Mažgút a Kaliňák zo Smeru chcú obmedziť mestá. Ide im o cyklotrasu na bratislavskom nábreží, hovoria aktivisti

Poslanci Smeru Erik Kaliňák a Ján Mažgút predložili do parlamentu poslanecký návrh na zmenu cestného zákona, ktorý by umožnil štátu rozhodovať o cestách v mestách. Ministerstvo dopravy, ktoré vedie nominant Smeru Jozef Ráž, by mohlo vykonávať štátny odborný dozor nad všetkými cestami.

Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček a aj občianske združenie Cyklokoalícia čítajú návrh ako snahu zrušiť cyklocestu na Vajanského nábreží v Bratislave. Proti návrhu je aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. Vedenie Bratislavy to označilo za zlý nápad.

Poslanec Smeru Ján Podmanický o návrhu nevedel. Keď sme mu ho ukázali, povedal, že je „šitý na Bratislavu“, a vraví, že ho nepodporí.

Ako Mažgút bojoval proti cyklotrase

„Práve predkladateľ zákona, poslanec Mažgút, pred voľbami v rôznych videách opakovane hovoril o nedávnej úprave Vajanského a Rázusovho nábrežia v Bratislave v súvislosti s nezmyselnou ideológiou, neodbornosťou či cykloteroristami,“ pripomína Cyklokoalícia. Združenie píše, že tento Mažgútov a Kaliňákov návrh už volajú „lex Vajanského“.

Bývalý hovorca Smeru Mažgút vlani kandidoval za bratislavského župana. V kampani pred parlamentnými voľbami vystupoval proti bratislavskému primátorovi Matúšovi Vallovi a nakrúcal videá o cyklotrase na nábreží. Druhý spoluautor návrhu Erik Kaliňák je zasa predsedom zboru poradcov premiéra Roberta Fica.

Proti cyklotrase bojovali pred parlamentnými voľbami politici Smeru, ale napríklad aj Romana Tabák, ktorá robila kampaň SNS.

„Zatiaľ nevieme predpokladať, či táto poslanecká legislatívna iniciatíva s dosahom na celé Slovensko je namierená proti Vajanského. Pokiaľ áno, budeme sa tejto legislatíve musieť prispôsobiť tak, ako sa musíme prispôsobiť každej legislatíve. Nemyslíme si však, že to je dobrý nápad,“ reaguje na návrh bratislavský magistrát.

Bratislava pod vedením Valla na konci leta prebudovala pás cesty na nábreží v každom smere na širokú červenú cyklotrasu. Cieľom bolo predovšetkým obmedziť autá v centre mesta a priniesť bezpečnejšiu trasu pre cyklistov.

Teraz vedenie Bratislavy hovorí, že „dáta a prax z posledných mesiacov potvrdili, že také zhoršenie dopravy, aké sa niektorí snažia vykresliť, tu jednoducho nenastalo“.

Mestá by mohli dostať pokuty

Ak návrh poslancov Smeru prejde, ministerstvo dopravy bude môcť samosprávam prikázať, aby na danej ceste vykonali zmeny. Ak to samospráva nespraví, môže dostať pokutu do 33 190 eur.

Štátny odborný dozor môže ministerstvo v súčasnosti vykonávať len nad diaľnicami.

Zmena nehovorí o tom, že by mala z miest na štát prejsť správa ciest alebo povoľovanie ich stavebných zmien – to má zostať na mestách. Napríklad v Bratislave má magistrát správu najväčších ciest I. a II. triedy a povoľuje napríklad aj rozkopávky.

Novela zákona hovorí o štátnom stavebnom dozore nad cestami – ten majú teraz pod sebou v prípade ciest I. triedy okresné úrady v sídle kraja a v prípade ciest II. a III. triedy okresné úrady.

Napríklad Vajanského nábrežie v Bratislave je miestna cesta I. triedy, podobne ako celé nábrežie a napríklad aj iné hlavné dopravné tepny v meste ako Staromestská, Štefánikova či Krížna.

Ministerstvo rozhodne, kedy má cesta zlé socioekonomické vplyvy

Mažgút odmietol odpovedať Denníku N, prečo zákon predložil, a odkázal nás na dôvodovú správu. Na otázky zatiaľ nereagoval ani Erik Kaliňák.

Politici Smeru sa odmietajú rozprávať s Denníkom N; predseda strany Robert Fico oznámil, že prestáva komunikovať s Denníkom N, televíziou Markíza, SME a Aktualitami.

Dôvodová správa návrhu obsahuje len opis samotného zákona a nevysvetľuje, prečo je potrebné rozšíriť kontrolnú právomoc ministerstva dopravy.

„V praxi môže ísť predovšetkým o kontrolu zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región,“ píše sa v dôvodovej správe.

Podnety na štátny dozor má vyhodnocovať samotné ministerstvo. Nie je však jasné, na základe čoho sa bude určovať nedostatočná plynulosť alebo bezpečnosť premávky, ani čo presne znamenajú nežiaduce socioekonomické vplyvy.

Ján Mažgút o návrhu povedal Bratislavským novinám, že to nie je len iniciatíva dvoch poslancov.

Napriek tomu, že Kaliňák a Mažgút chcú návrhom bojovať proti organizácii dopravy, ktorá má nežiadúce socioekonomické vplyvy, návrh zákona podľa nich nemá žiaden vplyv ani na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie, ani na životné prostredie, a nemá ani žiadne sociálne vplyvy.

K návrhu sa už vyjadrilo ministerstvo financií a s predkladateľmi nesúhlasí, že nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Podľa generálneho riaditeľa sekcie rozpočtovej politiky Alexandra Ciráka je možné predpokladať negatívny vplyv na rozpočet, pretože sa navrhuje rozšírenie kompetencii ministerstva dopravy. Predkladateľom zároveň odporúča zohľadniť možné pozitívne vplyvy spomínaných pokút na rozpočet.

Nevedeli o tom ani koaliční poslanci a starostovia Podmanický a Blcháč

Poslanec Smeru Ján Podmanický o návrhu v stredu nič nevedel, hoci sa ho ako starostu Starej Bystrice priamo týka.

Keď si ho prečítal, povedal, že sa o tom chce s kolegami porozprávať na klube a že ho nepodporí. Pýtal sa, kto ho predložil, a keď si prečítal dôvodovú správu, povedal, že „to je zjavne šité na Bratislavu“.

O návrhu nič nevedel napríklad ani koaličný poslanec Hlasu a primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Nevedel sa preto vyjadriť k podrobnostiam návrhu. „Kontrola nikdy nie je na škodu,“ povedal.

Prijatie zákona podľa prezidenta Únie miest Slovenska a primátora Trenčína Richarda Rybníčka skomplikuje prácu dopravných inžinierov v mestách – ktorí sú rovnako kompetentní ako ich kolegovia na ministerstve.

„Navyše naši odborníci poznajú oveľa viac dopravné vzťahy a súvislosti na miestnych, ale aj regionálnych a štátnych cestách v našich územiach,“ vysvetľuje Rybníček. Stanoviská k dopravným riešeniam samosprávy vždy konzultujú aj s dopravnými inšpektorátmi polície, ktoré musia s akoukoľvek zmenou súhlasiť.

„Nerozumiem, prečo chcú páni poslanci do toho vstupovať ešte cez úradníkov na ministerstve v Bratislave, ktorí nemajú žiadne vedomosti ani vzťah k územiu, kde tieto problémy riešime v spolupráci s dopravnými policajtmi,“ hovorí primátor Trenčína.

Rybníček: Veď sľubovali, že zákony budú konzultovať so samosprávami

Rybníček vraví, že s ním tento návrh zákona nikto nekonzultoval, čo je podľa neho v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj tvrdeniami predstaviteľov vládnej koalície, že „nebudú bez konzultácie s nami prijímať žiadnu legislatívu, ktorá nám bude v samosprávach komplikovať prácu a život“, hovorí primátor s tým, že mu toto konanie pripomína prístup predošlej vlády.

„Žiaľ, bolo bežnou praxou aj poslancov predošlej vládnej koalície, že si svoj nesúhlas s rozhodnutiami vedení miest a obcí, v ktorých majú trvalý pobyt, riešia takto mocensky, nesystémovo, účelovo, pričom tým spôsobia problémy všetkým mestám a obciam na Slovensku,“ hovorí Rybníček.

O zákone nebol oficiálne informovaný ani primátor Košíc Jaroslav Polaček. „O takomto návrhu zatiaľ nemáme oficiálne informácie, a preto ho v tejto chvíli nevieme komentovať,“ odpovedali z tlačového úradu košického magistrátu. Mesto predpokladá, že pred schvaľovaním prebehne odborná diskusia a poslanci do návrhu zapracujú aj pripomienky samospráv. „Následne sa budeme môcť vyjadriť k výslednej podobe zákona.“

Predseda ZMOS-u Božik: Teraz nie je čas na zásah do kompetencií samospráv

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik považuje návrh za nenáležité a zlé rozhodnutie. „Zásah do kompetencií samospráv jednoznačne odmietam, najmä v čase, keď riešime úplne iné problémy,“ hovorí.

ZMOS a viacerí jeho členovia už viac ako rok upozorňujú na „legislatívnu smršť“ predchádzajúcej vládnej koalície, ktorou prišli samosprávy o desiatky miliónov. Nižšie rozpočty v kombinácii s vysokou infláciou a cenami energií viedli k tomu, že viaceré samosprávy vrátane Bratislavy zvyšovali dane z nehnuteľnosti.

Božik povedal, že volal s viacerými kolegami zo ZMOS-u, a podľa neho majú na návrh zákona rovnaký názor. Tému však plánuje predseda oficiálne otvoriť na budúcotýždňovom zasadnutí predsedníctva ZMOS-u.

Zároveň nesúhlasí s tým, že zákon neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Tým spravidla prechádzajú len vládne návrhy, v tomto prípade však ide o poslanecký návrh.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR v apríli navrhla, aby procesom prechádzali aj poslanecké návrhy, čím by sa predišlo nekvalitným, nerealizovateľným a populistickým návrhom.