového procesu, ale či automaticky vzťahovať námietky a kultúrne stereotypy na všetkých ľudí, ktorí sem prichádzajú.

Veď chodíte na dovolenky možno aj vy mimo Únie. Viete, akými tortúrami, kontrolami, bezpečnostnými prehliadkami musíte prejsť. Tu nám do krajín Európskej únie prichádza obrovské množstvo ľudí nekontrolovateľným spôsobom. Je to obrovský problém. Som bývalý minister silového rezortu a pozerám sa na to aj z hľadiska bezpečnosti. Kto tvrdí, že to nie je problém a obavy nie sú na mieste, tak tomu vôbec nerozumie. Alebo si dáva ružové okuliare. Lenže to už ani nie sú ružové okuliare, to je nezodpovednosť. A nemám popritom problém naďalej hovoriť, že Slovensko nie je cieľovou krajinou a nič nenasvedčuje tomu, že migrantské trasy pôjdu cez Slovensko. Nie sme len Slováci, ale chceme byť aj hrdí Európania.

Kto je lídrom pravice?

Pravica nemá lídra, ani ako stranu, ani ako človeka. Určite tu nie je líder, ak si pod tým predstavujeme človeka, ako bol svojho času Mikuláš Dzurinda.

Predstavte si, že by voľby dopadli tak, ako naznačujú prieskumy. Sieť bude mať 13 až 14 percent. Teoretická situácia, ktorá je aj vaším cieľom: bude sa dať zostaviť vláda. Premiérske kreslo by potom malo pripadnúť najsilnejšej strane. Myslíte si, že Radoslav Procházka by bol lepší premiér, ako bola Iveta Radičová?

To ukáže čas. Neviem teraz odhadnúť, či bude lepší premiér alebo horší. Bude mať právo byť premiérom, ak bude Sieť najsilnejšia strana. Hoci, keby bol najsilnejšou stranou Most-Híd, tak neviem, či by Béla Bugár bol ochotný robiť premiéra po tom, čo bol 25 rokov v parlamente. Lebo človek to musí aj chcieť robiť.

Viete si predstaviť, že by bol premiérom slovenskej vlády Maďar?

Nemám s tým problém. Musí to však byť človek, ktorý to chce robiť. Sú politici, ktorí sa komfortnejšie cítia v parlamente, a sú takí, čo vo vláde. Práca v exekutíve je omnoho náročnejšia. Je viac zodpovedná. Tým nechcem znižovať prácu poslancov. Niektorí ľudia však nemajú také ambície. Máme ľudí, ktorí sú v parlamente 20 rokov a nikdy neboli vo vláde. Rado Procházka má ambície ísť do vlády.

Má Procházka lepšie predpoklady na premiéra ako Radičová?

Je veľmi ťažké to zhodnotiť. S Radom Procházkom mám veľmi korektné vzťahy. Predpoklady by ukázal čas. Má dostatočné vzdelanie na to, aby bol premiérom. Tým, že som podpredseda strany a Richard nie je v parlamente, tak niektoré veci s Procházkom, Bugárom, Matovičom či Figeľom komunikujem ja. So všetkými mám korektné vzťahy.

Má nejaké výhody oproti Radičovej?

Ak by bol premiérom, mal by za sebou silnú stranu. Iveta Radičová mala za sebou spolok intrigánov. To je obrovský rozdiel. Mala za sebou ľudí, ktorí ju chceli zlikvidovať, ktorí ju chceli len využiť a zneužiť. Iveta Radičová podľa toho, ako som ju poznal, chcela úprimne bojovať proti korupcii. Bola v tom však osamotená. V strane narazila na tvrdý odpor. Ak chcete robiť premiéra, nedá sa to, ak za sebou nemáte silnú stranu. Ďalšou výhodou Procházku je, že má viac skúseností z minulosti. Vieme, ako dopadla Radičovej vláda v roku 2011, a Rado by mohol čerpať aj z týchto skúseností. To sú objektívne lepšie predpoklady, iné porovnania sú veľmi ťažké. Pozícia premiéra je veľmi špecifická. Nie je to ako vo firme, kde zavelíte a všetci vás poslúchajú. Ministri sú veľmi silné osobnosti a musíte s nimi viac vychádzať ako kolegovia, než ich direktívne riadiť.

Ako dnes vychádzate s Ivetou Radičovou? Ublížilo vášmu vzťahu viac to, že vás odvolala z miesta ministra, alebo to, že SaS hlasovala proti vláde?

Odobrala mi poverenie, už ma nemohla odvolať. A to je hlboké nedorozumenie – SaS nehlasovala proti vláde. Nehlasovali sme vôbec. Keď vám niekto dá otázku, či ste za dôveru vláde, chcete povedať áno, a zároveň vám dá otázku, či ste za to, aby išla miliarda do Grécka, kde chcete povedať nie, nedokážete na to odpovedať jednou odpoveďou, tak neodpoviete a nehlasujete. Keď sa KDH opýtate jednou otázkou, či sú za dôveru vláde (áno) a zároveň či sú za eutanáziu (nie), tak tiež nebudú hlasovať, lebo nedokážu odpovedať jednou odpoveďou. Keď sa strany Most-Híd spýtate, či sú za dôveru vláde (áno) a zároveň či sú za zrušenie dvojjazyčných škôl na južnom Slovensku (nie), tiež nebudú hlasovať, lebo nedokážu odpovedať jednou odpoveďou.

A vaše vzťahy sú aké?

Prakticky nie sú žiadne. Iveta Radičová sa mi neospravedlnila za to, čo urobila.

Za odvolanie?

Áno. Ale ani to neočakávam, chcem sa pozerať dopredu, dôležitý je pre mňa dnes náš program. Necítim zlobu. Posilnilo ma, čo sa vtedy stalo. Bola to náročná situácia. A dali tomu zadosť už aj orgány, ktoré to mali urobiť a ktoré to vyšetrovali. Prekvapuje ma však, že na to, ako sa tomu médiá predtým venovali, o tom s malou výnimkou nik neinformoval.

Hovoríte o tom, že Jozef Čentéš zastavil trestné stíhanie za odpočúvanie novinárov?

Nielen on ho zastavil. Aj Peter Šufliarsky (trestný námestník generálnej prokuratúry) s Jaromírom Čižnárom (generálny prokurátor) novinárom zamietli odvolanie voči Čentéšovmu rozhodnutiu, čím to definitívne zastavili. O tomto okrem jedného portálu nik neinformoval. To, že na 31 stranách Čentéš opísal, že všetci svedkovia vypovedali, že Galko nevydal ani jediný pokyn na nasadenie odposluchov, to novinári odignorovali. To je neuveriteľné. Je to definitívne a všetko, čo som tvrdil od začiatku, že Vojenské obranné spravodajstvo konalo autonómne a šlo to mimo mňa, sa potvrdilo a novinárska obec nenájde v sebe toľko sebareflexie, aby z toho urobila reportáž.

Teraz vám dávame priestor, aby ste to mohli vysvetliť.

Mne je to už v zásade jedno, došli sme k tomu teraz náhodne cez vzťah k Ivete Radičovej. Dokážem sa od určitých vecí odosobniť. Keď som odišiel z ministerstva, tak sme s Radičovou prerušili komunikáciu. Ale tesne pred voľbami sa mi ozvala a poprosila ma o pomoc kvôli Mokysu. Len vďaka mne mohla dať trestné oznámenie, lebo som jej poprezrádzal veci, na ktoré som prišiel. Čakal som od nej viac odvahy, čakal som, že dá nielen trestné oznámenie, ale že tie skutočnosti aj zverejní. Ale bolo to tesne pred voľbami, a tak to nespravila, SDKÚ by to bolo úplne položilo, ani by sa nedostali do parlamentu. Bola v centrále SaS aj na volebnej noci, kde sme sa porozprávali.

Myslíte si, že sa vám mala ospravedlniť?

To si nechám pre seba, len hovorím, že to neurobila. Je to pre mňa uzavreté.

Ešte tam prebieha trestné stíhanie u ďalších ľudí.

Nie je podstatné, že sa vyšetrujú radoví zamestnanci. To, že zisťujú, či tí ľudia na nižších miestach mali relevantné dôvody pri jednotlivých prípadoch, je v poriadku, nech to vyšetrujú. Ale to, prečo ma šli novinári upáliť a popraviť, bolo legálne a zákonné odpočúvanie novinárov na základe rozhodnutia sudcu. A v tejto veci bolo zastavené stíhanie bývalého riaditeľa VOS a konštatované, že som s tým absolútne nič nemal. Bolo to úplne čisté a to je kľúčové. Len pre zaujímavosť, deje sa to aj dnes. Aj minulý rok bola odpočúvaná novinárka. Dokonca na ňu bola nasadená aj sledka. Fotky, na ktorých sa, zhodou okolností, rozpráva práve so mnou, sú súčasťou vyšetrovacieho spisu v jednom prípade. Ale neriešim to, lebo bola odpočúvaná legálne – so súhlasom sudcu.

O koho ide?

To vám nemôžem povedať.

Vy ste s tým začali.

Ale nemôžem vám to povedať. Bol tam ten istý dôvod, ako keď som bol ministrom. Bolo tam podozrenie, že sa podieľala na úniku utajovaných skutočností. Nepotvrdilo sa to. V prípade, že je na to dôvod, sú odposluchy na novinárov nasadzované. Nie sú nijakou privilegovanou vrstvou. Aj keby na prezidenta nasadili odpočúvanie, ak je to v zmysle platnej legislatívy a sudca to povolí, tak nech sú nasadené. Žiaden problém.

S tým premiérka Radičová nesúhlasila a povedala: „Odpočúvanie novinárov – či legálne, či nelegálne – je nezlučiteľné so základnými princípmi právneho štátu a demokracie.“

Tento výrok bol veľmi hlúpy a aj nepravdivý. Legálne odpočúvanie novinárov je normálne, prirodzené a novinári nie sú žiadna privilegovaná vrstva. Keď je splnená legislatíva, nie je dôvod, prečo by na nich nemohlo byť nasadené odpočúvanie. Každý terorista a zločinec by si potom vybavil novinársky preukaz, keby sme mali úzus, že novinári nemôžu byť odpočúvaní.

Pri odpočúvaní z čias, keď ste boli ministrom, išlo o to, že VOS mala vedomosť, že Vanda Vavrová z Pravdy má citlivé informácie.

Veľmi citlivé.

Vo svojom blogovom článku „Liberálny boh mi je svedkom, že nemám veľké uši“ ste napísali, že to, že Vavrová má citlivé informácie, ste zistili aj z povahy jej otázok, ktoré chodili na komunikačný odbor ministerstva obrany. Nie je zvláštne, že na základe otázok sa začne odpočúvanie?

Určite tam bolo dôvodov viac. V tých otázkach sa však pýtala na vážne veci – napríklad na utajené pozície ľudí, ktorí majú dvojitú identitu a podobne. Na blogu som to spomenul, lebo toto bolo v odôvodnení pána Čentéša, že nasadenie odposluchov bolo v poriadku.

Ak VOS konala autonómne bez vašich pokynov, ako sa dá vysvetliť, že sa v zozname odpočúvaných objavila vaša sekretárka či podnikateľ Ján Sabol, ktorého Kočner spájal s SaS? Že medzi žiadosťami boli vaši ochrankári? Nie je to priveľa ľudí okolo vás?

Nie. Niektoré mená, ktoré zazneli, nie sú pravdivé. Poslanci vtedy šli na prieskum do VOS, a keď vyšli von, začali si vymýšľať a tvrdiť nezmysly. V kritických časoch som si vypýtal zoznam, na koho boli odposluchy nasadené a na koho nie. Viem presne, kedy boli v médiách písané nezmysly a kedy nie.

Z toho, čo som menoval, kto nebol odpočúvaný?

