Denník N

Cudzia žena sa ma spýtala, či ju neodfotím. Zachránila mi život a naučila ma čeliť depresii

Billy Lezra. Foto - Liam Lezra
Billy Lezra. Foto – Liam Lezra

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Píše Billy Lezra, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Nad zálivom v San Franciscu zapadalo slnko a blížila sa chvíľa mojej smrti.

Na mori sa šírili oranžové vlnky a čoskoro mal okolo mňa prejsť vlak smerujúci do Oaklandu. Odvahu skočiť mi celé popoludnie dodávala whisky s kolou.

Len pred dvoma mesiacmi sa moja matka pokúsila vziať si život, no mne sa jej v tom podarilo zabrániť. Táto skúsenosť spolu s rokmi depresie a závislosti ma doviedli do stavu, keď sa mi už v 23 rokoch nechcelo ďalej žiť.

K okraju nástupišťa mi zostávalo už len zopár krokov a zaškrípal prichádzajúci vlak.

„Prepáčte mi,“ ozval sa náhle hlas po mojej pravici. „Neprekážalo by vám, ak by ste ma vyfotili?“

Bola to štíhla mladá žena s ružovými vlasmi a titánovým piercingom na pere. Stála blízko mňa, usmievala sa a podávala mi svoj telefón. Nechty mala nalakované striebornou farbou. Nemohla mať viac než devätnásť rokov.

„Práve som dorazila do San Francisca,“ povedala. „Som z toho veľmi nadšená.“

Nenapadlo mi povedať nie a vyhovoriť sa napríklad na to, že sa ponáhľam na vlak.

Prešla k modrej oceľovej lavičke, postavila sa na ňu, ukázala znak mieru a doširoka sa usmiala.

O chvíľu bolo na svete niekoľko fotiek. Moja pozornosť bola na desať sekúnd zameraná na jej pózovanie. Keď sa naša interakcia skončila, vlak, ktorý ma mal zabiť, spomalil a zastal v stanici.

Bola to premárnená šanca. Žena ma vyrušila natoľko, že sa mi nechcelo čakať na ďalší vlak.

Zvyšok dňa mi vyplnila prechádzka do neďalekého parku, kde sa na trávniku zhromaždili hlúčiky ľudí, ktorí hrali na gitare a popíjali víno. Stmievalo sa a mne sa triasli ruky.

Dodnes mám z toho dňa v telefóne uloženú roztrasenú fotografiu siluety huskyho.

Moja narušiteľka

Odo dňa, keď ma neznáma žena zachránila pred skokom pod vlak, prešlo sedem rokov a ja viem o samovražde oveľa viac než v 23 rokoch.

Dostupné informácie mi pomohli pochopiť, čo sa mi takmer stalo. Dieťa rodiča, ktorý si siahne na život, má

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie