Bolestivá dilema palestínskej rodiny: ich malé dieťa prežilo, no rozhodli sa zostať s ním v Pásme Gazy
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Píšu Louisa Lovelucková a Hajar Harbová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Dokonca aj uprostred ničivej brutality boli tie obrázky ohromujúce a obleteli svet: novorodenci v nemocnici v Gaze vyňatí z inkubátorov napínali svoje malé ruky a dávali o sebe nahlas vedieť.
Rodičia malého Anasa Esbeitu však tieto obrázky nevideli, hoci boli vzdialení len zhruba 25 kilometrov.
Komunikačné prostriedky boli natoľko nespoľahlivé, že fotografie sa k nim nemohli dostať. V preplnenom úkryte si mysleli, že ich novorodenec je mŕtvy rovnako ako ostatné deti v najväčšej nemocnici v Gaze.
Správy o tom, že OSN a Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) sa podarilo z nemocnice al-Šifa evakuovať viac než dve desiatky detí, sa k nim dostali cez priateľa.
Ten otcovi dieťaťa Alimu Esbeitovi povedal, aby išiel priamo do pôrodnice v Rafahu – meste, ktoré leží na hranici s Egyptom a ktorého časť sa už nachádza na egyptskom území. Ali si prezrel zoznam evakuovaných novorodencov a našiel v ňom meno Anasa.
Šťastie, ktoré pocítil, sa podľa jeho slov nedá opísať.
Podľa fotografií, o ktoré sa s nami podelila rodina, teraz Anas pokojne spí. Dilema, ktorej čelili jeho rodičia, však poukazuje na ťažké rozhodnutia, ktoré musia obyvatelia Gazy robiť každý deň počas už mesiac a pol trvajúcej vojny.
Z nemocnice je zóna smrti
Keď WHO v pondelok naložila najmenej 26 novorodencov do sanitiek palestínskeho Červeného polmesiaca, aby sa dostali do Egypta a bola im poskytnutá zdravotnícka starostlivosť mimo vojnovej zóny, rodina Anasa sa rozhodla, že všetci vrátane novorodenca zostanú v Pásme Gazy.
„Ak s ním pôjde jeho matka, kto sa postará o jeho siedmich bratov?“ opisuje 35-ročný Ali Esbeita v telefonickom rozhovore otázky, ktoré si kládli. „Ak s ním pôjdem ja, kto sa zase postará o moju manželku a deti?“
„Nikto by neodmietol, aby bol jeho syn zdravý. Ale ak odcestuje sám, čo ak prežije