Nebudem vám to hovoriť. Veľa mien, ktoré v minulosti zazneli, nebolo pravdivých. A hovorilo sa, samozrejme, len o menách, ktoré boli pre novinárov sexi. Takéto údaje sa k novinárom nemali nikdy dostať, nemalo sa o tom písať. Išlo o komplot proti mne, lebo ma do 48 hodín potrebovali dostať z rezortu a to sa im aj podarilo. Dva mesiace predtým som dostával akože „priateľské“ výzvy, aby som prestal s tým, čo robím, lebo sa stane „niečo zlé“. Likvidoval som totiž modré zmluvy. Kým som likvidoval zmluvy za Smeru, bol som ešte v poriadku. Ale keď som začal likvidovať zmluvy, ktoré boli z obdobia aj SDKÚ a z ktorých profitovali firmy aj jednej, aj druhej politickej strany (Smer aj SDKÚ), tak ma upozorňovali, aby som to prestal robiť. Korupcia bola tým ministerstvom doslova prerastená. A ako sa korumpuje? Buď podplatíte ministra, alebo úradníkov. Tak sa netreba čudovať, že aj úradníci boli pod kontrolou. Ušetrili sme veľa peňazí, lebo VOS dobre pracovala. Keď máte napríklad vyjednávacie obchodné tímy a z nich unikajú informácie, ako to chcete odhaliť, ako chcete toho človeka, tú škodnú, dať z tímu preč, ak má druhá strana všetky citlivé informácie, ktoré doslova púšťa druhej strane? Aby ste eliminovali také škodné, musíte použiť rôzne metódy. Dokážete však potom dosiahnuť, že desiatky až stovky miliónov eur našej krajine ušetríte, lebo tieto škodné dokážete odhaliť a eliminovať.

Bol odpočúvaný aj šéf nákladnej dopravy, kamionista, o ktorom Pravda napísala, že išiel len za vami na ceste?

Nevyjadrím sa vám, či bol odpočúvaný. Ale to, ako to bolo prezentované, bola hrozná hlúposť. Tvrdili, že som ho nechal odpočúvať príkazom priamo z môjho auta, keď išiel za nami a priblížil sa nebezpečne k limuzíne, ktorá ma viezla. Strašný nezmysel. Takto to nefunguje. Musí sa to schvaľovať, prechádza to viacerými stupňami a pomerne dlho to trvá, zvyčajne niekoľko dní, jeden minimálne. Keď som si vtedy prečítal niečo o tom, kto bol údajne odpočúvaný, zvyčajne to bola pre mňa nová informácia. Toto sa nemalo stať. Iveta Radičová povolila poslanecký prieskum, ktorý povoliť nikdy nemala. Potom sa stalo to, čo som predpokladal, a začali unikať informácie od poslancov medzi novinárov. Často úplné blbosti. A novinári nevedeli rozlíšiť a písali. To bol najväčší problém, že sa zverejňovali informácie, ktoré nemali uzrieť svetlo sveta, nie to, že boli nasadené legálne odposluchy. Ublížilo sa viacerým ľuďom. Nie ja som im ublížil, ale novinári to spravili. A ublížili aj mne. Keby som raz skončil s politikou, tak do konca života mám zarobené. Keby som sa chcel súdiť s Pravdou za to, čo všetko o mne pouverejňovali, tak im ostanú len drevené stoličky, redaktori by si nemali v čom ani kávu uvariť.

Novinárov kritizujete často. Aké s nimi máte vzťahy?

S väčšinou sú veľmi korektné. Veľmi spolupracujem, môžu mi kedykoľvek zavolať, večer, cez víkend, nevyhýbam sa ani nepríjemným otázkam. Novinári sú rôzni – profesionáli, priemerní, tí, čo sa minuli povolaniu, a aj takí, ktorí chcú škodiť. Niektorí to sem-tam odo mňa dostanú. Nie som typ politika, ktorý by si nepovedal svoj názor aj na novinára, keď ma niečo trápi.

Ku ktorým novinárom máte dobrý vzťah?

K drvivej väčšine. Tým, ktorí sa snažia pravdu hľadať, a nie ju vytvárať. Napríklad je jedna redaktorka z nemenovanej televízie – nebudem hovoriť mená, načo tu budem napádať vašich kolegov. Usmievame sa na seba, urobila so mnou veľa reportáží, ale dva- či trikrát to odo mňa dostala medzi oči, lebo si to zaslúžila. Odchytila ma raz na schodoch v NR SR a urobili sme dlhý rozhovor o tom, kam idem na dovolenku. Bol som ešte ministrom a išli sme na Maurícius. Vysvetlil som jej, že ja aj moja žena veľmi tvrdo pracujeme a potrebujeme si oddýchnuť. Povedala, že aj Sulík ide na Maurícius. Hovoril som jej, že každý, kto je v takom nasadení ako ja a Richard a má možnosť tráviť čas s rodinou, by to mal urobiť. Aj keby to boli len tri-štyri dni na chalupe, ak si nemôže dovoliť drahšiu dovolenku. Dôležité je, že bude oddychovať so svojimi blízkymi a naberie sily. A novinárka vám to postrihá, aby tam zostal len ten Maurícius, a dá titulok, že Galko odporúča všetkým Slovákom, aby išli na Maurícius. Po nej to preberie aj Nový Čas. Tak tej novinárke musím povedať, čo si o tom myslím. Lebo mne potom písali rozhorčení ľudia, či som sa zbláznil a že im to mám zaplatiť, keď som taký múdry. Viem, že takúto občasnú kritiku médií robí málo politikov, ale ja v tom budem pokračovať.

Aj nášmu denníku ste vyčítali, že v predvolebnej ankete nemáme ľudí, ktorí volia SaS.

Vaša anketa je zmanipulovaná. To by mal Most-Híd 70 percent, keby to bolo podľa vás. Máte v redakcii vztýčené vlajky na oranžovo – to je moje hlboké presvedčenie. Som z toho sklamaný. Myslel som si, že také niečo nikdy nepoviem, ale dnes konštatujem, že Sme je objektívnejšie a nezávislejšie ako Denník N. Naposledy ste vydali tlačovú správu o diskusii lídrov politických strán, kde Richard Sulík všetkých porazil, najviac presvedčil divákov. Vy ste ju tak skrátili, že to, kde sa písalo, že Sulík vyhral, ste dali von. Práve tie tri riadky – zo stredu textu. To sa nerobí, vždy sa tlačová správa spracuje tak, že sa skracuje na konci.

Nemáte pravdu. Bola tam jediná podstatná informácia, čo povedal minister spravodlivosti Tomáš Borec o súčasnej vláde, a to sme vytiahli.

Dali ste ako jediný portál strednú trojriadkovú časť preč. A takýchto príkladov je viac. Napríklad Martin Dubéci, ktorý blúdi medzi stranami – bol asistentom OĽaNO, potom v Sieti u Procházku, teraz kandiduje za Most. Ako dlho ho ešte Denník N propagoval ako bezpečnostného analytika? Až kým som sa k tomu nevyjadril.

Vy veríte, že sme sa v Denníku N dohodli, že budeme cielene proti SaS?

Nie je dôležité, čomu verím, hovorím fakty. Keď vznikla iniciatíva „Štrngám za zmenu“, tak keď sa k nej pridala strana Most, Denník N robil mexické vlny.

Buďte férový. Bola to malá správa, ani som to nezachytil.

No a keď sa pridala k tejto iniciatíve strana SaS, Denník N to ani nezmienil. Tých prípadov je mnoho. Viete si predstaviť, že my by sme kolaborovali so Smerom? Že by sme my pokrivili ústavu v rámci nejakých pseudoprotiteroristických zákonov? Päťdesiat článkov by ste o tom napísali.

O hlasovaní Mosta-Híd so Smerom sme písali.

Veď v tom článku ich váš autor ešte poľutoval, že prečo si Most tak škodí, veď to až tak nemyslel. Denník N nie je takým denníkom, ako som si predstavoval, keď ľudia odišli zo Sme. Ale aby som vám úplne nekrivdil, nie ste ešte na úrovni Pravdy, tú už nesledujem vôbec. Denník N ešte sledujem, aj keď som nepredĺžil predplatné. O tom by ste mali popremýšľať.

Podobne ako Richard Sulík teraz často varíte a zverejňujete to na Facebooku. Je to vaše hobby alebo ste sa na tom dohodli?

Nedohodli. Robím to už dlho, je to moje hobby. Medzi nami je základný rozdiel – Richard varí samé hogo-fogo jedlá. Ja varím jednoduché jedlá, ktoré majú moje baby rady.

Hodí sa to k vám do kampane?

Svoje varenie nepoužívam v kampani. To, že Richard rozdáva svoju knihu o varení, vnímam ako veľmi milú vec. Každý ho berie, nechcem povedať, že ako introverta, ale ako klasického ekonóma – excel, jednotka, nula – a toto pôsobí od neho veľmi ľudsky.

Sulík a SaS

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie