Denník N

Výtvarník Fero Guldan oslavuje sedemdesiatku. Čo o ňom hovoria expartnerky, deti a kamaráti?

Fero Guldan. Foto - Anton Fiala, publikované so súhlasom Malokarpatského múzea v Pezinku
Fero Guldan. Foto – Anton Fiala, publikované so súhlasom Malokarpatského múzea v Pezinku

Nemá rád peniaze, množstvo svojich diel rozdáva zdarma. Nemá rád, keď ho označujú za umelca. Nepotrebuje pochvaly, ocenenia ani potľapkávanie po pleci. Žije na samote v skromných podmienkach a tvrdí, že k životu potrebuje najmä tvorbu. Nesťažuje sa na podmienky, takto to sám chcel. Jeden z našich najvýznamnejších výtvarníkov, ktorého diela sa už desiatky rokov vystavujú aj v zahraničí, sa 25. novembra 2023 dožíva sedemdesiatky.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

S výtvarníkom Ferkom Guldanom sme sa zoznámili pred viac ako šiestimi rokmi. Teda ja som ho poznal už dlhé roky z rozprávania viacerých jeho kamarátov z čias revolučnej Verejnosti proti násiliu i z čias neskorších, a aj z jeho angažovanej tvorby v prospech demokracie. Vedel som, že vždy a bez zaváhania sa postaví na správnu stranu. Že dokáže bez problémov a láskavo komunikovať s vysokými šaržami rovnako ako s posledným lúzrom. Že si ho nedokáže podriadiť žiadna inštitúcia. Že je taký nebojácny a slobodný, až ostal chudobný. A spokojný.

On ma asi spoznal, až keď som ho oslovil na rozhovor pre Denník N. Vtedy som zažil tornádo, s akým som už nikdy predtým ani potom pri žiadnom interview nemal tú česť. Ferko navrhol, aby som na rozhovor prišiel do Svätého Jura, kde žije. Teda žije – v skutočnosti býva na samote vo vinohradoch pár kilometrov nad mestečkom. Rovno povedal, nech prídem bez auta, lebo si dáme pivo a môžem uňho aj prenocovať. Prišiel som však autom, lebo po ňom som mal dohodnutý rozhovor s Eugenom Gindlom v Bratislave. Sadli sme si preto do krčmy pri hlavnej ceste, zjavne tam bol štamgastom.

Ešte som nemal vybratý diktafón a Ferko už dopíjal tretie pivo. V obave, že nič použiteľné nenahráme, som ho okamžite zapol a začal sa pýtať. Odpovedal mi takým tempom, že pri prepise som si napriek solídnemu prstokladu musel nahrávku spomaliť. Kadenciu slov za celý čas nezmenil. Keď sme končili debatu, dopíjal deviate pivo. Nebol opitý, stále hovoril k veci. Netackal sa, nekoktal. Na rozlúčku mi daroval pár svojich menších diel. Keď som odchádzal, on si, presúvajúc sa k stolu s kamarátmi, objednával ďalšie pivo.

Prepis rozhovoru nežiadal autorizovať, ale v obave, aby som nevydal niečo, čo nebude v poriadku, lebo veď predsa len vypil dosť veľa piva, som mu ho poslal vytlačený na papieri. Poštou. Ferko počítač ani internet nepoužíva. Zavolal mi, že všetko je v poriadku a nemá na svojich slovách čo meniť.

O pár dní mi telefonoval, že mi posiela rukou písaný list. Má nádherný rukopis. Do obálky opäť pridal aj darček – svoje menšie dielko plus viaceré ilustrácie. A po čase to urobil znovu. Smial sa, že to, čo mi posiela, je síce bezcenné, ale keď umrie, možno to strelím za dobrú cenu.

Potom som ho poprosil, aby mi do knihy rozhovorov s Fedorom Gálom napísal čokoľvek o Fedorovi podobne, ako ďalší jeho kamaráti. O tri dni som mal v pošte viacstranový list s výborným obsahom. No a potom sme si už len občas zavolali. Až som sa dozvedel, že mal mozgovú príhodu…

Neurobíš knihu?

V júni 2023 mi zavolal Miro Pollák – publicista, vysokoškolský pedagóg matematiky, jeden z košických lídrov novembrovej revolúcie, výrazný aktivista za ľudské práva, porevolučný poslanec parlamentu a splnomocnenec vlády pre rómske komunity za premiérky Ivety Radičovej: „Počuj, neurobil by si knihu rozhovorov s Ferkom Guldanom?“

Sú veci, ktoré sa dajú odmietnuť. Mirov hlavný argument však neznel, že Ferko tento rok oslávi sedemdesiatku, ale že človek so životom a dielom ako on si zaslúži svoju knihu. To je pravda. Jeho diela vystavujú doma aj vo svete. Niektoré poznajú na Slovensku prakticky všetci vrátane laikov, len si to možno neuvedomujú – napríklad pamätník na mieste výbuchu auta Róberta Remiáša v Karlovej Vsi, pamätník Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej v Humennom, pamätník utečencom v Sobranciach, pamätník Vrbovi s Wetzlerovi na štátnej hranici s Poľskom a mnohé ďalšie. Jeho obrazy vytvorené technikou patinovanej asambláže vlastnia stovky, ak nie tisícky ľudí, lebo ich rád rozdáva alebo predáva pod cenu.

Kniha o Ferkovi stále vzniká, vyjde budúci rok. Keďže Ferko po mozgovej porážke priznáva, že pamäť po tom všetkom mu už neslúži ako predtým, oslovil som na rozhovory aj viac ako 20 jeho blízkych kamarátov a rodinných príslušníkov. Nik neodmietol. Nižšie si môžete prečítať úryvky z výpovedí viacerých z nich.

Viem, že Fera pocty, ocenenia, pochvaly ani potľapkávania po pleci nezaujímajú. Napriek tomu – Ferko, všetko najlepšie k tvojej sedemdesiatke, nech si tu ešte dlho, a nielen ako naše zrkadlo.

Fero Guldan. Foto – Karol Sudor

Ľubomír Feldek (1936), básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ

Keď ste písali pravidelné fejtóny do denníka SME, Fero Guldan bol asi najčastejšou postavou, ktorá sa v nich vyskytovala.

Áno, lebo písať o Ferovi je čistá radosť. Vždy je o čom. Je mimoriadne inšpirujúci. Nepoznám človeka, ktorý by si to zaslúžil viac. Tobôž ak on sám sa často správa ako neviditeľný. Vraví, že zaňho hovoria jeho diela, že on na akcii nemusí byť prítomný.

V jednom z fejtónov ste ho nazvali predbojovníkom.

Lebo ním je. On bojuje za niektoré veci ako prvý a osamote. Až neskôr sa zvyknú pridať ďalší. Príkladom je pomník Róbertovi Remiášovi. Fero bojoval za vyšetrenie tejto vraždy už v čase, keď to bolo nepohodlné. Až neskôr sa zrušenia Mečiarových amnestií dožadovali masy. On prosto bojuje, hneď ako cíti krivdu. Nečaká na oneskorených bojovníkov, ktorí si so sebou prinesú aj kamery, len aby ich boj, keď už je to bezpečné, každý videl.

Jedna ľudová anekdota, ktorú som už verejne spomínal, hovorí o tom, ako sa z boja vracia vojak s ukoristenou zástavou, ktorej žrď ešte zviera ruka nepriateľského zástavníka. Tento vojak vykrikuje: „Nechcel ju pustiť, musel som mu odťať aj ruku.“ Vojaka teda vítajú slovami: „Sláva ti, hrdina. Mal si mu odťať aj hlavu!“ A hrdina vysvetľuje: „Nedalo sa. Keď som mu odtínal ruku, ležal už v tráve bez hlavy.“ No a môj dodatok znie – predbojovník ako Fero bojuje proti nepriateľovi, ktorý má hlavu ešte na krku.

Lenže napísali ste aj to, že predbojovník oneskoreným bojovníkom obvykle zavadzia. Vytlačia ho spomedzi seba, aby sa sami stali viditeľnými.

Ferovi je to jedno, na márnosti ako sláva, vďačnosť, vyznamenania, medaily a ďakovné listy nemá čas ani nervy. Keď sa pri nejakej téme vynoria oneskorení bojovníci, Fero je už dávno predbojovníkom niekde inde. Vždy im preto unikne, nikdy ho nedobehnú. A všimnite si aj to, že Fero nikdy nebojuje proti niečomu, ale vždy za niečo.

Fero Guldan. Foto – Anton Fiala, publikované so súhlasom Malokarpatského múzea v Pezinku

Feďo Majerech (1958), výtvarník

Keď ste nastúpili na stavebnú fakultu v Bratislave, Fero bol už tretiak, teda zabehnutý študent.

Lenže on sa nikam neponáhľal, a tak ma nechal predbehnúť sa. Školu som skončil skôr ako on. Jeho viac bavili iné veci. Poviem príhodu, ktorá ho totálne vystihuje. Na Bernoláku mal koncert spevák Vladimír Mišík s kapelou Etc. V tom čase práve neboli režimom zakázaní. Vo svojom štýle pritom išlo o československú hudobnú špičku. Kapela vystúpila v nabitej spoločenskej sále. Jej členovia mali po koncerte chuť si ešte niekde vypiť a zadžemovať. Išli sme na strechu internátu, kde Mišík s kolegami vrátane skvelého huslistu Jana Hrubého zahrali akustický set. Pili a zabávali sme sa tam asi do jednej rána.

No a práve tam sa začala veľmi tvrdá, ale družná debata medzi Ferom Guldanom a Vladimírom Mišíkom. Všetci sme boli zvyknutí, že kde diskutuje Fero, tam ostatní len počúvajú, lebo sa aj tak nedostanú k slovu. Lenže tu narazil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie