MediaBrífing: „Alternatívne“ médiá pracujú pre koalíciu, a to už aj oficiálne

Dobrý deň, v dnešnom MediaBrífingu nájdete:

• „alternatívni“ novinári pracujú pre koaličných politikov;
• americká žaloba ukazuje, ako Instagram škodí deťom;
• výber ďalších dôležitých správ o médiách a internete.

„Strážne psy demokracie – to si človek predstaví nejakého vlčiaka, ale ja mám skôr pocit, že médiá sú také čivavky,“ povedala pred vyše polrokom na diskusii v Košiciach redaktorka Miriam Šramová, ktorá robieva priateľské rozhovory s politikmi Smeru, Hlasu, SNS a Republiky.

Od minulého týždňa je Šramová asistentkou poslanca Ivana Ševčíka, ktorý sa do parlamentu dostal na kandidátke SNS.

Diváci na to neboli upozornení, Šramová v tom nevidí problém a ďalej robí servilné rozhovory s koaličnými politikmi.

„Zaujatosť či konflikt záujmov nevnímam,“ uviedla pre Aktuality.

Šramová nie je jediná. Viacerí predstavitelia takzvanej alternatívnej mediálnej scény sa po voľbách dostali do politiky, pracujú pre politikov, alebo už ani neskrývajú, že sú provládnymi a propagandistickými kanálmi.

Viac informácií: Šramová bude ako poslanecká asistentka zarábať 1500 eur mesačne. Pre Aktuality povedala, že so Ševčíkom sa spoznala z predchádzajúcich rozhovorov, do ktorých ho oslovila ako respondenta. „Oslovil ma, ponuku som prijala,“ povedala. „Ponuku vnímam ako vyústenie mojej práce redaktorky.“ Zmluvu podpísala 15. novembra.

• Tento týždeň Šramová zverejnila rozhovor s poslancom Romanom Michelkom (kandidoval za SNS). Bavili sa spolu najmä o médiách a Michelko jej vysvetľoval, že s niektorými novinármi sa dá baviť, ale niektorí sú „buď PR agentúry alebo vyložene provokatéri“.
• Šramová si v rozhovore posťažovala, že RTVS nedáva po voľbách dostatočný priestor vládnym politikom. „Ja mám pocit, že 75 percent sú tam opoziční ľudia, 25 percent koaliční,“ povedala.
• S výberom respondentov má pritom problém práve Šramová. Od začiatku augusta do 22. novembra zverejnila na YouTube takmer 90 videí. V nich vyše 40 percent respondentov boli politici Smeru, Hlasu a SNS. Viac ako tretinu tvorili nepolitici – sudcovia, právnici či komentátori – všetci kritickí voči opozícii a podporujúci politiku novej vlády. Len 3 percentá hostí tvorili členovia dnešnej opozície.

„Umožňujem mojim respondentom vyjadriť ich názory, ktoré nekomentujem, necenzurujem, nehodnotím,“ obhajuje sa Šramová a nevidí problém v tom, že je súčasne politickou novinárkou aj asistentkou politika.

Niečo také je pritom v rozpore s Etickým kódexom novinára, podľa ktorého majú byť novinári nestranní a vyvážení, musia verejnosť informovať o svojich konfliktoch záujmov a nesmú sa politicky angažovať, ak by to spochybnilo ich objektivitu.

Šramová na otázky Denníka N neodpovedala.

Slovenské provládne noviny: S dodržiavaním novinárskej etiky majú dlhodobo problém aj Slovenské národné noviny. Dvojtýždenník financovaný z verejných zdrojov vo svojich článkoch neskryte podporuje novú vládu.

• Články do novín píše aj čerstvý poslanec Michelko. Pred voľbami vychádzali jeho texty v novinách dlho bez toho, aby bol čitateľ upozornený na jeho kandidatúru. Teraz má rubriku „zápisník poslanca“, v ktorej oslavuje kroky vlády, kritizuje opozíciu a médiá.
• Do novín prispieva aj Matej Mindár, ktorý je novým Michelkovým poslaneckým asistentom. V ostatnom vydaní Mindár napísal článok o zložení novej vlády, čitatelia na jeho konflikt záujmov neboli upozornení.
• „Čo sa týka predmetného článku, v čase jeho uzávierky som ešte nebol oficiálne evidovaný ako asistent poslanca,“ tvrdí Mindár.
• Rovnako argumentuje aj šéfredaktor novín Maroš Smolec. Podľa neho bola uzávierka na článok 9. novembra a Mindár podpísal zmluvu poslaneckého asistenta 10. novembra.
• Avšak podľa Centrálneho registra bola zmluva uzavretá už 7. novembra. Noviny vyšli 18. novembra, redakcia teda mala dosť času problém vyriešiť.

Šéfredaktor vraví, že „SNN sa snažia dodržiavať Rezolúciu 1003 o etike žurnalistiky Rady Európy“. Podľa nej majú novinári venovať pozornosť tomu, aby ich pracovné vzťahy s verejnými činiteľmi nemohli ovplyvniť ich nezávislosť a nestrannosť.

Slovenským Etickým kódexom novinára sa redakcia neriadi. „Ani ja, ani väčšina členov redakcie, ak nie všetci, nie sú členmi Slovenského syndikátu novinárov. Neriešime vnútorné dokumenty tejto organizácie, ktorého nie sme členmi,“ povedal Smolec.

Etický kódex pritom nie je interným dokumentom, ale rešpektovaným súborom pravidiel novinárskej práce, ku ktorým pristúpili veľké seriózne aj bulvárne médiá. Aktívni novinári pritom nie sú členmi syndikátu novinárov, pretože je to dlhodobo nefunkčná organizácia.

Stojí za pozornosť: Neúspešný politik Eduard Chmelár, ktorého stále niektoré médiá označujú ako nezávislého politológa či analytika, sa stal poradcom Roberta Fica. Web Ereport Fedora Flašíka dlhodobo robil kampaň Smeru a Hlasu, teraz na Facebooku povzbudzuje napríklad ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.

Prečo je to dôležité: Premiér Robert Fico prerušil komunikáciu s Markízou, Denníkom N, SME a portálom Aktuality.sk. Vyčíta im, že si neplnia povinnosť „pravdivo, všestranne a včas informovať verejnosť“. Zároveň premiér oceňuje prácu „alternatívnych“ médií. Nie preto, že by robili žurnalistiku, ale preto, že koalícii slúžia. Už aj oficiálne.

• Fico mohol od Orbána odkukať, ako bojovať s médiami. V Maďarsku novinári ani nevedia, kedy a o čom bude rokovať vláda, jej rozhodnutia sa objavia vo vládnom vestníku až o pár dní neskôr.
• Veronika Munk spísala konkrétne príklady, čo sa s médiami udialo v Maďarsku. Orbán už viac ako 15 rokov neposkytol jediný veľký rozhovor médiu, ktoré by mu mohlo položiť kritické otázky.

Americká žaloba ukazuje, ako Instagram škodí deťom

Tento týždeň bola zverejnená žaloba (pdf) na spoločnosť Meta, ktorú podali viac ako tri desiatky amerických štátov. Tvrdí, že sociálne siete Facebook a Instagram poškodzujú duševné zdravie detí a mládeže. Z viac ako 200-stranového dokumentu vyplýva, že firma o škodlivosti svojich platforiem vedela.

Jason Kint z mediálnej organizácie Digital Content Next upozornil na niekoľko zaujímavých informácií z textu žaloby:

• Hovorkyňa Instagramu v lete 2021 vedela, že denník Wall Street Journal chystá investigatívu o škodlivosti sociálnej siete pre deti. V internej komunikácii uviedla, že argumenty článku bude ťažké vyvrátiť, pretože vychádzajú z interných výskumov Mety, ktoré potvrdzovali to, čo „všetci dlho tušili“. Noviny sériu zistení zverejnili v septembri 2021.
• Firma médiám tvrdila, že účinky Instagramu na psychické zdravie tínedžerov sú pravdepodobne malé, hoci už mala informácie o rizikách. Niektorí zamestnanci Mety firmu kritizovali, jeden situáciu prirovnal k tabakovým spoločnostiam, ktoré sa kedysi spoliehali na neistotu vo vedeckých štúdiách, aby zľahčovali vplyv cigariet na vznik rakoviny.
• Vyšetrovanie ukázalo, že algoritmy sociálnych sietí odporúčali obsah súvisiaci s poruchami príjmu potravy, keď mali informáciu, že používateľ sa v minulosti touto témou zaoberal.
• Meta verejne tvrdila, že je extrémne zriedkavé, aby ľudia narazili na príspevky o samovraždách a sebapoškodzovaní, vraj sa to deje len v menej ako 0,05 percenta prípadov. Zároveň však interné prieskumy firmy ukázali, že v roku 2021 videlo takýto obsah 6,7 percenta opýtaných, v prípade používateľov vo veku 13 až 15 rokov to bolo 8,4 percenta respondentov.
• Firma vedela, že keď používatelia vidia na sieti počty lajkov, vedie to k negatívnemu porovnávaniu sa a ľudia sa cítia horšie. Firma preto umožnila skryť počty lajkov. Toto nastavenie však nezapla automaticky všetkým deťom, šéf sociálnej siete sa totiž obával, že by to vytvorilo pocit, že lajky sú pre deti zlé.
• Jeden topmanažér firmy interne tvrdil, že zneužívajú notifikácie v aplikáciách. No Mark Zuckerberg mal väčší záujem o vysokú dennú aktivitu ľudí ako o ich používateľskú skúsenosť.
• Firma zároveň vedela, že na ich platforme sa so šikanou či sexuálnym obsahom stretávali aj deti mladšie ako 13 rokov, ale navonok sa tvárila, že tento problém neexistuje, pretože podľa pravidiel nemali na sociálnych sieťach čo robiť.

Ďalšie dôležité správy

• Slováci najčastejšie čerpajú informácie z televízie (71 % ľudí), na druhom mieste je rádio (49 %) a na treťom sociálne siete (47 %), ukázali výsledky prieskumu Eurobarometer. (Europa.eu)
• Moderátor TA3 Rastislav Iliev už nebude moderovať reláciu V politike. „Nikam neodchádzam a teraz chcem míňať energiu a čas na ľudí z iného sveta,“ uviedol. (O médiách)
• Televízia Joj chystá nové moderné štúdio, z ktorého bude vysielať správy a publicistiku. Uvažuje aj o spustení novej stanice, ďalší kanál zvažuje aj Markíza, detaily zatiaľ nie sú známe. (Živé)
• Instagram umožní používateľom zdieľať príspevky vo feede iba s blízkymi priateľmi (close friends). Táto funkcia bola dostupná len pri zdieľaní „storiek“. (Verge)
• Spoločnosti Apple, Disney, IBM, Oracle, Warner Bros a ďalšie pozastavili reklamy na Twitteri (X), dôvodom je antisemitizmus a nenávistné prejavy na platforme. (CNBC)
• Tri poučenia, ktoré vyplývajú z krízy v spoločnosti OpenAI: biznis zvíťazil nad opatrnosťou, Microsoftu vyhovuje, že OpenAI ostane pohromade, a v IT brandži je pozícia charizmatického lídra silnejšia ako v klasických odvetviach biznisu. (N)
• Nemecko je proti prílišnej regulácii umelej inteligencie, uviedol minister dopravy a digitalizácie Volker Wissing. Berlín sa spolu s Francúzskom a Talianskom dohodol na tom, ako by mala byť AI regulovaná, čo by malo urýchliť rokovania na úrovni EÚ. (N/ČTK)

Titulka týždňa

Na titulke slovinského časopisu Objektiv, ktorý vychádza ako príloha denníka Dnevnik, je krvavá škvrna ako reakcia na izraelsko-palestínsky konflikt. Škvrna je aj na ďalších stranách časopisu. Autorom je dizajnér Tomato Košir.