Minister školstva Drucker: Mám svoje hodnoty, viem sa postaviť, keď to presiahne medze

Čo si myslíte o Markíze, Denníku N, Denníku SME a Aktualitách?

Sú to médiá, ktoré sú tu dlho etablované, a neviem, čo iné by som si mal myslieť.

Považujete ich za nepriateľské?

Nepovažujem. Ani strana Hlas ich nepovažuje za nepriateľské. Vyjadrili sme sa k tomu veľmi jasne aj ústami pána predsedu, aj mojimi. Čítam Denník N aj iné denníky. Získavam informácie z rôznych zdrojov.

Robíme projekt, vďaka ktorému posielame do škôl časopisy na rôzne témy: klimatická kríza, holokaust, spolužitie Slovákov a Maďarov, mýty a podobne. Myslíte si, že je to ušľachtilá činnosť?

Celkovo akákoľvek podpora od mimovládnych organizácií, združení vo vzdelávaní, v športe aj v iných oblastiach je veľmi dobrá činnosť. A myslím si, že sme to vyzdvihli hneď v úvode programového vyhlásenia vlády. Ctíme si a uznávame úlohu mimovládnych organizácií a vláda je pripravená podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť. Sú tu tisíce rôznych združení a organizácií, ktoré pomáhajú. Všetko, čo môže pomôcť mladým ľuďom sa lepšie zorientovať, je prospešné. Škola dnes nie je jedinou studnicou vedomostí, má to byť prostredie, kde sa deti naučia spracovávať informácie. A tie sa im dostávajú z rôzneho prostredia rôzne.

Predseda Hlasu Peter Pellegrini v televíznej relácii Na telo zapochyboval o našom združení, ktoré vydáva aj tieto časopisy. Myslíte si, že by ste mu ich mohli ukázať? 

Pokojne mu to môžete dať, môžete mu o tom aj viac povedať. Ukázali ste mi ich pred rozhovorom, nepochybujem, že sa snažíte robiť veci objektívne, tak ako ich vnímate vy. Môžete mať iný názor, ako má niekto iný. Mojou úlohou ako ministra školstva je vytvoriť nejaké pravidlá v oblasti tvorby učebníc. Aby sa ten proces stransparentnil a aby sa určili pravidlá. Dnes máme veľa možností, aký obsah sa dostáva do škôl, a ťažko sa identifikuje, čo je vhodné a čo nie je. Máme záväzok, boj s hybridnými hrozbami, a to sú vážne témy.

Minister práce a sociálnych vecí za Hlas Erik Tomáš sa už stihol stať symbolom boja proti mimovládkam, chce im zobrať dve percentá z dane tak, že si ľudia majú vybrať, či ich dajú mimovládke alebo rodičom. Považujete to za správne?

Zbytočne dnes vytvárame problém, ktorý tu nie je, pretože zároveň sme povedali, že mimovládky o budúce peniaze neprídu. Teraz máme krátkodobé vákuum, pretože bolo treba naplniť prioritu, s ktorou Hlas išiel do volieb, a to je zavedenie trinásteho dôchodku. Hľadali sa zdroje, ktorými sa to dá vykryť, ale zároveň bolo jedným dychom dodané, že mimovládky neprídu o peniaze. Pokiaľ viem, je to zhruba 40 miliónov eur a dve percentá poukazuje zhruba 50 percent daňovníkov, fyzických osôb, čo je zhruba polovica. Bolo by fajn, keby to percento bolo vyššie. Môžem vám v mene strany Hlas povedať, že prídeme s riešením, ako to vyriešiť, a neprídu o to.

Oznámili ste, že dôchodcovia tento rok nedostanú pred Vianocami 150, ale 300 eur. Opozícia hovorí, že si tak Peter Pellegrini ide financovať prezidentskú kampaň.

Nie je to tak. Opozícia si rada protirečí, pretože doteraz vykrikovali, že sme okamžite nedokázali zabezpečiť plnohodnotný trinásty dôchodok. Nový minister financií po nástupe do funkcie analyzoval naozajstný stav, ako sme na tom s verejnými zdrojmi. A keďže tam boli mnohé kompenzácie z prostriedkov Európskej únie, ktoré nám znížili deficit, tak sa našli prostriedky na to, aby sa ešte takto vyplatili peniaze. Bol asi neľahký boj dohodnúť sa na tom s ministerstvom financií, ale bol to zároveň sľub strany Hlas pred voľbami. Nevnímam za tým nič iné, len plnenie sľubov.

Ak nejaká škola zavolá novinára zo SME alebo z Denníka N na besedu so študentmi o tom, čo je žurnalistika, tak to bude podľa vás v poriadku?

Hybridné hrozby a ovplyvňovanie je najnebezpečnejšie v prípade mladých ľudí. Ale nechcem to hovoriť ako odpoveď na túto konkrétnu otázku. Musíme sa zaoberať tým, ako má proces v školách prebiehať. Dohodli sme sa, že základným cieľom je objektívnosť, vytvoriť pravidlá na to, aby sa k deťom dostávali objektívne vyvážené informácie zo všetkých strán. Keby som mal uviesť príklad, tak keď chceme hovoriť o náboženstve, tak by sme mali hovoriť o všetkých náboženstvách, aby deti mali prístup ku všetkým informáciám. Mne neprekážajú diskusie s ľuďmi, novinármi, politikmi, ale musí to byť vyvážené, aby sme našli systém, že tam môžu ísť rôzne skupiny, a aby sme zabránili tomu, aby tam chodili ľudia, ktorí šíria čisté konšpirácie.

Ak nejaký učiteľ bude deťom v škole hovoriť, že Rusko oprávnene napadlo Ukrajinu, ako by mal podľa vás zareagovať riaditeľ školy?

Je to na konkrétnom riaditeľovi školy, ako bude reagovať. Povedali sme, že ministerstvo dnes nechce prikazovať a každému určovať, ako má vzdelávať. Systém je heterogénny, rôznorodý.

Osobne by ste to považovali za problém?

Áno, považujem to za problém, pretože je to v rozpore s objektivitou, ktorá tu je, a môžem si znovu pomôcť programovým vyhlásením vlády. Vláda pomenúva stav na Ukrajine: „Vláda Slovenskej republiky bude pokračovať v podpore riešení konfliktu na Ukrajine, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva, vrátane nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a jej prirodzeného práva na sebaobranu.“ Veľmi jasne ako vláda pomenúvame, kto je agresor a kto je obeť.

To by ste očakávali aj od učiteľov?

Očakávam to, ale ľudia sú rôzni. Učiteľ je rovnaký človek ako lekár, zdravotník a novinár, rôzne typy informácií sa dostávajú k rôznym ľuďom, majú rôzne nastavenia. Potrebujeme vo vzdelávaní čo najviac odtláčať nejaký typ vplyvu ideológií, vplyvu osobných názorov. Musíme deti učiť pracovať s informáciami, rozvíjať kritické myslenie, zvedavosť, inovatívnosť, kreativitu. Všetko, čo je príliš subjektívne nastavenie kohokoľvek, a je jedno, či je to príliš doprava alebo doľava, príliš na sever, príliš na juh, nepatrí do škôl.

Išli by ste na rozhovor do Infovojny?

Nie.

A do eReportu?

Asi áno. Vnímam v týchto dvoch médiách rozdiel. Infovojnu vnímam naozaj oveľa viac v konšpiračnej teórii, eReport takto nevnímam.

Máme ako krajina problém s tým, že ľudia ľahko veria dezinformáciám?

Všade na svete. Vždy to tak bolo. Vznikali preto aj vojenské konflikty, rôzne ideológie. Internet a prístup k množstvu informácií, ktoré ľudia majú, prináša všeličo. A tak, ako veria dezinformáciám, niektorí si myslia, že to, čo ponúkate vy, sú hoax a dezinformácie. Treba sa pozerať na ľudí ako na individuálne ľudské bytosti, ktoré žijú v nejakom priestore. Samozrejme, geopoliticky sa nachádzame na hranici Severoatlantickej aliancie, určite tu prebiehajú oveľa väčšie hybridné vojny zo všetkých strán a je záujem oslabiť túto štruktúru.

Mal by štát proti dezinformáciám oficiálne bojovať?

Samozrejme, že áno. Aj si myslím, že bojujeme. Pred chvíľou som hovoril o hybridných hrozbách, máme to v niekoľkých dokumentoch, ale nevnímam to ako úplnú osobitosť Slovenska. Áno, tým kde sa nachádzame, je to silnejšie. Zároveň treba povedať to, že keď som prišiel na ministerstvo, otázka strategickej komunikácie, boja s hybridnými hrozbami a konšpiráciami bola v pozícii veľká nula. Nevenoval sa tomu ani jeden človek, pritom vzdelávanie je oblasť, ktorú považujeme za najzraniteľnejšiu.

Čo ste s tým spravili?

Zo začiatku sa tomu podo mnou bude venovať jeden človek, ale ideme vytvoriť tím, ideme hľadať ľudí. Je to komplexná oblasť, materské školy aj stredné školy, chceme o tom debatovať s vysokými školami, určite nebudeme niečo tvoriť za zatvorenými dverami.

Juraj Gedra z úradu vlády označil ľudí, ktorí sa tomu venovali na rôznych ministerstvách, za aktivistov a politické bunky a chce ich povyhadzovať. Vy ich zoberiete k sebe? 

Som predstaviteľom strany Hlas, naším cieľom je napĺňať náš program a programové vyhlásenie vlády, zároveň som ministrom školstva. Chcel by som hovoriť o školstve, o vzdelávaní, ale pýtate sa, či idem brať nejakých ľudí. Naozaj sa mi nechce komentovať iných ľudí. Za ministerstvo školstva vám môžem povedať, že to máme v programovom vyhlásení ako záväzok, ideme tieto veci tvoriť, budeme to robiť v spolupráci s partnermi, ktorými sú základné, stredné a materské školy, ale aj vysoké školy. Ktorí ľudia to budú, to vám neviem dnes sypať z rukáva.

Pred voľbami niekto vytvoril deepfake audio môjho rozhovoru s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom. 

To ste neboli vy?

Nebola. Aj vy ste tomu uverili?

Nie.

Prvý, kto to zverejnil, bol človek blízky Štefanovi Harabinovi. Zaujímajú sa o to médiá z celého sveta, je to pre ne obrovská téma, ale keď sme podali trestné oznámenie, tak to posunuli na obyčajné obvodné oddelenie, ako keby tomuto štátu bolo jedno, že sa tu niekto takto pokúsil ovplyvniť voľby. Je to v poriadku?

Asi ste sa v dôsledku toho stali viac svetoznámou novinárkou.

Ale to som nechcela.

Veď ani ja som nechcel, aby niekto klamal o mne v niektorých vyjadreniach, a keď som sa snažil domáhať nejakej právnej ochrany, nedomohol som sa. Boli to čisté klamstvá a nikoho to mediálne netrápilo. Aj vy ste mi povedali, že však taká vec trvá tri dni.

Tu nešlo o mňa, ale o ovplyvnenie volieb pomocou umelej inteligencie, čo je asi vážna vec, ktorá by mala štát zaujímať.

Neviem, či to viem takto klasifikovať. Asi tých ovplyvnení volieb bolo viac. Toto hrozí nástupom umelej inteligencie, rôznych nástrojov a technológií. Videl som aj, ako Peter Pellegrini a Robert Fico rozprávajú niečo iné. Práve preto sa zase vrátim k rezortu školstva. Chceme pokračovať v tom, čo zatiaľ akoby stálo a čo sme mali len na papieri ako zámery v kurikulárnej reforme. Potrebujeme to zrealizovať. Aby sme začali deti učiť spracovávaniu informácií, kritickému mysleniu, pretože informácie, ktoré majú v škole, dokážu získať prostredníctvom internetu kedykoľvek lusknutím prsta. Školstvo nepredstavuje jedinú studnicu „deep learningu“, informácií. Jeho úloha je naučiť mladého človeka informácie spracovať. Nevieme zastaviť tvorbu všetkých týchto vecí. A tak ako sa to stalo vám, sa to môže stať aj Andrejovi Dankovi, Robertovi Ficovi. Môže sa to stať mne a môže sa to stať aj v oveľa vážnejších situáciách pred rôznymi voľbami. Musíme s tým bojovať už na školách.

Bývalý premiér Ľudovít Ódor v jednom z posledných videí, keď odchádzal z úradu vlády, povedal, že mediálna výchova na školách je mimoriadne dôležitá a mala by byť povinná. Súhlasíte s tým? 

V prvom rade by sme mali tlačiť menej politiky do žiakov a študentov z hľadiska ovplyvňovania, čo je správne a čo je nesprávne. Úlohou ministerstva školstva je vytvoriť také podmienky na školách, aby deti dokázali čítať s porozumením, mediálna výchova je len jedným z prvkov.

Mala by byť povinná?

Neviem, či by mala byť povinná, lebo ak takto pôjdeme, budeme mať dvesto vecí, ktoré by mali byť povinné. Oveľa dôležitejšie je zmeniť systém. Mali sme tu veľký projekt finančnej gramotnosti a zistili sme, že napriek výsledkom v PISE, ktoré máme, deti nedokážu aplikovať svoje vedomosti a znalosti. O tom to je, aby sme učili deti schopnostiam a zručnostiam. Nie je to samoúčelné. Teraz ste mi povedali príklad s deepfakom. Pozrite sa na trh práce, umelá inteligencia zasahuje do jednotlivých povolaní. Neviem, ako to bude vyzerať za dvadsať-tridsať rokov na trhu práce, ale dovolím si odhadnúť, že dynamika zmien bude veľká. Ak chceme, aby naše deti boli úspešné, aby sme na konci dňa mali úspešné Slovensko, ja už budem asi na dôchodku, tak sa musíme pripraviť na tento svet a pripraviť naše deti, aby sa vedeli adaptovať, mali väčšiu flexibilitu. To sa začína aj v základnom školstve tým, že ich budeme viac učiť schopnostiam a zručnostiam spracovávať informácie, vyhodnocovať, získavať ich, triediť ich.

Čo urobíte s mimovládkami, ktoré dnes napríklad vzdelávajú učiteľov alebo rozprávajú v školách o kritickom myslení, kyberšikanovaní, sexuálnych predátoroch? Napríkad Zmudri, Komenského inštitút alebo IPAO – tá posledná získala nedávno aj cenu Európskeho parlamentu.

Nerozumiem, prečo by som mal s nimi niečo robiť. Je absolútne nešťastné vnímať toto ako nejaký problém. Ak aj pripustím, že niekto – môžeme ho volať Soros, Orbán, Putin, Trump – tu chce niečo ovplyvňovať, tak to nie je o mimovládnych organizáciách ako celku. Máme tu tisíce dobrých a kvalitných záujmových združení, neziskových organizácií, občianskych združení. Áno, aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, aj rôzne združenia pri Univerzite Komenského, Mateja Bela, ktoré pôsobia v školstve, tisícku rodičovských združení, šachových turnajov, ktoré pôsobia v oblasti športu. Neviem, prečo by sme s tým mali niečo robiť, keďže vykonávajú veľmi prospešnú činnosť.

Súčasný minister životného prostredia Tomáš Taraba sa pred voľbami vyhrážal vyhodením riaditeľom, ktorí umožnia študentské voľby na školách, ktoré sa konajú pred každými voľbami už od roku 2014. V deň zverejnenia výsledkov volieb, napísal: „Verím, že toto budú posledné voľby, v ktorých politické mimovládky ovplyvňujú voľby po školách. Medzi prvými zmenami musí byť pozbavenie funkcie každého riaditeľa školy, ktorý v rozpore so zákonom tlačí politiku do škôl.“ Ste proti študentským voľbám? Tie posledné vyhralo PS, dokonca aj na katolíckych gymnáziách.

Je to úsmevné. Neviem, či ste si pozerali výsledky z roku 2016, tam mali dokopy 31 percent ĽSNS spolu so Sme rodina. Nechcem to bagatelizovať, ale pripisujem mladým ľuďom mnoho v tom, že siahajú po veciach, ktoré sú nové.

Prekáža vám, že sa takéto voľby konajú?

Neprekáža.

Čiže nevyhodíte takého riaditeľa.

Nevyhodím. Ale oveľa dôležitejšie je naučiť mladých triediť informácie a spracovávať ich. Lebo raz to môže byť Kotlebova ĽSNS a druhýkrát PS. A nebudeme si hovoriť, že majú nejaký veľký prienik tieto dve strany.

Niektorí ľudia sa možno spoliehajú na to, že budete akousi brzdou autoritárstva alebo ničenia demokracie v tejto vláde. Je takéto spoliehanie sa na vás namieste?

Som predovšetkým manažér, mám svoje jasné zameranie na ministerstve školstva, mám svoje hodnoty, rámce a aj môj profesijný životopis ukazuje, že sa viem postaviť, keď to presiahne medze. Zároveň si uvedomujem, že to, ako ľudia rozdali karty vo voľbách, určilo nejaké červené čiary, čo je možné a čo nie je. Keby mal Hlas 51 percent, tak sa o mnohých veciach nerozprávame, ale sme v koalícii, musíme hľadať istý typ kompromisu. Máme svoje priority a máme svoje limity. Tak to majú aj niektorí koaliční partneri. Veľakrát som dostal otázku, čo hovorím na to, na tamto. Keď mám svoje výhrady, idem ich adresovať človeku, ktorého sa to dotýka. Nerobím to cez médiá, snažím sa to eliminovať, pretože potom dopadneme ako predchádzajúca vláda, že si Sulík s Matovičom a podobní oznamovali veci cez médiá. Ľudí to otravovalo a obťažovalo.

Kde sú hranice, kedy by ste si povedali, že stačí a v tejto vláde nebudem?

Ak by to prekročilo isté rámce, tak sa k tomu postavím.

Čo sú tie rámce?

Poznáte ma už. Zatiaľ nevnímam situáciu ako takú vážnu, ako je často vykresľovaná. Keď počúvam o demontáži demokracie, tak sa môžem opýtať, či nebolo demontážou demokracie, keď sa istý minister svojvoľne rozhodol doviezť sem od Putina Sputnik a vyhlasovať, že Štátny ústav na kontrolu liečiv kazí dobré meno Ruskej federácie. V rozpore so zákonom zobrať kompetenciu Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv, ktorý je zodpovedný za ochranu ľudí.

A veľmi nevhodným spôsobom urážal riaditeľku ústavu na kontrolu liečiv Zuzanu Baťovú.

Dobre, to dám bokom, ale on v rozpore so zákonom Ústavu na kontrolu liečiv drzo zobral kompetenciu a išiel do Maďarska k Orbánovi, kde vedel, že mu to prejde, lebo to už bolo schválené. Toto nie je demontáž demokracie?

Zjavne tá hranica nie je napríklad v tom, že Ľuboš Blaha sa stal podpredsedom parlamentu. Toto ste boli ochotní zvládnuť.

Bral som to ako súčasť koaličnej dohody. Myslím si, že dokonca získal väčší počet hlasov, ako má koalícia.

Čo ak príde do parlamentu zákon, ktorým sa zruší špeciálna prokuratúra alebo súd? 

Budú o tom hlasovať poslanci. Viedli sme o tom debatu aj u nás v Hlase. Myslím si, že budeme napĺňať na jednej strane náš program, určite nepôjdeme do žiadnych riešení, ktoré by znamenali zásadný odklon od demokratických pravidiel, ale obsahová vecná debata o tejto veci môže byť. Aj sme išli do diskusií o štátnom zastupiteľstve, SaS mala štátne zastupiteľstvo v programe, môžeme mať na to rôzne názory. Nevnímajte hneď túto vec ako demontáž demokracie, počkajme si na konkrétne návrhy, lebo vieme povedať, kde je stopka. Pozrite sa na programové vyhlásenie vlády. Je vyvážené a je tam jasný rukopis strany Hlas – naša zahraničnopolitická orientácia, veci, ktoré sa týkajú aj mimovládnych organizácií. Nenachádzate tam nič z toho, o čom sa tu rozprávalo ako o nejakom obrovskom rútiacom sa probléme.

Znižovanie trestov za korupciu tiež zvládnete?

Vyjadrím sa k tomu, ale naozaj som sem prišiel na to, aby sme čo najviac hovorili o školstve.

Len sa snažím zistiť, kde sú vaše hranice.

Nijako nepomôžem ani deťom, ani školstvu, keď tu budem komentovať iných ministrov a iných politikov. Tak ako mne sa nepáči, keď niekto komentuje, ako by mala prebiehať výchova. Všeobecne vám môžem povedať, že náš trestný zákon vnímam ako tvrdo rigidný, prísny v udávaní trestov. Tu nejde o znižovanie horných sadzieb, tu ide o to, aby bol konkrétny prípad viac na posúdení sudcu. A nemusíme hovoriť len o korupcii. Bavme sa aj o veciach, o ktorých sme tu hovorili dlho. Bavme sa o mladom človeku, ktorý sa dopustil toho, že pestoval marihuanu.

To je dlhodobá téma, že máme drakonické tresty pri marihuane. Čo ak zníženie trestov napríklad za ekonomickú trestnú činnosť spôsobí, že Marian Kočner pôjde na slobodu? Toto je pre vás hranica?

Pre mňa je obrovský rozdiel medzi ekonomickými trestnými činmi a násilnými trestnými činmi. Zároveň máme plné väznice, na počet obyvateľov sme prví alebo druhí najväčší v Európe, tak asi tu je niečo iné, keď sa porovnávame s inými vyspelými krajinami EÚ alebo v rámci OECD. Niečo asi je iné, keď máme veľa trestov a veľa odsudzujeme ľudí. Nepoužívame alternatívne tresty. Vôbec to nechcem individualizovať na Mariana Kočnera.

Ak by to spôsobilo, že Kočner pôjde na slobodu, bude to pre vás hranica?

