Denník N

Nemôžeš Rusínom hovoriť, že sú Ukrajinci, vraví najznámejší bača z televíznej reklamy

Ukrajinský herec Eugen Libezňuk. Foto N - Andrej Bán
Ukrajinský herec Eugen Libezňuk. Foto N – Andrej Bán

S prezidentom Zelenským sme sa zoznámili ako kolegovia na premiére filmu Čiara v Kyjive. Je to fajn chlapík, rozpráva ukrajinský herec Eugen Libezňuk.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

[Spoznajte ideologické, historické a geopolitické základy vojny na Ukrajine a jej dôsledky pre Slovensko v knihe Ako Putin stratil Ukrajinu.]

Herec v prešovskom rusínskom Divadle Alexandra Duchnoviča a najznámejší bača z televíznej reklamy Eugen Libezňuk (62) spomína na detstvo v ukrajinskej Bukovine, na bohémsky život počas štúdií v Kyjive a na vojenčinu v ruskom Briansku, kde Ukrajincov označovali ako banderovcov. Niektorí z jeho ukrajinských spolužiakov už počas ruskej agresie padli.

„Prvýkrát som výraz Moskali označujúci Rusov počul ako malý chlapec, pripomínalo mi to slovo ruskaľ, čo znamenalo rýľ,“ hovorí Libezňuk. 

V rozhovore sa dočítate:

  • ako si jeho strýko v Bukovine pamätal, ako mu českí financi hovorili „ty kluku“;
  • akú rolu zohrala vodka v národnom hnutí;
  • čo ho šokovalo, keď prišiel po štúdiách v Kyjive na Slovensko;
  • že za Sovietskeho zväzu nemohli mať Vianoce a džínsy stáli šesť mesačných platov;
  • čo hovoria jeho blízki na Ukrajine na to, že Ficova vláda odmieta vojenskú pomoc.

Do akých potravín chodíte nakupovať?
Do tých, ktoré sú najbližšie. Žartujem, že do nemenovaného reťazca mám zakázaný vstup, lebo každý si myslí, že tam mám zľavu. Stáva sa, že ľudia chcú autogram alebo ešte častejšie spoločnú fotku. Ide o jednu z najdlhšie natáčaných reklám, myslím, že sme začali pätnásty rok.

Pochádzate z ukrajinskej Bukoviny. Ako by ste opísali svoje rodné mestečko Kicmaň?

Žil som tam do osemnástich rokov. Najkrajšie obdobie života, každé zákutie som poznal. Narodil som sa blízko lesa, ako chlapec som tam trávil každý deň. Les už nie je, nahradila ho cesta.

Ako sa Kicmaňa dotkla vojna?

Mestečko má asi 10-tisíc obyvateľov. Od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 sa počet obyvateľov zvýšil asi päťnásobne. Prišli tam ľudia z častí Ukrajiny, kde sa bojuje, ubytovali sa, kde sa dalo; po školách a internátoch.

Vaši blízki a kamaráti narukovali?

Samozrejme, niektorí z mojich spolužiakov už aj padli. Nedávno ma šokovala správa, že osemnásť kilometrov od frontovej línie odovzdávali vyznamenania príslušníkom karpatskej horskej brigády, čo Rusi využili a zaútočili raketou. Vyžiadalo si to desiatky obetí.

Bukovina, odkiaľ pochádzate, bola najvýchodnejšia časť habsburskej monarchie. Potom patrila Rumunsku, Sovietskemu zväzu, dnes nezávislej Ukrajine. Ľudia ani nemuseli opustiť domov a ocitli sa v rôznych štátoch. Ako sa to prejavilo na vašom detstve?

Pre mňa ako malého bolo čudné počúvať, keď som bol u babky a oni rozprávali „no, za Rumunska“ alebo „za Rakúska“. Nechápal som, narodil som sa v Sovietskom zväze. Až neskôr som pochopil. Napríklad strýko žil ešte v Československu, a keď prišiel, hovoril nám: „Pamätám sa, že keď som bol ešte chlapec, stávali u nás českí financi a hovorili mi ‚ty kluku‘.“ To si zapamätal, starší ľudia u nás rozumeli po česky. Za Masaryka sa im žilo najlepšie. Starší mi vraveli: „To bol iný svet, sovietsku éru sme potom neprijímali.“

Nedávno som bol v Černivciach, metropole Bukoviny. Očarila ma univerzita krajšia ako Oxford a postavená českým staviteľom. Ale dedko na vrátnici mi pripomenul sovietske časy, keď ma s dcérou nechcel pustiť dnu ako „individuálnych turistov“, že iba v skupine…

Asi ste boli v lete, keď nebolo prítomné vedenie univerzity, vtedy je riaditeľom kto? Vrátnik. Centrum Černiviec pripomína Viedeň alebo Prahu, je to staré európske mesto. Černivci neboli v roku 1938 zahrnuté do paktu Molotov – Ribbentrop, Stalin si ich však vzal, čo Hitlera veľmi nahnevalo, keďže

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie