Svetový newsfilter: Zelenskyj vybavil viac pomoci pre Ukrajinu, obavy vyvoláva ďalší ruský plán

Dobrý deň,

kým ukrajinskí vojaci bojujú proti ruskej armáde na fronte, jednou z hlavných úloh prezidenta Volodymyra Zelenského je pracovať v prospech krajiny na medzinárodnej a diplomatickej úrovni.

Robí to prostredníctvom prejavov, rozhovorov pre svetové médiá aj stretnutí so zahraničnými lídrami a s inými vplyvnými ľuďmi. Mnohí z nich za ukrajinským prezidentom chodia do Kyjiva.

Ich návštevy už nepútajú takú veľkú pozornosť ako v počiatočnej fáze invázie, ale tento týždeň prebehli tri veľmi dôležité stretnutia, ktoré sú odpoveďou na viaceré otázky, čo sa vynorili v uplynulých týždňoch.

Európa: Ďalší ruský plán vyvoláva obavy

Nádej, že by ešte pred zimou prišiel zásadný zlom vo vojne proti Ukrajine, sa vytratila. Boje sa prenesú aj do ďalšieho roka a ukrajinská vláda sa snaží postarať o to, aby naďalej mala podporu spojencov, ktorí sa musia zaoberať aj inými záležitosťami.

O čo ide: Predstavitelia Ukrajiny si uvedomujú, že dlhodobá podpora nezávisí len od ich úspechov na fronte, ale aj od vnútropolitickej situácie v krajinách, ktoré sú ich spojencami, a od diania vo zvyšku sveta.

Časť pozornosti od vojny proti Ukrajine odklonil útok Hamasu na Izrael a následná ofenzíva v Pásme Gazy. Najväčším spojencom Izraela sú Spojené štáty, ktoré sú zároveň kľúčovým hráčom pri podpore Kyjiva.

V pondelok USA urobili dôležité gesto, ktoré potvrdzuje, že to tak bude aj naďalej. Na prekvapivú a neohlásenú návštevu Kyjiva pricestoval minister obrany Lloyd Austin. Zelenskému povedal, že USA stále pevne stoja za Ukrajinou a že to tak bude dlhodobo.

Zároveň ohlásil nový balík vojenskej pomoci pre ukrajinskú armádu. Práve ten však vyvolal mierne pochybnosti o tom, aká je budúcnosť americkej podpory. Jeho objem je 100 miliónov dolárov, a tak ide o jeden z tých najmenších.

Na druhej strane, USA už Ukrajine poslali pomoc v hodnote 44 miliárd.

Kto ešte prišiel: Veľmi dôležitá je aj návšteva nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa. Aj ten potvrdil podporu pre Ukrajinu a sľúbil jej pomoc za 1,3 miliardy eur. Ide o protitankové päste, rakety aj delostreleckú muníciu.

Všimnúť by sme si mali aj návštevu, ktorá sa trochu vymyká z bežnej agendy. So Zelenským sa stretol mediálny magnát Lachlan Murdoch, ktorý riadi televíznu spoločnosť Fox. Pod firmy Murdochovcov patrí denník Wall Street Journal, britské noviny The Times či bulvárny The Sun.

Zelenskyj povedal, že jeho návšteva je dôležitým signálom podpory v čase, keď sa pozornosť sveta obracia k iným udalostiam.

Stretnutie s Murdochom je naozaj zaujímavým ťahom. Fox News je totiž spravodajská televízia, ktorá otvorene podporuje amerických republikánov. Medzi nimi je mnoho politikov, ktorí spochybňujú ďalšiu podporu pre Ukrajinu.

Zelenskyj a Murdoch. Foto – Prezidentská kancelária V. Z.

Čo bude ďalej: Pred náročnou zimou, ktorá zrejme znovu bude plná ruských útokov na infraštruktúru, sú aj takéto diplomatické víťazstva dôležité.

Otázkou však je, čo sa stane do konca roka. Pre Zelenského to ešte môže byť ešte veľmi nepríjemné. Dôvod prezradil on sám. Ukrajinský prezident vyhlásil, že vie o novom pláne ruského režimu, ktorého cieľom je odstrániť ho. Vraj do konca roka.

