Denník N

20 rokov sa vídajú len cez pletivo. Zamilované papagáje očarili Brazíliu, rozplakali aj básnika

Ary modro-žlté Júlia (vľavo) a Rómeo. Júlia za Rómeom prilieta každý deň už 20 rokov. Foto - Tuane Fernandesová/Washington Post
Ary modro-žlté Júlia (vľavo) a Rómeo. Júlia za Rómeom prilieta každý deň už 20 rokov. Foto – Tuane Fernandesová/Washington Post

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Píše Terrence McCoy, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

V jedno nedávne popoludnie oddaný samec ary modrožltej schmatol do pazúrov toľko mrkiev a banánov, koľko zvládol uniesť, a vzlietol. Pristál pri vrchu voliéry v zoologickej záhrade v Riu de Janeiro a zachytil sa pletiva.

Kúsok od neho, mimo voliéry, bola jeho samičia láska – jediný voľne žijúci jedinec ary modrožltej, ktorého videli za posledné dve storočia.

Všimla si ho a on sa priblížil. Cez pletivo si o seba treli zobáky, čím dávali najavo vzájomnú náklonnosť. Odovzdal jej jedlo. Držali sa za pazúry a nechceli sa pustiť.

Ošetrovatelia dosvedčujú, že táto divoká ara už viac než dvadsať rokov každý deň priletí do zoologickej záhrady, kde v zajatí žijú desiatky jedincov jej druhu – vrátane jej partnera.

V zvieracej ríši patria ary modrožlté k najvernejším. Môžu sa dožiť aj vyše päťdesiat rokov, no keď si nájdu partnera, je to na celý život.

Páriky zvyčajne trávia dni aj noci spolu. Túlia sa a maznajú. Nech majú akékoľvek jedlo, vždy sa oň podelia. Ak jeden z partnerov zahynie, ten druhý silno trpí a len zriedkavo si nájde niekoho iného.

Ale aj medzi arami modrožltými je príbeh zamilovaných ár z Ria výnimočný.

Keďže odchytiť samicu do klietky by porušovalo brazílske zákony a pustiť samca na slobodu by zase porušilo predpisy a etické štandardy zoologickej záhrady, párik žije a prejavuje si lásku len cez oplotenie. Ich vzťah tak nemôže byť naplnený.

Ošetrovatelia ich volajú Rómeo a Júlia – podľa hlavných postáv Shakespearovej tragédie, ktoré sa milovali, ale nemohli byť spolu.

Rómea možno rozpoznať podľa chýbajúceho oka. Foto – Tuane Fernandesová/Washington Post

„Pracujem v zoo už 28 rokov a ešte som nikdy nič také nevidel,“ vraví Anderson Mendes Augusto. „Nemá to vysvetlenie.“

Príbeh dvoch papagájov už dávno očaril celé mesto a upútal návštevníkov zoo. Jeden z najslávnejších brazílskych básnikov o nich napísal báseň, ktorú začala rozoberať aj verejnosť.

Niektorí v jeho básni videli motív oddanosti a spolupatričnosti. Iní rozoznali súčasné témy ochrany prírody a environmentalizmu. A ešte viac ľudí si báseň interpretovalo ako alegóriu na samotné Rio de Janeiro – mesto, ktoré vyrástlo v prostredí lesa a stratilo niekdajšiu divokosť.

Vo voliére však vzťah dvoch papagájov pôsobil jednoduchšie: sú to prosto len dva zaľúbené vtáky.

Keď už zoo zatvárala, boli stále pri sebe a držali sa jeden druhého. Vnútri zostal už iba ošetrovateľ Daniel Miranda. Čoskoro musel aj on ísť domov.

Dokončil teda svoje posledné povinnosti, prešiel bránou a nechal voliéru opustenú – až na jednu vtáčiu návštevníčku.

Miznúci druh

Nikto nedokáže povedať, odkiaľ Júlia pochádza. Nevie sa ani,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Pekné veci

Príroda

Svet

Teraz najčítanejšie