Denník N

Newsfilter: Keď už v PS nechcú senát, možno by pomohlo viac volebných obvodov

Kampaň pred voľbami v roku 2023. Foto N - Tomáš Benedikovič
Kampaň pred voľbami v roku 2023. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Netreba hneď hlasovať za, ale diskusia nie je zbytočná. 2. Kočnerovi zasvietil lampáš nádeje. 3. V parlamente sa začalo prvé odvolávanie.  

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Správy vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Aspoň diskusia, keď nie hlasovanie

Šesť hlasov poslancov za KDH, ktoré v stredu spolu s hlasmi Matovičovho hnutia pomohli koalícii s trinástymi dôchodkami, je problém minimálne z troch dôvodov. Jednak preto, že ukázali, ako podliehajú sociálnemu populizmu, ale aj preto, že pomohli splniť predvolebný sľub Hlasu, čo Peter Pellegrini nepochybne využije vo svojej prezidentskej kampani, a preto, že tu je širšie hľadisko spolupráce s vládnou koalíciou. A z tohto hľadiska to zatiaľ vyzerá tak, akoby kresťanskí demokrati niekedy zabúdali, že skončili v opozícii.

Prečo to vylučovať? Nejde totiž len o stredajšie hlasovanie, ale aj o minulotýždňové slová predsedu Milana Majerského: „Budeme hlasovať za každú zmenu, aby nebol jeden volebný obvod.“ Aj keď veta zaznela v kontexte, že o zmene volebného systému KDH bude diskutovať, znela ako bianko šek, na ktorý si koalícia môže napísať čokoľvek, čo jej napadne. A ak to tak aj Majerský nemyslel, bolo by načase s tou komunikačnou ťarbavosťou niečo urobiť.

Iná vec je samotná diskusia o zmene volebného systému, ktorá by nemala uviaznuť na hrozivej predstave, že pri inom počte obvodov by septembrové voľby dopadli ešte viac v prospech Smeru, takže reforma je z pohľadu opozície vylúčená. Nemala by byť, zvlášť, ak by to bolo tak, ako hovorí (iste, nie veľmi dôveryhodný) minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, teda že zmena volebných obvodov by platila až pre voľby v roku 2031.

Bodu zlomu. Diskusia, aj tá parlamentná, má zmysel už len preto, že jeden volebný obvod zavedený za Mečiara a zabetónovaný za Matoviča vyhovuje silným vodcom zo všetkých systémov najviac, dáva do úzadia možných regionálnych lídrov a zo strán robí často len bratislavskocentrické miniatúrne fankluby svojich nenahraditeľných predsedov.

Odpor k zmene sa dá chápať trebárs pri SaS, ktorej tieto kritériá celkom vyhovuju a ktorá bola s jedným obvodom spokojná vždy. O dosť menej je to pochopiteľné pri PS, ktoré má, zdá sa, predsa len väčšie ambície ako liberáli. Napokon, v minulých voľbách (v koalícii Spolu) v programe Bod zlomu jasne písali, že sú za zriadenie druhej parlamentnej komory – senátu, ktorého členstvo by vzišlo z priamych volieb v 40 jednomandátových obvodoch. Okrem toho, že mal senát slúžiť ako poistka proti snahám rozložiť demokratický ústavný systém, mal v zákonodarnom zbore posilniť regionálne zastúpenie.

Ak je to posledné ešte dôležité, dá sa to urobiť aj jednoduchšie ako zriadením druhej komory. Stačí nahradiť súčasný stav niečím iným. Nie čímkoľvek, ako by sa dalo chápať Majerského vyjadrenie, nie priamo tým, čo bude chcieť pretlačiť Smer, ale v diskusii by sa možno nakoniec našiel aj kompromis. Nestojí to aspoň za pokus?

2. Lampáš nádeje

Marianovi Kočnerovi, ktorý si odpykáva 19-ročný trest za prípad falošných zmeniek televízie Markíza a čaká na ďalšie rozsudky, doteraz svietilo svetielko nádeje. Spočívalo v tom, že aj súd znovu rozhodne v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej tak, že na jeho odsúdenie nemá prokuratúra dosť dôkazov. Teraz sa však Kočnerovi (ale napríklad aj Pavlovi Ruskovi) rozsvietil ak nie maják, tak aspoň lampáš nádeje.

Pri nástupe novej vlády bolo jasné, že ochráni svojich ľudí v rôznych fázach rozpracovanosti ich kriminálnych prípadov. Preto prišli personálne zmeny v polícii, ostentatívne zastrašovanie, výmeny členov súdnej rady, reči o justícii ako o holubníku a tiež nepokrytá snaha znižovať tresty za korupciu. Nová moc však popri snahe sabotovať už rozbehnuté prípady môže pomôcť sebe blízkym ľuďom aj spätne. Preto sa aj mafián, ktorého zobrali do väzby v roku 2018 a ktorý podľa súčasnej legislatívy môže o predčasné prepustenie požiadať najskôr v roku 2033, azda pozerá do budúcnosti s väčším optimizmom ako doteraz.

Ako vo svojom článku píše Veronika Prušová, okrem výšky sadzieb, ktoré nepochybne pomôžu ľuďom, čo ešte len stoja pred súdom, prípadne ich ešte len vyšetrujú, bude v prípadoch už právoplatne odsúdených ľudí dôležité aj to, aké prechodné ustanovenia minister Boris Susko do novely napíše. Práve tie totiž môžu upraviť to, či sa zmeny trestných sadzieb budú týkať aj právoplatne odsúdených, či budú môcť požiadať o obnovu konania a o prehodnotenie trestov.

Minister zatiaľ o konkrétnostiach, napríklad o tom, či prevezme návrh svojho predchodcu Viliama Karasa, ktorý okrem iného znižoval sadzby za falšovanie zmeniek, nehovorí. A jasné nie je ani to, či by bola novela v súlade s ústavou. V každom prípade na to, že bude v súlade so snahou ochrániť vlastných, možno vziať jed.

3. V strede pozornosti

Žiadne meno sa dnes v politike neskloňovalo tak často ako meno ministra vnútra. Ráno sa objavila správa, že Matúš Šutaj Eštok okrem vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu postavil mimo služby ďalších 26 policajtov obvinených z úmyselného trestného činu. Odôvodnil to tým, že zákon musí platiť pre všetkých, pričom ho vraj zarazilo, že to doposiaľ ani jeden z jeho predchodcov neriešil.

V skutočnosti to taká záhada nie je. Jeho predchodcovia nemali až takú potrebu mstiť sa za vyšetrovanie politicky blízkych ľudí, a tak nemuseli pre pár nepohodlných policajtov predstierať, že im ide o rovnosť pred zákonom.

Druhá správa týkajúca sa ministra sa objavila poobede. Dozvedeli sme sa z nej, že Ján Čurilla zostáva mimo služby, pretože na rozdiel od dvoch kolegov v jeho prípade súd zamietol návrh na neodkladné opatrenie.

Toto by Šutaj Eštok teoreticky mohol považovať za svoje víťazstvo, otázka však je, nakoľko po dvoch opačných verdiktoch a spochybňovaní súdu najnovšie rozhodnutie vôbec rešpektuje. Možno by sa mohol inšpirovať advokátom čurillovcov Petrom Kubinom, ktorý vyhlásil, že „aj keď sa nám to nepáči, rešpektujeme aj toto rozhodnutie súdu s tým, že jeho východiská i závery považujeme za nesprávne a nestotožňujeme sa s nimi“.

No a poobede sa minister dostal do stredu pozornosti v parlamente, kde sa začalo prvé odvolávanie člena vlády v tomto volebnom období. Podľa predsedu PS Michala Šimečku by mal Šutaj Eštok „odovzdať kľúče od ministerstva, vrátiť sa do poslaneckých lavíc a postupne dozrievať na exekutívnu funkciu“. Exminister vnútra Roman Mikulec zas vyhlásil, že jeho nástupca „je nebezpečný pre Slovenskú republiku, pre bezpečnosť v krajine“. Robert Fico i jeho minister, naopak, hovorili o „zveroch“ na NAKA či o „stredovekých metódach mučenia“, ktoré sa údajne používali.

Prvé z nepochybne dlhej série odvolávaní sa skončí tak, ako končievala nekonečná séria odvolávaní Romana Mikulca. To však neznamená, že nič také nemá zmysel. Ak sa aj nič nezmení, téma pomsty a zastrašovania za vyšetrovanie musí zostať v povedomí verejnosti.

Jednou vetou:

4. Poslanci schválili zmeny v reforme nemocníc, od januára budú fungovať oddelenia ako doteraz na prechodné obdobie, ako uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková: „Súčasne to znamená, že na prechodné obdobie sa pôrodnice rušiť nebudú.“

5. Obvinený riaditeľ správy ciest košickej župy Anton Trišč sa vzdal funkcie predtým, ako mali krajskí poslanci hlasovať o jeho odvolaní, Trišča v stredu prepustil Najvyšší súd z väzby, obvinený je z machinácií pri verejných obstarávaniach.

6. Najvyšší súd ani na druhý pokus nerozhodol o dovolaní špeciálnej prokuratúry v prípade odsúdeného exšéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana, dôvodom bola náhla hospitalizácia Vičana.

7. Únia autodopravcov Slovenska sa v sobotu chce rozhodnúť, či bude pokračovať v blokádach hranice s Ukrajinou, predseda združenia Stanislav Skala hovorí, že sa snažia dohodnúť s maďarskými autodopravcami na spoločných protestoch.

8. Minister školstva Tomáš Drucker neurobí nič s mimovládkami na školách, ktoré vzdelávajú učiteľov, rozprávajú o kritickom myslení, kyberšikane alebo sexuálnych predátoroch.

9. Hlas a Smer ponúkali funkciu rómskeho splnomocnenca opozícii, podľa informácií Denníka N oslovili Vladimíra Ledeckého z SaS a Ábela Ravasza, ktorý za SaS kandidoval, Smer si však nakoniec vybral Alexandra Daška, svojho kandidáta z Banskej Bystrice.

10. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za nového člena súdnej rady Tomáša Gábriša, ten nahradí Elenu Berthotyovú, ktorá sa vzdala funkcie tento mesiac.

Zaujímavé články:

Iste, človek by si mohol povedať: nič sa nedeje, Fico bude doma hrať mierotvorcu, ale na európskych radách nebude pomoc Ukrajine nijako blokovať. Takáto „chytristika“ však Ficovi dlho nevydrží.
Mikuláš Dzurinda o Robertovi Ficovi (dennikn.sk)

Citát:

Je to v poriadku a ako vždy, aj keď sa nám to nepáči, rešpektujeme aj toto rozhodnutie súdu s tým, že jeho východiská i závery považujeme za nesprávne a nestotožňujeme sa s nimi.
Peter Kubina o rozhodnutí súdu, ktorý nevyhovel Jánovi Čurillovi

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Nechcem sa dotknúť poľovníkov ani advokátov. Ale nechať písať Trestný zákon advokátom je ako nechať chrániť prírodu poľovníkom.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

KDH

Marian Kočner

Matúš Šutaj Eštok

Newsfilter

  • Newsfilter Denníka N vyberá každý večer 10 udalostí dňa. Tri najdôležitejšie vysvetľuje v dlhších bodoch, zvyšné jednou vetou. Pridáva odkazy na zaujímavé články, citát dňa, najnovšieho Shootyho a na záver Posledné slovo Braňa Bezáka
  • Píšu ho editori a editorky Denníka N Roman Pataj, Juraj Javorský, Tomáš Gális, Filip Obradovič, Jana Shemesh a Monika Tódová
  • Nové vydania zverejňujeme na webe každý pracovný deň do 20:00, v nedeľu navyše vychádza súhrnný Týždenný newsfilter. Súčasne so zverejnením na webe posielame Newsfilter aj ako newsletter (aktivujte si odber tu)
  • Vždy nasledujúce ráno do 6:00 garantujeme zverejnenie audioverzie v predplatiteľskej aplikácii Denník N a kdekoľvek počúvate podcasty

Progresívne Slovensko

Komentáre

Teraz najčítanejšie