Nemusí to znamenať len atentát, podľa Zelenského je prvoradá výmena na prezidentskom poste. V rozhovore pre The Sun povedal, že už prežil niekoľko podobných pokusov a vraj je to ako covid – každý ďalší už zvláda lepšie.

Ázia: Dočasné prímerie v Gaze

Na Blízkom východe tento týždeň došlo k najväčšiemu diplomatickému prielomu za posledných šesť týždňov, keď Hamas zaútočil na Izrael. Obe strany sa dohodli na prepustení rukojemníkov výmenou za krátke prerušenie bojov, ktoré sa má začať dnes (v piatok).

Čo vieme: Hamas a iné palestínske militantné skupiny dokopy uniesli vyše 240 ľudí desiatok národností. Niektorých z nich postupne prepúšťajú. S Izraelom sa zatiaľ dohodli, že mu späť vydajú päťdesiat žien a detí.

Izrael za to z väzníc prepustí 150 palestínskych žien a detí. Zároveň sa zaviazal na niekoľko dní prerušiť boje a obmedziť aj prieskumné lety nad Pásmom Gazy. Takisto pristúpil na zintenzívnenie humanitárnej pomoci vrátane dodávok paliva.

Súčasťou dohody je aj možnosť predĺžiť prímerie o jeden deň za každých desiatich prepustených rukojemníkov. Podľa niektorých diplomatov je tak možné, že pokoj zbraní bude trvať až desať dní.

O čo ide: Hamas chce využiť nasledujúce dni na preskupenie síl a zrejme aj na prehĺbenie napätia v Izraeli. Prieskumy ukazujú, že s výmenou rukojemníkov za väzňov súhlasí len zhruba polovica jeho populácie.

Proti sú predovšetkým pravicoví poslanci aj niektorí ministri, ktorí sa obávajú, že medzinárodné spoločenstvo bude na Izrael vyvíjať tlak, aby ofenzívu neobnovil už nikdy. To však armádni predstavitelia odmietajú a trvajú na tom, že vo vojne proti Hamasu budú pokračovať.

Dohodu sa podarilo vyjednať vďaka diplomatom z Kataru a veľkému nasadeniu Spojených štátov. Verejne ju ocenili viaceré arabské krajiny aj Rusko.

Aká je situácia: Izraelu sa v posledných dňoch podarilo takmer kompletne ovládnuť sever Pásma Gazy, kde dom od domu hľadal teroristov. V posledných dňoch zverejnil viacero dôkazov, ktoré naznačujú, že Hamas tam využíva nemocnice ako svoje vojenské základne.

Zároveň však OSN upozornila na prípady, keď bez vysvetlenia útočil aj na civilné ciele vrátane škôl.

Keď sa opäť obnovia boje, pozornosť sa bude upierať predovšetkým na juh Gazy, kam ušli státisíce ľudí. Izrael avizuje, že sa tam skrývajú teroristi, a tak pristúpi k lokálnym operáciám. Tie by si však mohli vyžiadať aj množstvo ďalších civilných obetí.

Čítajte viac: Vojna v Gaze sa blíži k zlomovému bodu. Izraelsko-palestínsky konflikt má len jedno riešenie, tvrdia experti

Latinská Amerika: Argentíne bude vládnuť anarchokapitalista

V Argentíne si po rokoch ekonomických problémov a politických škandálov zvolili radikálne riešenie. Prezidentské voľby vyhral libertariánsky politik, ktorý má vyhranené názory na to, ako má fungovať štát.

O čo ide: Od 80. rokov, keď sa Argentína vrátila k demokracii, voľby najčastejšie vyhrávali predstavitelia peronizmu. Ide o politikov, ktorí vychádzajú z tradície a myšlienok Juana Peróna, generála, ktorý sa dostal k moci po 2. svetovej vojne.

V rámci hnutia dnes už existuje mnoho smerov a politici, ktorí sa odvolávajú na Peróna, sa líšia v názoroch na mnohé veci. Stále však platí, že súčasťou ich politiky je populizmus, nacionalizmus, ochrana sociálne slabších či silná centrálna vláda.

Vládu peronistov v roku 2015 na štyri roky prerušil biznismen Mauricio Macri, ktorý začal robiť pravicové reformy. Krajinu preberal v zlom ekonomickom stave a s vysokou infláciou, no počas jeho vlády sa situácia výrazne nezlepšila a aj on si musel pýtať pôžičku od Medzinárodného menového fondu.

Úpadok Argentíny: Ďalšie voľby už nevyhral a k moci sa vrátili peronisti, konkrétne ľavicový prezident Alberto Fernández. Za jeho vlády Argentína deviatykrát v histórii zbankrotovala. Aj v dôsledku pandémie jej ekonomika výrazne padala, inflácia a nezamestnanosť rástli.

Po pandémii síce prišlo oživenie a pokles nezamestnanosti, no aj obrovská inflácia. Odhad za rok 2023 je viac než 120 percent. V chudobe žije vyše 40 percent obyvateľov krajiny.

Argentína pritom kedysi patrila medzi najbohatšie štáty sveta. No bolo to už dávno. Na začiatku 20. storočia jej hospodárstvo rástlo najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín.

Koho zvolili: V takej atmosfére sa proti sebe v druhom kole prezidentských volieb postavil spomínaný libertariánsky ekonóm Javier Milei a peronista Sergio Massa. Milei vyhral jednoznačne, získal takmer 56 percent hlasov.

Voličov neodradilo ani Mileiovo tvrdenie, že myšlienku kandidovať mu telepaticky vnukol jeho mŕtvy pes. Budúci prezident o sebe hovorí ako o anarchokapitalistovi a pred voľbami rozprával o rušení centrálnej banky a výraznom zmenšení štátneho aparátu či prechode na dolár.

Okrem silnej a úspešnej kampane na sociálnych sieťach voličov frustrovaných z ekonomickej situácie zjavne presvedčili aj jeho kontroverzné plány. Dávajú mu šancu, aby skúsil radikálne riešenia, pretože tie ostatné doteraz nepriniesli výrazné zlepšenie.

Čítajte viac: Hnev z neho srší, ale je to aj póza. Nový prezident Argentíny chce rušiť ministerstvá a povoliť predaj orgánov

Severná Amerika: Biden oslávil narodeniny

Americký prezident Joe Biden v pondelok oslávil 81. narodeniny. Americké médiá to využili na to, aby opäť diskutovali o jeho veku v kontexte budúcoročných volieb.

Aký je kontext: Biden je už teraz najstarší prezident v americkej histórii. Ak by o rok obhájil svoj post a zostal v Bielom dome až do konca ďalšieho funkčného obdobia, mal by 86 rokov. Mnohým Američanom sa táto predstava nepáči: podľa prieskumov ho za „príliš starého“ označujú až tri štvrtiny populácie.

Tvrdí to dokonca aj väčšina voličov demokratov, ktorí by si želali mladšieho kandidáta. V tejto chvíli sa však v strane žiadny reálny Bidenov vyzývateľ nenachádza. Ak sa nestane nič vážne, o rok v novembri bude opäť kandidovať proti Donaldovi Trumpovi.

Bidenovi poradcovia si problém s vekom dobre uvedomujú a ich aktivita z posledných týždňov naznačuje, že mu chcú čeliť dvomi spôsobmi.

Čo chcú robiť: Po prvé, z Bidenovho veku sa snažia urobiť výhodu: v čase simultánnych kríz ho prezentujú ako mimoriadne skúseného politika, ktorý vie Spojené štáty previesť náročným obdobím. Aj prezidentovi kritici pripúšťajú jeho mimoriadne skúsenosti v zahraničnej politike.

Po druhé, Biden o sebe čoraz častejšie žartuje. Napríklad na sociálnych sieťach zdieľal fotografiu s tortou. Okomentoval ju slovami, že nemal dosť miesta pre sviečky, pretože „oslavuje už 146. narodeniny“.

Na 76. výročí sponzorskej akcie zase zdôraznil, že v čase prvého ročníka bol príliš mladý na to, aby sa na nej zúčastnil.

Čo Trump: Bidenovi kolegovia sa spoliehajú na to, že voliči budú vnímať vekový problém aj u jeho súpera. Trump je síce o tri roky mladší, ale v poslednom období sa vo verejných vystúpeniach dopustil viacerých omylov.

Okrem iného si pomýlil mesto, v ktorom rečnil, a maďarského premiéra Viktora Orbána označil za lídra Turecka. Takisto povedal, že v roku 2016 nevyhral nad Hillary Clintonovou, ale nad Barackom Obamom, a vyhlásil, že svet stojí „na pokraji druhej svetovej vojny“.

Problémom však môže byť, že Bidenovmu tímu sa ťažko bude s touto témou pracovať, keďže nechce štartovať debatu o tom, kto je starší a kto má na konte viac prerieknutí.

Čítajte viac: Ak by boli voľby teraz, vyhral by Trump. Čo musí urobiť Biden, aby sa udržal v Bielom dome

Afrika: V Libérii zvíťazila demokracia

Libéria bude mať nového prezidenta. Vzhľadom na vývoj v regióne je však podstatnejšie ako jeho meno to, akým spôsobom sa k výsledkom volieb postavil končiaci prezident.

O čo ide: Libéria má za sebou od roku 1989 dve veľké a dlhotrvajúce občianske vojny. Zomrelo v nich približne 250-tisíc ľudí a so stabilitou v krajine museli pomôcť aj vojaci z Nigérie.

Do Libérie potom prišli mierové jednotky OSN a zostali až do roku 2018. V tom istom roku sa prezidentom stal George Weah, slávny futbalista, ktorý hral za Monaco, PSG aj AC Miláno.

Weah pred piatimi rokmi porazil Josepha Boakaia, v druhom kole získal vyše 60 percent hlasov. Teraz si to vymenili a Boakai veľmi tesne zvíťazil. Dostal 50,6 percenta hlasov.

Čo sa dialo: Malý rozdiel vo volebnom zisku medzi dvoma kandidátmi vytváral predpoklad na napätie a spochybňovanie výsledkov. Weah pomohol zabrániť, aby to naplno vypuklo.

Odchádzajúci prezident ešte v piatok – pár dní predtým, ako boli známe oficiálne výsledky – uznal, že prehral. Aj napriek tomu, že priebežné výsledky boli veľmi tesné.

Weah povedal, že nastal čas ukázať, že vie prehrávať, a dať tak najavo, že krajina je nad jeho záujmami. Krok končiaceho prezidenta ocenili prodemokratickí aktivisti aj lídri okolitých štátov.

Jeden z libérijských politických analytikov to v rozhovore pre BBC označil za víťazstvo pre demokraciu.

Čo bude ďalej: Weah zjavne z politiky neodchádza a aj novozvolenému prezidentovi odkazuje, že by mal vo svojej politickej práci nadviazať na jeho ústretový krok.

Zároveň správne poznamenáva, že voľby, v ktorých rozhodovali desatiny percent, ukazujú rozdelenosť krajiny. Preto svojmu nástupcovi odporúča, aby na to myslel. Na polarizácii však, prirodzene, má podiel aj Weah, ktorý bol v úrade posledných päť rokov.

Praktickým prejavom bol incident z pondelkového večera, keď v hlavnom meste do priaznivcov novozvoleného prezidenta narazilo auto.

Meno týždňa: Geert Wilders

Predčasné parlamentné voľby v Holandsku prekvapujúco vyhrala strana pravicovo-populistického politika Geerta Wildersa. Líder Strany slobody (PVV) je známy najmä svojou xenofóbiou, kritikou islamu, multikulturalizmu aj migrácie.

PVV získala 23,5 percenta hlasov, druhá bola s výrazným odstupom ľavicová koalícia, ktorú viedol bývalý eurokomisár Frans Timmermans (15,5 %). Strana expremiéra Marka Rutteho skončila až na treťom mieste (15,1 %).

Wildersova strana bude mať v 150-člennom parlamente 37 kresiel. Na vládnutie teda potrebuje hneď niekoľko koaličných partnerov. Zohnať ich nebude jednoduché, no Wilders dáva najavo, že chce byť premiérom.

Už dokonca mierni aj svoju protiislamskú rétoriku. Ak by sa napokon stal predsedom vlády, bol by to ďalší nacionalistický politik v EÚ, ktorý napríklad odmieta podporu Ukrajiny alebo solidárny a spoločný prístup k migrácii.

Viac čítajte tu.

Foto týždňa

Daniel Noboa (35), najmladší prezident v ekvádorskej histórii, sa ujal úradu. Prichádza v ťažkých časoch, krajina zažíva vlnu násilia, ktorá súvisí s aktivitami drogových kartelov.