Inú vec vám chcem povedať. To, čo si myslím, že je správne. Aby bola spoločnosť chránená a aby bol väčší dôraz na restoratívnu justíciu, aby tu bola náprava škôd. Ak niekto spôsobí majetkovú ujmu, tak ju musí nahradiť. Radšej budem, keď bude Kočner päť rokov pracovať ako sanitár v nemocnici a nebude môcť vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť, zabráni sa tomu, aby tak konal opakovane, než že bude niekde sedieť.

Len aby to tí pacienti prežili… Čiže toto nebude pre vás hranica, ak zníženie trestov spôsobí, že on pôjde vďaka tomu na slobodu?

Ešte raz. Pre mňa je oveľa podstatnejší restoratívny charakter. Mne sa nechce platiť na tých väzňov, ktorí neohrozujú spoločnosť napríklad násilnou trestnou činnosťou. Ak mu viem zabrániť v tom, aby urobil ďalšiu ujmu v spoločnosti inými nástrojmi a nahradil všetky škody aj s nejakou pokutou, sankciou a zároveň vykonával nejakú verejnú prospešnú činnosť, nechcem to individualizovať na Mariana Kočnera, môžeme hovoriť o niekom, kto zoberie úplatok 500 eur alebo tisíc, tak načo má sedieť vo väzení? Všetci naňho platíme a ešte tam v budúcnosti príde k recidíve, keď ho pustíme. Nech má náhradný spôsob výkonu trestu, nech nahradí všetky škody, nech robí sanitára, nie je to starostlivosť o pacientov, je to sanitár. Alebo nech robí iné verejnoprospešné činnosti, ktoré nám chýbajú. To pomôže spoločnosti určite viac než platiť ho a mať tu riziko, že keď ho prepustíme, tak príde ešte pokazenejší.

Ako vnímate odvolania policajtov a ich postavenie mimo služby, boli to tí, čo vyšetrovali korupciu, aj v kontexte toho, že už dva súdy rozhodli, že sa nemal ignorovať úrad na ochranu oznamovateľov? 

Na všetko, o čom v Hlase diskutujeme, nepotrebujeme prostredníkov, médiá. Túto debatu moderuje Peter Pellegrini, ktorý je predsedom strany Hlas, je predsedom parlamentu, nie je každý deň vo výkone všetkých vecí, pýta sa. Som minister školstva, nechcem a nebudem sa vyjadrovať k detailom a veciam iných ministrov. Nepovažujem to za korektné. Súhlasím s tým, že o porušení zákona rozhoduje súd svojím právoplatným rozhodnutím. Je tu neprávoplatné rozhodnutie a každý má právo sa domáhať právnej ochrany tak, ako ju vníma. Budeme rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu. Je to jeho kompetencia, potiaľto sa k tomu viem vyjadriť, on to takto vysvetlil, má dôveru predsedníctva strany Hlas. Ak sa to zmení, tak to budete vedieť, ale nič sa na tom nemení. O zákone alebo porušení zákona rozhoduje súd svojím právoplatným rozhodnutím.

Ako ste vnímali prevelenie policajného prezidenta na obvodné oddelenie do Popradu? Nezdalo sa vám to neslušné?

Ešte raz, ak budem mať svoje typy názorov alebo komentárov vo vzťahu k svojim kolegom, nechcem prostredníka.

Podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban na to v relácii Na telo povedal: „Chápem, že je minister školstva, ale nedá sa z toho len tak ľahko vyviniť.“ Bude to tak trochu aj vaša zodpovednosť, ako bude vyzerať táto vláda?

Z ničoho sa nevyviňujem, som predstaviteľom strany Hlas. Som s plným vedomím súčasťou tejto vlády. Ak ma bude niekto chcieť brať na zodpovednosť za všetko, čo sa tu deje, či sa zastavila zem jedným alebo druhým smerom, čo urobil aký minister, aké pochybenia, tak to tak bude. To je súčasťou tohto celého a je to v poriadku.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v utorok oznámila, že v záujme deklarovania stability vládnej koalície ruší usmernenie k zmene pohlavia, ktoré sa týka transrodových ľudí. Ani toto pre vás nie je taká dôležitá vec, aby ste o ňu nejako zabojovali?

Diskutovali sme o tom a mám informáciu, že k dnešnému dňu nevyužila toto usmernenie ani jedna osoba. Bola to dosť zásadná požiadavka koaličného partnera a tieto čiary tu nakreslil volič, nie Hlas.

Keby ste nemali takúto požiadavku koaličného partnera, nechali by ste toto usmernenie v platnosti?

Ale veď pani ministerka to jasne napísala vo svojom vyjadrení. Bolo to na základe požiadavky SNS, a preto, aby fungovala stabilita koalície, to ruší. Pýtajte sa jej, či by to nechala v platnosti, ak by nebola takáto požiadavka, ale ja som presvedčený, že áno. Zároveň však pani ministerka hovorí, že sa pripravujú medzinárodné štandardy diagnózy chorôb, ktoré majú zahrnutý aj tento typ tranzície. Je to odborná debata. Považujem za dôležité, aby tu na hodnotové témy existovala nejaká širšia celospoločenská dohoda. Tak, ako sme zriadili na ministerstve školstva kurikulárnu radu, kde nájdete zástupcov cirkevných škôl, aj tých liberálnejších súkromných, celospoločenský prierez, aby sme diskutovali na témy, ktoré nás viac rozdeľujú, ako spájajú, a je to prirodzené. V školstve je to náročnejšie, pretože musíme objektivizovať tieto dva rôzne názory do vzdelávania a ponúknuť žiakom rôzne názory. Teraz zase premostím späť k tomu, čo ste hovorili. Nič sa naozaj napokon nestalo. Vieme s tým žiť, pretože nijakým spôsobom nebude uberané právo mnohým ľuďom, prebieha odborná príprava štandardov a bude tu celospoločenská diskusia, ale je to reakcia na tvrdú požiadavku koaličného partnera tak, ako aj my sme dali do programového vyhlásenia vlády niekoľko tvrdých požiadaviek, aby tam neboli veci, s ktorými by sme nesúhlasili. Je tam jasné ukotvenie nášho členstva v NATO, v EÚ, jasný postoj vo vzťahu k Ukrajine, jasný postoj vo vzťahu k sociálnym službám štátu. Dostalo sa tam 95 percent z programu Hlasu a verte mi, že tam bolo mnoho rôznych pohľadov a názorov, čo tam kto chcel mať.

Kam ste chodili do školy?

Na základnú školu v Podunajských Biskupiciach, prvý rok som chodil ešte do tej v obci, potom nám postavili peknú novú školu. Nasledovala stredná škola elektrotechnická, potom som išiel na Slovenskú technickú univerzitu, neskôr na právo a teraz som dokončil London Business School.

Chodili vaše deti do súkromnej alebo do verejnej školy?

Moje deti chodili do súkromných škôl.

Prečo?

Pretože považujem vzdelanie za najdôležitejšie a zároveň som chcel, aby chodili do bilingválnej školy. Nemá každý túto možnosť a nie každý by ju využil, aj keby ju mal. Tak sme sa rozhodli. Deti chodili do školy Galileo v Podunajských Biskupiciach.

Myslíte si, že súkromné školstvo dnes ponúka lepšie vzdelanie ako verejné?

Neplatí to plošne, je to Gaussova krivka, určite sú súkromné školy s výbornými výsledkami, ale aj štátne školy s výbornými výsledkami. A sú tu súkromné školy, ktoré na základe informácií, ktoré mám, sú na okraji a neraz zneužívajú systém. Rovnako to nájdeme v štátnych školách, že sú slabšie.

Ste vďaka londýnskej škole najlepšie vzdelaný minister?

To si nemyslím, sú tam ľudia, ktorí majú docentúry aj iné tituly. Nie som človek, ktorý by bol orientovaný na jednu oblasť, pôsobím ako manažér, dlho som sa venoval rôznym oblastiam. Moja úloha v školstve nie je zasahovať do obsahu. Mali sme rokovanie s asociáciou zamestnávateľských zväzov, bol tam Tomáš Malatinský. Veľa sa rozprávalo a Tomáš Malatinský povedal len jednu vetu, že netreba veľa hovoriť, lebo o všetkých tých problémoch vieme, dokonca aj o mnohých riešeniach, to nie je problém. Problém je to zrealizovať a na to som tu. Aby som tie veci pohol vpred. Aby to nebolo ako so strategickou komunikáciou, kurikulárnou reformou. Netvrdím, že sa nerobilo, ale výsledky chýbajú.

Počas predošlej vlády bolo ministerstvo školstva rukojemníkom sporov medzi OĽaNO a SaS. Ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi nechceli púšťať peniaze do rezortu premiér Igor Matovič a minister financií Eduard Heger. Tentokrát je to podobné v tom, že Smer má financie aj post premiéra. Dokážete si u nich vyrokovať peniaze do školstva?

Dali sme veľmi jasný záväzok, že budeme každoročne zvyšovať mzdy pedagógov. Netvrdím, že situácia je katastrofálna ako v roku 2016, ale zároveň sme tu posledné roky mali vysokú infláciu, aj bude. Počúvam v parlamente opozíciu rozprávať, aké nekonkrétnosti, neurčitosti a nemerateľnosť má toto programové vyhlásenie vlády, tak vám prečítam, čo bolo v predchádzajúcom vyhlásení vlády: „Vláda zabezpečí adekvátne ohodnotenie učiteľov s cieľom zvýšiť platy v závislosti od možnosti rozpočtu, o konkrétnych číslach je predčasné hovoriť.“ Toto máme dnes my: „Zabezpečiť každoročný rast miezd pedagógov.“

Dá vám Smer peniaze?

Rozpočet je napnutý, rokujeme o ňom, moja úloha ako manažéra je, aby školstvo malo prioritu, a to nie je len o pedagógoch. Chceme ísť do výkonnostných zmlúv, chceme ísť viac do grantov, ale chceme sa orientovať na výsledky.

Na západe Slovenska, hlavne v Bratislave, je akútny nedostatok učiteľov. Váš predchodca pre vás pripravil riešenie, a to aby štát poslal väčší balík peňazí školám v Bratislavskom a Trnavskom kraji, aby mohli pridať na platoch učiteľom. Urobíte to a podarí sa vám niečo také v tejto vláde presadiť?

Rokoval som aj so zástupcami zamestnancov, ktorí majú trošku vyhranený názor na tú mzdovú rozdielnosť, ale aj v programovom vyhlásení vlády máme veľmi určitý návrh a záväzok, čo chceme robiť: prispôsobiť toto zvyšovanie aj regionálnym potrebám aj potrebám v oblasti chýbajúcich špecializácií rôznymi príspevkami, napríklad príspevkom na bývanie v závislosti od nákladovosti. Plne si to uvedomujem a myslím si, že predseda odborového zväzu Ondek aj so svojimi kolegami mal absolútne porozumenie s týmto problémom. Na rozdiel od zdravotníctva, kde problémy s nedostatkom lekárom sú v regiónoch, u nás je oveľa väčší problém s nedostatkom nových učiteľov v silných ekonomických centrách, predovšetkým v Bratislave, pretože nástupný plat ide podľa nejakých tabuľkových tried, nemôže ani riadiť triedu, a tak ďalej.

Podarí sa vám to zmeniť? 

Som presvedčený, že áno. Máme to v krátkodobých opatreniach, momentálne pripravujeme mapu projektov. Chcem, aby bola hotová v decembri, budú tam konkrétne míľniky a termíny. Niektoré veci pôjdu do legislatívneho procesu tak, aby bol dostatočný čas k 1. septembru 2024, niektoré k roku 2025. Dnes vám nepoviem, či to bude hotové v januári alebo vo februári. Na tom to ani nestojí.

V školstve sú rozbehnuté veľké reformy, najväčšie tri z nich sú reforma učebných osnov, vysokoškolská reforma a inkluzívna reforma. Budete vo všetkých pokračovať tak, ako sme sa k tomu zaviazali v pláne obnovy?

Plán obnovy je určite dôležitý. Zmeny, ktoré v ňom plánujeme robiť, sú drobné, mnohé veci nie sú dobre nastavené. Samozrejme, že mnohé myšlienky sú dobré, len realizácia niekedy nebola dobrá. Vyhlásili sme ďalšie kolo škôl, ktoré sa prihlasujú na zmenu vzdelávania, máme ich zhruba 250, každý deň je to možno desať ďalších. Očakávali sme, že to bude okolo 150 škôl, ale je o to veľký záujem a som presvedčený, že je to aj preto, lebo som povedal, že im budeme vytvárať podporu. Som zameraný na výsledky, nie na kecy a papiere.

Čo bude s Hlasom po prezidentských voľbách?

Som presvedčený, že Hlas má dostatočnú členskú základňu, aj povedomie medzi voličmi, aj silné politické zastúpenie. Asi vaša otázka stojí tak, či Peter Pellegrini pôjde alebo nepôjde kandidovať za prezidenta.

Všetci to považujú za istotu.

Pravdepodobnosť je vysoká aj vzhľadom na prieskumy a dôveryhodnosť, ktorú Peter Pellegrini mal, ale úrad prezidenta je na jednej strane veľká autorita, dôležitosť a význam. Zároveň treba povedať, že máme krátko po voľbách a Peter Pellegrini dostal od voličov nejaký typ mandátu aj pre celú stranu Hlas. Musí si to zvážiť. Momentálne sa o budúcnosť strany Hlas neobávam, v poslednom období som si prešiel zlúčením so stranou Dobrá voľba aj preto, lebo som veril v existenciu Hlasu. Bodka.

Boli by ste ochotný vstúpiť do Smeru, keby sa Hlas zlúčil so Smerom?

Žiadne zlučovanie nebude, to je zbytočná špekulácia, ani to nie je na stole a neviem, kde toto vzniklo. Možno strana Hlas ešte v budúcnosti pohltí nejaké strany, ak budú také k dispozícii.

Uvažovali by ste nad tým, že by ste kandidovali za predsedu Hlasu?

Neuvažoval som nad tým a nemám takú ambíciu. Je zbytočné špekulovať a vytvárať domnienky, lebo každá z takýchto otázok tu dotvára obraz, ktorý nie je realitou tohto dňa. V úvode sme sa rozprávali o hoaxoch a konšpiráciách a my sami sme už na hrane toho, čo je realita.

Keď predseda vašej strany povie, že veľmi vážne zvažuje kandidatúru na prezidenta, je prirodzené, že novinári rozoberajú, čo sa následne stane s politickou stranou, ktorú vedie. Nakoniec Robert Fico povedal, že sa zásadne zmení politická mapa, sám medzi riadkami naznačoval možné zlučovanie sociálnej demokracie.

Včera mu váš kolega položil otázku priamo v Národnej rade a on presne na toto odpovedal, že keby to tak bolo, tak vám dá vedieť. Keďže povedal, že zvažuje, a nevylúčil to, tak zároveň povedal, že to tak nie je, neporciujme pomyselné prasa.

Keby ste to mali politicky analyzovať, kto by bol lepší predseda strany? Denisa Saková alebo Richard Raši?

Nie som politický komentátor, takže nemusím nič analyzovať a znovu vravím, že našu vnútornú politickú debatu si vieme robiť aj bez prostredníkov.

Prezidentský kandidát Ivan Korčok vášmu predsedovi Pellegrinimu vyčíta, že je v čoraz väčšom konflikte záujmov. „Pre férovosť tejto súťaže a pre rovnosť zbraní demokratickej súťaže je dôležité, že on ten termín nielen určí, ale on ho aj vie. Ale nevedia ho ostatní kandidáti. Myslím si, že to všetko má riešenie. Pre férovosť by bolo dôležité, aby odovzdal funkciu predsedu Národnej rady niekomu z podpredsedov, založil si transparentný účet a prestúpil zo štátnej limuzíny do kampaňového auta,“ povedal o Petrovi Pellegrinim. Čo si o tom myslíte? 

Je to politická kampaň pána Korčoka. Poznáme sa dobre, ale tuto to ukončím. Zase komentujeme veci, a ja by som bol rád, keby sme sa trochu viac venovali školstvu.

Čo by ste ešte chceli povedať o školstve?

O problematike vysokých škôl, o vývoji a výskume, ktorý chceme realizovať. Spolu s ministerstvom hospodárstva sme sa zaviazali k tomu, že vytvoríme ekosystém. Veľmi mi záleží na tom, aby nám neodchádzali mladí ľudia zo Slovenska, talenty.

Na to odborníci dosť často hovoria, že neodchádzajú len z dôvodu, že inde viac zarobia, ale aj pre atmosféru, ktorá je v krajine, alebo preto, ako sa krajina správa k menšinám.

Všetci dotvárame prostredie. Aj mladí, aj tí, ktorí tu zostanú. Vidím, že v zahraničí majú kvalitne prepracované to, ako efektívnejšie dostať absolventa do procesu pracovného trhu, ale nemusí to byť len ako zamestnanca, ale aj na podnikateľskú cestu. Dnes tu máme mnoho živnostníkov, ktorí začali ešte v 90. rokoch. Mladí ľudia sa do toho nepúšťajú, nerozumejú tomu. Začal som s tým ekosystémom z hospodárstva. Zdá sa mi veľmi prirodzené, že keď sú traja kamaráti na vysokej škole, niečomu sa venujú, tak neučme ich obchodné právo, za ktoré majú päť kreditov – načo to je? Učme ich, ako sa zaradiť do života, miesto bakalárskych a magisterských prác. Napríklad mať takzvanú letnú podnikateľskú školu so zámerom nejakého projektu, pripraviť podnikateľský projekt, ktorý by chceli otestovať, overiť. Môžeme im pomáhať napríklad financovaním pôžičiek a máme šancu, že mnohí z tých ľudí tu zostanú a mnohí z nich budú talentmi. Potrebujeme sem získať aj veľkú investíciu v oblasti vyššej pridanej hodnoty – či už to budú softvérové technológie, alebo inovácie, ktoré by mohli viazať. Ale o tom sa viac dozviete v krátkom čase. A k tej inklúzii: aj na ministerstve zdravotníctva sme mali vynikajúci projekt Zdravé komunity. Snažil som sa, aby sa tento projekt využíval aj v oblasti školstva. Nepodarilo sa mi presvedčiť vtedajšieho ministra školstva ani ministra sociálnych vecí Richtera. Dnes beží napríklad projekt Omama, máme projekt s desegregáciou, máme tu žalobu Európskej komisie, máme tu veľmi silný tím a ja za seba deklarujem, že toto je pre mňa priorita. Tu žijú státisíce ľudí, ktorí majú horšie šance na lepší život. Ak máme obrovský problém v budúcnosti s demografiou, musíme vyvinúť maximálne úsilie, aby sme týmto ľuďom vytvorili šancu uspieť a posilniť sa. Možno tam sa skrýva mnoho zaujímavých talentov, dnes nám chýbajú aj profesijné pozície. My týchto ľudí zarezávame už v útlom detstve. Už v ôsmich rokoch je neskoro. Máme na to projekty, záväzky, nerobíme to preto, že tu máme žalobu z Európskej komisie – robíme to preto, že to považujeme za správne a na konci dňa to pomôže tým ľuďom aj celému Slovensku.

Predseda Smeru Robert Fico o vás v roku 2019 hovoril ako o hadovi na prsiach. „Niekedy si všelijakých hadov chováte na prsiach. Niekedy sa vám zadaria a niekedy nezadaria,“ narážal na váš zámer založiť si politickú stranu. Boli ste had na prsiach?

Môj otec hovorieval a dnes sa tak doberáme s dcérou, že niektorí sa vydaria a niektorí nie. To sú politické komentáre, ktoré sa nekomentujú. Keby sme sa chceli takto rozprávať, budeme vyzerať ako Matovič so Sulíkom a obťažovali by sme ľudí. A nikto od nás nečaká, aby sme otravovali ľudí hlúposťami.

Fico ešte povedal: „On jednoducho na to nemá. To je typický kaviarenský, liberálny politik.” To ste?

Budeme zase zbytočne otravovať ľudí? Mám rád kávu, nechodím do kaviarne, nie som liberál. Som napríklad veriaci, málokto o mne toto vie, nepotrebujem sa fotiť v kostole ani nikoho tlačiť do náboženských tém, je to každého vnútorná vec.

O Robertovi Ficovi ste v apríli v našom rozhovore povedali: “Žiaľ, vnímam ho ako človeka, ktorý odišiel do úplného extrému a nemá Slovensku čo ponúknuť. Je to politika vytvárania ešte väčších bariér – polarizácia. To znamená rozdeľovanie ľudí a hľadanie toho, kto je aký.” Teraz vám to neprekáža?

My sme toho jeden na druhého narozprávali. Sme v koalícii, spája nás programové vyhlásenie vlády. Ako minister školstva chcem splniť sľuby strany Hlas aj chcem, aby sme uspeli. Chcem, aby sme pomohli školstvu, a naozaj nikomu nepomôžem, keď budeme toto rozoberať.

V tom rozhovore som sa vás opýtala aj na to, či ste pripravený aj na tú možnosť, že Hlas bude po voľbách súčasťou koalície so Smerom. A vy ste odpovedali: “Nie som na to pripravený.” Už je to lepšie?

Som súčasťou vlády, spravil som toto rozhodnutie so všetkými následkami, ktoré to má.

Prečo ste nepresadili, aby Hlas vládol s Progresívnym Slovenskom?

Výsledok volieb bol taký, aký bol. Predseda Pellegrini diskutoval s relevantnými partnermi a na konci dňa rozhodnutie bolo konsenzuálne. Na konci dňa tu bola obava zo stability inej koalície. O všetkom sme debatovali za zatvorenými dverami, rozhodli sme sa pre túto koalíciu, aj preto, že prevládol názor prísľubu plnenia programu. Dnes som ministrom školstva a chcem napĺňať program Hlasu.