Denník N

Ani Šumava zatiaľ nespĺňa kritériá, na rozdiel od slovenských ju nechcú rušiť, ale budujú, vraví riaditeľ národného parku

Plešné jazero, Šumava. Foto – Soňa Mäkká
Plešné jazero, Šumava. Foto – Soňa Mäkká

Návštevnosť národného parku Šumava sa každý rok zvyšuje, ľudia majú záujem vidieť miesta, kde sa obnovuje les po vetrovej a lykožrútovej kalamite. Podľa riaditeľ Pavla Hubeného obce teraz živí turistický ruch. Národný park zatiaľ nespĺňa medzinárodné kritériá, dosiahnuť by to mal v roku 2060.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Národný park Šumava je najväčším národným parkom v Česku. V roku 2007 ho zasiahol orkán Kyrill, ktorý vyvrátil množstvo stromov, a nasledovala veľká lykožrútová kalamita. Podľa riaditeľa správy parku Pavla Hubeného ide o prirodzený cyklus vo vývoji lesa, na ktorý si ľudia postupne zvykajú. „Keď si zvyknú voliči, zvyknú si aj politici.“

Návštevnosť parku kontinuálne stúpa, ročne sem prídu dva milióny ľudí. Námestník riaditeľa odboru ochrany prírody Martin Starý hovorí, že kalamita pomohla aj populácii hlucháňa.

V rozhovore sa dočítate:

  • z čoho má národný park príjmy;
  • ako sa príroda spamätáva po orkáne Kyrill;
  • o zonácii národného parku a o tom, že napĺňanie medzinárodných kritérií je dlhodobý proces;
  • o sprevádzaných túrach divočinou.

Národný park Šumava susedí s Chránenou krajinnou oblasťou Šumava, na druhej strane hneď za hranicou leží Národný park Bavorský les a za ním ešte rovnomenný prírodný park. Spolupracujú všetky štyri chránené územia, keďže geograficky tvoria jeden celok?

Pavel Hubený: Najväčšie prepojenie je medzi Národným parkom Šumava a CHKO, lebo ich riadim. Dosť sme previazaní s bavorským národným parkom. Je to naozaj partnerstvo, aké tu v minulosti v takejto miere nebolo.

Martin Starý: S prírodným parkom v Nemecku je trochu problém v tom, že je to skôr regionálne združenie, ktoré sa stará o udržateľný turistický ruch na chránených územiach. Je tam jedna pozícia profesionálneho strážcu prírody, s ktorým komunikujeme. No je to skôr regionálny politik.

Šumava je najväčším národným parkom v Česku, ako by ste ho charakterizovali po prírodnej stránke?

Pavel Hubený: Väčšinu parku pokrývajú lesy, ktoré nie sú prirodzenými pôvodnými pralesmi. Väčšina ich zanikla v 19. storočí. Máme tri až päť percent stromov, ktoré sú dvesto a viac rokov staré. Peľové analýzy a staré historické záznamy ukazujú, že tu bol dominantný smrekový les, miestami dominoval buk alebo jedľa, ale potom zase prevzal vládu smrek.

Martin Starý: Okrem lesov je Šumava ramsarskou lokalitou, teda mokraďou medzinárodného významu. Máme tu dva typy rašelinísk – vrchoviská, ktoré sú sýtené vodou zo zrážok a chudobné na živiny, a potom rašeliniská pozdĺž rieky Vltavy. Ide o jeden z najzachovalejších komplexov rašelinísk, ktoré sú živinovo bohatšie.

Chalupská slať na Šumave. Foto – Soňa Mäkká

Žiaľ, v päťdesiatych rokoch tu postavili vodnú nádrž Lipno, ktorá veľkú časť rašelinísk zničila. No proti prúdu rieky Vltava sa na území národného parku zachovali a tieto biotopy patria k najcennejším častiam národného parku. Nemôžu sa tam robiť žiadne zásahy s výnimkou revitalizácie vodného režimu, čo robíme už od 90. rokov. Práve nám dobieha jeden veľký európsky projekt revitalizácie asi 2000 hektárov mokradí.

Chránime ich už od prameňov pozdĺž celého povodia. Podobne ako v lese je potrebné chrániť ekosystémy ako celok, nielen ich časti. Veľkoplošné chránené územia majú veľký význam v tom, že len na takejto ploche sú možné veľkoplošné riešenia. Pre vodný režim je dôležité aj rozpadávajúce sa drevo po kalamite. Keď sme nechali tie veľké plochy lesa rozpadnúť sa, naakumulovalo sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Rozhovory

Životné prostredie

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie