Poslanci schválili zmeny v reforme nemocníc. Ku koalícii sa pridali aj poslanci za SaS. Novelu prerokovali v zrýchlenom konaní. Ide o prvý zákon, ktorý sa ministerke Zuzane Dolinkovej (Hlas) podarilo v parlamente presadiť.
Ide o komplikovanú reformu, pripravili sme odpovede na päť základných otázok v súvislosti so zmenami v reforme.
Budú sa rušiť pôrodnice?
Zatiaľ nie.
Reforma má za cieľ rozdeliť nemocnice do piatich kategórií podľa toho, aké náročné výkony budú môcť robiť. Na to, aby nemocnice mohli vykonávať niektoré výkony, museli splniť kritériá – mať dostatok personálu, ale aj dostatok daných výkonov. Filozofiou reformy je, že ak medicínsky tím robí konkrétne výkony pravidelne, je to pre pacienta bezpečnejšie. Dôvodom je väčšia prax a skúsenosť.
Ak majú nemocnice menej konkrétnych výkonov, nemôžu ich oddelenia robiť. To sa udialo piatim nemocniciam – konkrétne na Myjave, v Partizánskom, Revúcej, Snine a v Kráľovskom Chlmci. Ani jedna z nich nemala za rok dostatočný počet pôrodov.
Dolinkovej reforma to mení. Nemocnice v prvej kategórii dostanú rozhodnutia, že oddelenia, ktoré dnes fungujú a kde majú dostatok personálu, môžu poisťovne zazmluvniť, aj keď nespĺňajú počty výkonov. To sa týka aj piatich vyššie spomínaných pôrodníc.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková na sociálnych sieťach už reagovala, že pôrodnice sa zatvárať nebudú.
Nemocnice v prvej kategórii mali už od januára 2024 prísť o oddelenia, kde nespĺňajú kritériá. To sa teraz posúva o rok.
Budem dlhšie čakať?
Nie je to jasné. Posúva sa však aj nárok pacienta, podľa ktorého by mal čakať na akýkoľvek operačný zákrok maximálne rok.
Časový nárok pacienta je súčasťou reformy, pravidlá ministerstvo zverejnilo ešte vlani v júni. Tie vo vyhláške určujú, ako dlho budú čakať pacienti na jednotlivé operácie. Maximálna lehota jeden rok sa bežne prekračovala aj v období pred pandémiou covidu.
Maximálne čakacie lehoty mali platiť od januára 2024, podľa ministerky Dolinkovej však boli nevykonateľné. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) navrhoval, aby sa zavedenie čakacích lehôt posunulo len o pol roka, ale tento návrh parlament neschválil. Nakoniec sa posúvajú na január 2025.
„Povinnosti viesť zoznam čakajúcich poistencov ostávajú v platnosti od 1. januára 2024, pre poisťovne aj pre nemocnice. Tým sa zabezpečí zber dát a nemocnice a poisťovne zároveň budú mať rok na vyladenie procesov, úpravu systémov tak, aby sa od 1. januára 2025 mohol spustiť aj nárok pacienta,“ vysvetľuje ministerstvo.
Dnes sa čakacie lehoty len sledujú, a to len pri pár výkonoch, ako je napríklad výmena kolenného či bedrového kĺbu.
Podľa vyhlášky z minulého roka by pacienti po novom mali na výmenu bedrového kĺbu čakať najdlhšie rok. Na biopsiu 60 dní, glaukóm 30 dní, na zložité operácie na krku 90 dní a napríklad na operáciu zhubného nádoru ucha, nosa, úst a krku 30 dní.
Ak sa tento termín nedodrží, pacient má nárok na uhradenie starostlivosti v zahraničí. Tú mu potom zaplatí poisťovňa. Maximálne čakacie lehoty sa budú týkať len výkonov v nemocniciach, nie v ambulanciách.
Reforma nemocníc
- Nemocnice sa rozdelia do piatich úrovní – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná.
- Špecializované výkony budú centralizované do konkrétnych centier, kde budú mať lekári väčšiu prax, čo má zvýšiť bezpečnosť pacientov.
- Časť pacientov za špecializovanou starostlivosťou pocestuje ďalej, starostlivosť však bude kvalitná.
- Po reforme by mali mať ľudia dostupnejšiu rehabilitačnú či dlhodobú starostlivosť, niektoré nemocnice zabezpečia už len chronické lôžka.
Dostaneme peniaze z plánu obnovy, ak posúvajú termíny?
Zrejme áno. Reforma nemocníc je podmienkou na to, aby sme dostali peniaze z plánu obnovy. Pri ročnom odklade by sme stále mali stihnúť míľnik na jednu z platieb, ten je koniec roka 2025. Vtedy už musia byť nemocnice transformované podľa pravidiel reformy.
Podobne k posunu došlo aj pri súdnej mape. Tam išlo o päťmesačný posun, pri nemocniciach sa posúvajú termíny o rok. Je pravdepodobné, že Komisia bude aj v tomto prípade postupovať porovnateľne.
Podľa čoho sa rozdeľujú nemocnice?
Ministerstvo zdravotníctva rozdelilo celú starostlivosť v nemocniciach na 63 programov. Každý z nich bude pozostávať z viacerých služieb, celkovo je ich 1 460. Tieto sa rozdelia do kategórií podľa náročnosti.
Pre predstavu – jeden z programov je brušná chirurgia. Ak bude mať niekto možnosť robiť výkony v úrovni 1, môže operovať slepé črevo. Nemocnica s programom brušnej chirurgie v úrovni 2 môže vykonávať základné operácie na čreve. V úrovni tri už budú možné onkologické operácie na čreve a v úrovni 4 aj operácie pečene pri onkologickom ochorení, ktoré sú najzložitejšie.
Ministerstvo zdravotníctva rozdeľuje nemocnice podľa kritérií, ktoré posúdi kategorizačná rada.
Otázky vznikli pri zaradení dvoch nemocníc – konkrétne pri Nemocnici Bory, ktorú zaradilo ministerstvo do tretej kategórie, a Kardiocentra Agel v Košiciach. Opoziční poslanci preto zvolali aj mimoriadny výbor.
Denník SME priniesol informáciu, že Nemocnici Bory pomohli do vyššej kategórie aj hlasy ľudí prepojených na Pentu, ktorej nemocnica patrí.
Pôvodne ešte Michal Palkovič ako minister Nemocnicu Bory zaradil do druhej kategórie, kde by nemohli robiť komplikovanejšie medicínske výkony.
Rada, ktorá rozhodovala o námietkach Nemocnice Bory proti rozhodnutiu Palkoviča, má deväť členov. Sú medzi nimi zástupcovia ministerstva zdravotníctva, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotných poisťovní, žúp, Asociácie na ochranu práv pacientov, štátnych nemocníc a Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).
Za zaradenie do vyššej kategórie boli podľa SME šiesti členovia z deväťčlennej rady.
Medzi nimi aj Martina Pisoňová, ktorá je členkou rady za zdravotnú poisťovňu Dôvera patriacej Pente. Za hlasovala aj nominantka ANS Ľubomíra Slavíková, ktorá pracuje pre Penta Hospitals SK ako špecialistka pre legislatívu a pracovné právo. Nemocnica Bory patrí do nemocničnej siete Penta Hospitals.
Znamená to, že sa reforma končí?
Nie. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že posunom termínov chce zabezpečiť, aby sa reforma nemocníc dokončila a aby bola realizovateľná. V tejto podobe to neznamená koniec reformy. Ak by k nemu došlo, Slovensko by ohrozilo prijatie peňazí z plánu obnovy. Treba však dodať, že zmena termínov bola prijatá za pár dní. Podobne rýchlo sa dá prijať aj jej prípadné ďalšie oddialenie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Veronika Folentová



































