Denník N

Inflácia padá. Budú klesať aj úroky?

Ilustračné foto - Tasr/DPA
Ilustračné foto – Tasr/DPA

Inflácia, ktorá sa pravdepodobne dostane na tri percentá, už naozaj nebude vyskakovať v hlavných správach. V tejto situácii asi nemá zmysel uvažovať o ďalšom zvyšovaní úrokov.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Koniec roka prináša aj dobré správy. Tou hlavnou je, že spotrebiteľské ceny síce ešte rastú, ale už zďaleka nie tak prudko ako pred rokom. V USA aj v eurozóne už inflácia klesla na tri percentá. Čo je veľmi blízko magickému inflačnému cieľu centrálnych bánk na úrovni dvoch percent. Znamená to, že inflácia je minulosťou a prestanú sa zvyšovať úrokové sadzby? Alebo sa dokonca už čoskoro začnú znižovať? Šéfovia americkej aj európskej centrálnej banky sú v súvislosti s inflačnými trendmi a úrokovými mierami veľmi opatrní. Nástup inflácie očividne prepásli. Teraz zas nechcú urobiť opačnú chybu a unáhliť sa so znižovaním úrokov.

Dva smery

Na ďalší postup voči inflácii majú ekonómovia rôzne názory. Centrálne banky a mnohí emeritní (prevažne pravicoví) ekonómovia (napríklad Lawrence Summers) patria do tímu „inflačných pesimistov“. Tvrdia, že vysokú infláciu odštartovala príliš štedrá štátna pomoc pre podniky a obyvateľov v USA. Uznávajú vplyv vojny na Ukrajine na rast cien energií a potravín. Zdôrazňujú však význam inflačných očakávaní a rastu miezd pre dlhodobo zvýšený rast cien. Tvrdia, že proti inflácii hnanej rastom miezd a inflačnými očakávaniami sa dá bojovať len dlhodobo vysokými úrokmi. Aj za cenu zastavenia ekonomického rastu a vysokej miery nezamestnanosti. Inflační pesimisti patria do školy tradičnej matematickej ekonómie. Odvolávajú sa na učebnicové ikony a nositeľov Nobelovej ceny typu Miltona Friedmana a Paula Samuelsona. Veria, že matematické modely dokážu vypočítať rovnovážny stav medzi peňažnou zásobou, rastom ekonomiky, výškou nezamestnanosti a rastom cien. Modely odporúčajú vysoké úrokové miery.

Druhá skupina (prevažne ľavicových) ekonómov má, samozrejme, takisto svojich nositeľov Nobelovej ceny (Josepha Stiglitza a Paula Krugmana). Hlási sa do tzv. „tímu dočasnej inflácie“. Jej členovia argumentujú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Inflácia

Komentáre

Teraz najčítanejšie