Vicepremiér Tomáš Taraba: Status o prezidentkinej dcére by som dnes nenapísal

Tomáš Taraba (43) je podpredseda vlády a minister životného prostredia, zvolený za SNS. V rozhovore hovorí:

• o svojom vzťahu k médiám a o tom, či polarizoval spoločnosť;
• o plánoch vlády so špeciálnou prokuratúrou a s Trestným zákonom;
• o životnom prostredí, odlove vlkov aj svojich nomináciách;
• ale aj o tom, koho SNS podporí v prezidentských voľbách.

Pán minister, vaši kolegovia z SNS oznámili, že sa s Denníkom N zhovárať nebudú. Vy nedržíte líniu?

Držím líniu po tej stránke, že rešpektujem, ako sa rozhodne strana a klub. Ale predsa len, som ministrom a podpredsedom vlády všetkých občanov. Každý musí rešpektovať, že sa snažím pokrývať médiá, pokiaľ majú záujem o rozhovor. Zatiaľ komunikujem s každým.

Keď sa vás tento týždeň na vláde pýtali na vašu politiku voči médiám, povedali ste, že máte „vlastný individuálny prístup k novinárom“. Čo to znamená?

Za štyri roky, čo som v politike, bolo aj obdobie, keď ma médiá ignorovali. To je v poriadku, vytvoril som si vlastný kanál cez sociálne médiá. A neexistuje, myslím, novinár, ktorý by mohol povedať, že som mu odmietol dať rozhovor. Nech je z akéhokoľvek média.

To neznamená, že by ste neboli kritický k mainstreamovým médiám, ako ich voláte.

To sedí.

Video: Rozhovor s Tomášom Tarabom
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

V jednom povolebnom rozhovore ste povedali: „Tieto voľby boli prvé, kde sme si ako politici mohli povedať, že nebudeme chodiť do niektorých vyslovene neobjektívnych mainstreamových médií. Môj odkaz im je veľmi jasný – ak budete robiť normálnu serióznu žurnalistickú prácu (…), nebudete robiť politický aktivizmus, ale budete prinášať objektívne informácie, tak potom je mi jedno, komu dávam rozhovor.“ Je to naozaj o objektívnej žurnalistike, nie o tom, že máte problém s názormi, ktoré v týchto médiách zaznievajú?

Nie. Vás konkrétne dlhšie sledujem, pozerám vaše rozhovory, lebo chcem mať prehľad. Aj v iných médiách sú novinári, ktorí sa snažia viesť dialóg objektívne. Otvorene, ak by ma mal pozvať pán Šnídl (redaktor Denníka N Vladimír Šnídl – pozn. red.), tak s ním by som sa nerozprával. Ak nejaký novinár nazve Slovenskú národnú stranu „Ruskou národnou stranou“, tak v tom momente viete, že to je trápny aktivizmus.

Bez ohľadu na to, že môžete mať úplne iný názor, ale keď venujem hodinu času rozhovoru a gro, ktoré chcem odkázať, sa dá cez vás sprostredkovať, takáto komunikácia má zmysel. Bez ohľadu na to, kde politicky stojíte. Ak dáte niekomu napríklad len 20-minútový rozhovor, a on z toho takmer nič nepoužije a robí ho len preto, aby mu to zapadlo do vopred nastavenej schémy, tak tam to zmysel nemá.

Nebudem vám brať kritiku mainstreamových médií, ako ich voláte, ani predstierať, že nerobíme chyby. Na druhej strane nepočúvam od vás kritiku takzvaných alternatívnych médií. Aj v rozhovore, ktorý som spomenul, ste hovorili o tom, že „alternatívne médiá“ budete brániť. Ony robia objektívnu žurnalistiku, to nie sú politickí aktivisti?

Ja som nastúpil do parlamentu v roku 2020. Keď si pozriete, ako sa k mojej osobe do roku 2022 vyjadrovali na Infovojne či ako ma riešil ešte tesne pred voľbami Danny Kollár, uvidíte, prečo som bol v tomto smere maximálne otvorený. Rovnakú mieru neobjektivity som videl aj na druhej strane.

Môj postoj závisí nie od média, ale od novinára. Odmietam byť dedičom negatívnych vzťahov, ktoré majú s médiami aj moji politickí kolegovia. Napriek tomu platí, že tak ako rešpektujem právo realizovať akékoľvek typy názorov u vás, tak je to aj na alternatívnej scéne.

Spomenuli ste, ako vám kolega Šnídl napísal kritický odkaz pod váš status. Popri tom vidím, ako redaktori či autori týchto webov – dokonca pod hlavičkou toho média – píšu koaličným politikom oslavné vety. Napríklad ministrovi vnútra „konečne politik na správnom mieste“, pod vaším statusom zase „krajine svitá na lepšie časy“. Nie je politik k tomuto typu aktivizmu zmierlivejší, lebo je to aktivizmus, ktorý s ním súhlasí?

Tieto voľby boli voľbami, v ktorých bývalá opozícia disponovala dostatočne silným výtlakom na sociálnych sieťach aj zázemím v alternatívnych médiách, ktoré majú veľkú sledovanosť. Koaliční politici dnes nie sú odkázaní na to, aby museli zákonite komunikovať s – nazvime to – mainstreamom. To je realita. To, že to nie je pozitívne pre Slovensko, je druhá vec.

Vznikajú tu dva tábory, ktoré sa čoraz viac od seba vzďaľujú, a vyúsťuje to do toho, že v politickej súťaži ide o to, kto koho prevalcuje. Raz sa päť percent prevalí na jednu stranu, raz na druhú. Ja sa snažím komunikovať naprieč spektrom, lebo sme odkázaní tu spolu žiť a nemali by sme vnímať jeden druhého ako existenčnú hrozbu.

Neprispeli ste ako opozičný politik k polarizácii Slovenska?

Môj štýl komunikácie na sociálnych sieťach môže niekto nazvať agresívnejším, ale je autentický. Nemám žiadnych administrátorov ani nikoho, kto by mi radil s obsahom. V momente, keď mi niečo napadne, napíšem to. A stojím si za každým statusom.

Vo svojej politickej práci som bol často prvý, ktorý išiel proti väčšinovým názorom. Pri covide, Ukrajine. Samozrejme, že keď sa ako prvý postavíte proti hlavnému prúdu, vytvorí to záujem. Môžeme sa baviť o tom, čo konkrétne máte na mysli, ale politicky sa väčšinou potvrdilo, že môj inštinkt bol dobrý.

Ide mi o rétorickú rovinu. Aj po voľbách ste svojich politických oponentov nazývali „slniečka“. Protesty časti kultúrnej obce proti tomu, aby ste sa stali ministrom kultúry – čo podľa vás nikdy nebolo v hre –, ste zase komentovali slovami, parafrázujem, že konečne bude kultúra „pre Slovákov“. To je rozdeľujúce, lebo kto je a kto nie je Slovák? Pani Wanda Hrycová nie je Slovenka? Aj ona je Slovenka.

Logika politiky hovorí, že ak niekto prekročí odbornú rovinu a ide do politického ringu, tak tam platia iné pravidlá ako na bankete. Moje reakcie často zohľadňujú to, či sa mi zdá, že niekto na mňa útočí už v politickej rovine. Vtedy mám vlastný štýl komunikácie, ktorý je môj, je autentický a osvedčil sa. Organicky mám najväčšie publikum na sociálnych sieťach, sám viete, že do toho nedávam peniaze, nerobím si reklamy. A moja úloha je primárne komunikovať s ľuďmi, ktorí sú na mojej strane.

Algoritmy Facebooku podporujú expresívnejšie vyjadrovanie, môže to byť tým. Aj argument o „autenticite“ som tri a pol roka počúval v súvislosti s Igorom Matovičom, keď som politikom OĽaNO často vyčítal, či sa má premiér krajiny vyjadrovať tak ako on. A oni krčili ramenami a vraveli, že on je taký. Nie je málo vyhovoriť sa na autenticitu?

Som odborný typ človeka, technokrat. Nejakej štylizácii sa snažím predchádzať.

Ešte k prístupu k alternatívnym médiám. O končiacom adminovi policajnej stránky Hoaxy a podvody ste v súvislosti s tým, že pôjde robiť poslaneckého asistenta Jaroslavovi Spišiakovi, napísali: „konečne odkrývajú, pre koho robili a kto to tu všetko riadil“. Aplikovali by ste tento výrok aj na bývalú redaktorku Ereportu, pani Šramovú, ktorá začala pracovať ako poslanecká asistentka pre vášho kolegu z klubu, pána Ivana Ševčíka?

Rozdiel je v tom, že pani Šramová má vlastný kanál a publikum. Pán Púchovský sa schováva za policajný kanál, ktorý nie je jeho súkromný. Môj osobný problém s ním je, že keď som napísal status o modelke pani prezidentky – z môjho pohľadu úplne neškodný, ale akceptujem, že sa mohol niektorých dotknúť, lebo v tom videli niečo, čo som tam nedal – tak na Facebooku polície bolo uvedené, že je to „príklad nezákonnej šikany mladistvých“. Toto bude mať dohru.

V akom zmysle?

Sme v štáte, kde si nikto pod hlavičkou polície nemôže rozhodnúť, čo je zákonné a čo nie. Ja som v tejto veci nebol ani raz vypovedať, lebo každý vedel, že tam nie je o čom. Keď sa niekto zahrá, z titulu toho, že má pečiatku, a vynesie ortieľ, tak je to ďaleko, ďaleko za čiarou. Na stránke Hoaxy a podvody sa dialo to, že si často vyberal ľudí, na ktorých útočil a ktorých vystavoval psychickej šikane.

Vy ste svojím statusom nevystavili šikane dcéru pani prezidentky?

Status vznikol tak, že som bol na kultúrnom výbore a pozeral som si, o čom píšu médiá, keďže sme na niekoho čakali. Vyskočilo na mňa, že bola módna prehliadka, kde bola aj dcéra prezidentky. Nikde som nepozeral, aký má daná slečna vek. Bolo toho veľa, tak som to okomentoval. Akceptujem, že veľa ľudí to mohlo brať tak, ako sa mi to snažil dať do úst najmä mainstream; že – vy ste to nejako mysleli.

To je pointa, ja som sa mal vyviňovať z dojmu, ktorý ste mali vy. Pri niektorých povolaniach – mladých modeloch, mladých futbalistoch či hokejistoch – platí, že sú vystavení hodnotiacemu úsudku. Hodnotenie, či ju vtedy niekto akceptoval, alebo nie, bolo pod komentármi bulvárnych denníkov, ktoré o tej módnej prehliadke písali. Možno niekomu v tej fáze aj vyhovovalo, že môže na základe tohto do mňa kopnúť.

No, aby ste sa tu nestali obeťou. Pán minister, veci majú svoj kontext a nemali by sme podceňovať inteligenciu našich divákov a poslucháčov. Ste politickým súperom pani prezidentky. Keď politický súper prezidentky použije fotografiu jej dcéry s komentárom, ktorý je možno sám o sebe neutrálny, znel myslím „v pondelok sme sa dozvedeli, že máme novú top modelku“…

Tak nejako.

Má to svoj kontext. Ak to preženiem, ak by nejaký váš politický súper vytiahol fotografiu vašich detí a napísal tam „to sú ale šikulovia“, tiež by ste to vnímali ako iróniu a tiež by ste to vnímali tak, že sa s vami snaží bojovať cez maloleté deti. A ja by som aj v tom prípade povedal, že je to cez čiaru.

Nemám potrebu sa tomu podrobne venovať, dnes by som – asi logicky – ten status nepísal. Udialo sa to v relatívne krátkom čase po tom, čo som nastúpil do parlamentu. Keby som zobral svoje deti a priniesol ich pred tridsať médií a dal na titulku každého jedného bulvárneho časopisu…

Pani prezidentka nedala svoje dcéry na titulku bulvárnych časopisov.

Bola prehliadka, kam došlo vedenie štátu, na základe čoho tam prišlo 20 – 30 médií. Na druhý deň z toho bolo 250 článkov vo všetkých médiách. Nevnímal som to tak, ako keby mi niekto posunul tajnú fotografiu z rodinnej párty a ja som ju niekde dal. Použil som len to, čo bolo verejné.

Ale rozumiete kontextu, že ste to urobili ako politický súper pani prezidentky, a preto to mohlo vyvolať takéto reakcie?

Myslím, že prvá sa toho chytila pani Hanzelová. Ja tú reakciu nespochybňujem, každý, komu sa to nepáčilo, mal právo to okomentovať. No následne som bol ja daný do polohy, že toto je príklad detskej šikany. To si zase vyprosím.

Poďme k politike. Keď vás premiér Fico v rámci ministerských návštev prišiel pozrieť na ministerstvo životného prostredia, ocenil, že práve vy ste minister, a spomenul, že sa poznáte už dlhšie roky. To je ako dlho?

Spoznali sme sa, keď som prišiel do politiky, predtým som ho nepoznal. Mali sme len jednu krátku epizódu, ktorú si nemôže pamätať. Keď som mal na starosti strategické investičné projekty, ktoré prichádzali na Slovensko.

Ešte v SARIO (Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu, kde Tomáš Taraba pred rokmi pôsobil – pozn. red.)?

Áno. Mal som na starosti projekty s investíciami nad 300 miliónov eur, ktoré vytvárali viac ako 1500 pracovných miest. Investori chceli mať logicky uistenie od predsedu vlády či ministra hospodárstva, že ponuka, na ktorej sa dohodujú, bude platiť. Preto sme mali rokovania aj na úrade vlády a ja som odvtedy Roberta Fica evidoval. Investorom sa páčilo, že bol veľmi flexibilný. Nemal problém na seba nechať aj mobil.

Ešte vtedy mobil mal, hej?

Nejaké mobilné číslo dával. Investorom to imponovalo, prinajmenšom vysielal signál, že mu môžu zavolať aj o polnoci. Ale to si on nemôže pamätať.

Ako ste vnímali Roberta Fica ako politika? Volili ste ho za prezidenta v roku 2014?

Vtedy som nebol fyzicky na Slovensku. Mal som možnosť vidieť v praxi aj Dzurindu s Miklošom, aj k nim som nosil investorov. Fico vedel pragmaticky pochopiť niektoré požiadavky. Niektorí investori napríklad hovorili, že nepôjdu investovať tam, kam to politicky vyhovovalo vláde.

Hovorili napríklad – buď budeme blízko letiska vo Viedni, alebo ideme do Česka. Mikloš razil skôr teóriu, aby išli povedzme do Banskej Bystrice, no to bolo pre investorov mimo obliga. Fico vedel tieto veci rýchlo pochopiť a jeho akcieschopnosť investorom imponovala. Aj dnes ho považujem za politika, s ktorým sa viem veľmi rýchlo dohodnúť.

Máte povesť, že sa viete dohodnúť s viacerými politikmi, sám ste sa nazvali technokratom. Zaujalo ma, že než koalícia doladila text programového vyhlásenia vlády, nad finalizáciu sporných bodov ste sa posadili vy s ministrom školstva Tomášom Druckerom. Prečo práve vy – lebo ste vládni politici, ktorí majú od seba najďalej, ale zároveň ste technokrati?

Tomáša Druckera vybral pán Pellegrini. V programovom vyhlásení boli pasáže, kde bol pohľad Hlasu iný, aj také, kde bol iný pohľad našich poslancov. Keby si mal každý presadiť svoju textáciu, tak by žiadny dokument nevznikol. Bolo tam asi desať pasáží, ktoré bolo treba nakomponovať tak, aby jedným neprekážali a druhí boli spokojní, že je tam to, čo tam chcú.

Minister Drucker bol pred pár dňami na rozhovore v Denníku N a povedal, že sa ide v rezorte školstva venovať strategickej komunikácii a boju proti hybridným hrozbám. „Geopoliticky sa nachádzame na hranici Severoatlantickej aliancie a určite tu prebiehajú oveľa väčšie hybridné vojny zo všetkých strán,“ vraví. Bude mať vašu podporu?

Ja som minister, ktorému nikto do agendy nehovorí. Ministerstvo školstva pripadlo Hlasu, to je realita. Neberiem koaličným partnerom, tak ako oni to neberú mne, aby sme si realizovali svoju politiku. Ale v koncepcii vlády je zahrnuté, že zásadné rozhodnutia prijmeme konsenzuálne. Ja presne neviem, čo si pán minister pod hybridnými hrozbami predstavuje. Ak to bude na stole, budem sa k tomu vedieť vyjadriť.

Politici SNS, pán Huliak či pán Danko, sa v týchto dňoch postavili proti rušeniu rodičovského dôchodku, ktorý ste aj vy ešte ako opozičný poslanec podporili. Máme to čítať ako prvý väčší konflikt medzi vašou stranou a Hlasom?

Medzi Hlasom a SNS sú výrazné rozdiely. Našou úlohou je, aby sme rozdiely riešili na platformách, kde sa riešiť majú. Nechceme vysielať signál ako predošlá vládna koalícia, chceme, aby vláda vyzerala odborne a stabilne. Veľa mediátorských vecí bude riešiť z jednej strany Tomáš Drucker a z druhej ja, aby sme našli kompromis a nerozhádali sme sa.

Čiže aj do budúcnosti vy dvaja? Prečo nie Andrej Danko s Petrom Pellegrinim?

Oni sú lídri. My neurobíme finálne rozhodnutie, to urobia vždy predsedovia na koaličnej rade. No poznáme náturu aj myslenie toho druhého, aby sme vedeli riešenie pripraviť tak, že s ním budú komfortní viacerí.

Máte menej tiarch z minulosti vo vzťahu k iným politikom z koalície, a preto ste za SNS lepším vyjednávačom?

Ja som nevládol, tak je logické, že nemáme nejaké trecie plochy. Áno, keď som ako poslanec v opozícii podporil rodičovský balík, mali sme spory.

Pamätám si, ako na vás v sále kričal Milan Mazurek.

Z jednej strany Mazurek, z druhej Erik Tomáš. Mám svoje jasné ukotvenie, ale na druhej strane nemám také vzťahy, že by som si s niekým nevedel sadnúť za stôl.

Vy osobne ste pred voľbami hovorili, že budete za zrušenie ÚŠP aj ŠTS. „Obe inštitúcie patria k najväčším systémovým porušovateľom ústavných a ľudských práv. (…) Za zrušenie oboch inštitúcií budem hlasovať pri každej možnej príležitosti,“ napísali ste v januári. V rozhovore pre Postoj ste povedali, že sa k špeciálnej prokuratúre pred schválením vládneho programu nebudete vyjadrovať. Teraz už môžete. Takže aké sú plány koalície?

V programovom vyhlásení vlády je jasne zadefinované, že postavenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa bude riešiť. Dnes sú na stole objektívne len dva prípady: buď sa začlení pod generálnu prokuratúru, alebo bude zrušený. Je na politickej dohode, ktorá z týchto dvoch alternatív bude. Ja som úplne okej s obomi.

Ktorá je pravdepodobnejšia?

Ak by som to mal odhadnúť, tak pravdepodobnejšia je alternatíva, že sa začlení pod generálnu prokuratúru.

Nebude to vnímané ako pomsta úradu, ktorý mal na starosti vyšetrovanie veľkých korupčných káuz?

Určite nie. Celá opozícia agendu spravodlivosti jasne komunikovala, vyjadrenia Hlasu boli pred voľbami dokonca silnejšie ako samotného Smeru. Naši voliči to od nás absolútne očakávajú. Na Slovensku máme osem väzníc preplnených na 110 percent, trestné sadzby trojnásobne vyššie ako v Rakúsku či Nemecku. Je tu tridsať rozsudkov Ústavného súdu o porušovaní ľudských práv týmito inštitúciami. To je vážna vec.

Vždy ma zaujme, že súčasní koaliční politici spomínajú rozsudky Ústavného súdu, ktoré sa týkajú väčšinou procesných vecí, ale už nespomínajú štyridsať právoplatných rozsudkov, ktorými boli odsúdení nominanti z éry Smeru za korupciu a iné kauzy.

Oni hovoria, že ich máme štyridsať, ale v skutočnosti sa tam šesťdesiat percent ľudí rozhodlo pod tlakom. Najprv im navrhli 20-ročnú sadzbu, potom podmienku, tomu sa hovorí nadužívanie práva. Veľa ľudí chcelo mať pokoj, tak sa s nimi dohodli. Problém je, že náš trestný zákon z roku 2005 síce prekopíroval najprísnejšie trestné sadzby z Európy, ale na druhej strane dal veľmi nízke dôkazné bremeno na stranu štátu.

Dnes viete mať na Slovensku odsúdených ľudí na základe výpovedí jedného-dvoch ľudí bez akýchkoľvek listinných dôkazov. Mňa udivuje, že na Slovensku všetci tvrdia, že máme skorumpovaných sudcov a prokurátorov, ale na druhej strane nemáme problém týmto skorumpovaným ľuďom dať do rúk právo rozhodovať o trojnásobne vyšších sadzbách.

Ktoré chcete teraz znižovať.

My pôjdeme cestou štandardizácie, nebudeme vymýšľať nič nové. Preto sme aj v Európskej komisii povedali, nech sa na to prídu pozrieť. Bude to tak ako v Nemecku, Rakúsku či Českej republike.

Znižovanie trestných sadzieb za ekonomické trestné činy môže mať dôsledky voči ľuďom, ktorí už boli právoplatne odsúdení. Lebo predpokladám, že tam bude mechanizmus schválený pri zmene trestného zákona, ktorou sa znížili niektoré trestné sadzby pri marihuane, teda, že už odsúdení ľudia si budú môcť požiadať o obnovu konania a byť potrestaní podľa nových, teda nižších trestných sadzieb…

To neviem. Ak je niekto právoplatne odsúdený, neviem, či má právo to urobiť. (Medzičasom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že nie je zástancom toho, aby znižovanie sadzieb umožnilo odsúdeným dostať sa skôr na slobodu – pozn. red.)

Pri zmene trestov za držbu marihuany tam toto ustanovenie bolo. To by sa mohlo týkať Mariana Kočnera, ktorý dostal 19 rokov za falšovanie zmeniek. Vám v máji tohto roka neprešla novela Trestného zákona, ktorá obsahovala aj zmenu sadzby za falšovanie zmeniek; namiesto súčasných dvanástich až dvadsiatich rokov ste navrhovali sadzbu len päť až dvanásť rokov. V novele ministra Karasa bola sadzba sedem až pätnásť rokov. Neprekážalo by vám, ak by sa právoplatne odsúdený symbol jednej éry dostal na slobodu skôr vďaka zníženiu trestných sadzieb, ktoré by ste presadili?

V minulosti sa tu uplatňoval mechanizmus kajúcnikov, ktorý vyšetrovateľom vyhovoval pri holohlavých mafiánoch. No Európsky súdny dvor pre ľudské práva im to teraz vracia. Pred mesiacom, veľmi v tichosti, bol na slobodu pustený Ladislav Vasaráb, človek spájaný s podsvetím v okolí Galanty a Šali. Pre obnovu konania, práve z titulu toho, ako sa na Slovensku uplatňuje inštitút kajúcnikov.

Dnes sa šepká, že takto sa môže na slobodu dostať aj Lališ (Róbert Lališ, považovaný za bossa Sýkorovcov, odsúdený na doživotie – pozn. red.). Inštitút kajúcnikov potom začali používať voči ľuďom, ktorí majú oveľa komplikovanejšie prípady, ale aj iných právnikov. Preto by som z tých štyridsiatich rozsudkov – v zmysle, že je to definitívne uzavreté – taký nadšený nebol.

Ja nie som nadšený, ja ich rešpektujem. To je moja občianska povinnosť.

Ja len hovorím, že je zavarené na veľké problémy aj pri zdanlivo uzavretých prípadoch.

Pýtal som sa na Kočnera, ktorý nebol odsúdený na základe výpovede jedného kajúcnika. Tam bolo množstvo listinných dôkazov.

V poriadku. Ja si myslím, že pri právoplatne odsúdených ľuďoch zmenou sadzieb nedochádza k možnosti obnovy konania. Ale preveríme to.

Aktérom viacerých káuz je váš bývalý obchodný partner Peter Košč. Kedy ste sa videli naposledy?

Na toto som odpovedal v každom médiu desaťkrát. Ani si nepamätám, kedy sme sa videli naposledy. Spoznali sme sa v roku 2006, robil som pre neho obchodného zástupcu na živnosť. Potom sme spolu robili nejaké developerské projekty, ale neskôr sme spolu neboli v žiadnom kontakte dlhé obdobie.

Som otec päť detí, chcel som sa venovať rodinnému životu. Dlhoročný stav bol, že sme sa nevedeli dohodnúť na rozdelení firiem, no keď som bol zvolený za poslanca, povedal som, že to musím riešiť, lebo sa musím z týchto firiem vypísať. Väčšina bola fakticky nečinná.

Zostali vám ešte spoločné pozemky?

Je tam asi hektár, ale to sú podielové spoluvlastníctva.

Má koalícia už vybraného kandidáta na riaditeľa SIS?

Je dohoda, kto to bude, ale nechcem hovoriť mená. Je to nominácia strany Smer.

Vylučujete, že by nominantom mohol byť Tibor Gašpar?

Nevylučujem.

Poslanec za SNS Roman Michelko krátko po voľbách naznačil, že pred vymenovaním riaditeľa SIS by mohlo prísť k zmene zákona. Ťažko to bolo pochopiť inak, ako že zmena mala spočívať v tom, aby riaditeľa SIS nemenovala prezidentka, ale vláda. Je to v hre?

Chodím na koaličné rady, ale že by sa išlo touto cestou, tam nezaznelo.

Mohol by sa v súvislosti s riaditeľom SIS meniť zákon z iného dôvodu?

Nezaznamenal som to.

Poďme k životnému prostrediu. Priznávali ste, že ste mali záujem o post ministra hospodárstva. Nedopadlo to tak, že vám ministerstvo životného prostredia „zostalo“?

Pravdou je, že počas rokovaní sme sa bavili, že by sme chceli ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia, a ako tretí rezort buď spojiť kultúru a školstvo, alebo šport a cestovný ruch. Prosto silnejšie ministerstvo. Dohodnúť sa však museli primárne Hlas a Smer, čo bolo logické, keďže Hlas koketoval aj s Progresívnym Slovenskom. Vyústilo to do toho, že nám prišli tieto dva stabilné rezorty (kultúra a životné prostredie – pozn. red.); tretím rezortom bude šport a cestovný ruch.

Hodíte sa na ministra životného prostredia?

Úplne. Až ma prekvapilo, ako som sa v rezorte našiel. Dovolím si povedať, že dnes je tento rezort kľúčovejší ako ministerstvo hospodárstva: pri rozvoji Slovenska, transformácii ekonomiky na zelenú, a najmä pri zanedbaných problémoch, ktoré ohrozujú naše záujmy.

Nie je to tak, že aj vo funkcii ministra životného prostredia premýšľate skôr z pohľadu hospodárstva ako ochrany prírody? Poviem to na príklade, jedným z prvých vašich krokov bolo stretnutie so zástupcami Slovalca. Rešpektujem záujem o túto fabriku, ale nemali by prvé kroky ministra životného prostredia smerovať skôr do U. S. Steelu, kde je z pohľadu envirorezortu zásadnejší problém? Lebo tvoria pätinu skleníkových plynov a aj táto vláda bude musieť tento problém riešiť, ak chce plniť naše záväzky.

Prvý, s kým som bol, boli odpadári. Len som to nekomunikoval. Môžeme hovoriť o tom, čo znamená ochrana životného prostredia a v akom stave veci sú. Napríklad odstraňovanie environmentálnych záťaží, teda záťaží, kde dochádza k toxickému prietoku do našich spodných vôd. Nekoná sa.

Minister Budaj prišiel s novelou zákona, o ktorom vám odborníci – ak sú naozaj odborníci – povedia, že odstraňovanie záťaží znemožnil. Jeho zákon je na Ústavnom súde, kam ho dala pani prezidentka, a ja sa s jej právnym dôvodom stotožňujem. Kto urobí viac pre ochranu životného prostredia, ak vo veľmi krátkom čase odstránime tento problém a začneme s odstraňovaním environmentálnych záťaží?

Čo ten US Steel?

Je na programe dňa, nestihol som ich doteraz len kapacitne. Bol som s predstaviteľmi všetkých najväčších automobiliek, so všetkými sme riešili životné prostredie. Bol som aj s tými, ktorí chcú stavať diaľnice, keďže som našiel na ministerstve asi 50 projektov, ktorým viac ako dva roky bez akéhokoľvek zákonného dôvodu meškali povolenia. Čo sme za štát, kde chýbajú povolenia pri najzelenších projektoch? Ak niekto hovorí, že životné prostredie je len o vlkovi a medveďovi, je to absolútne nepochopenie reality.

Nepoznám nikoho, kto by hovoril, že životné prostredie je len o vlkovi a medveďovi, to zjednodušujeme a generalizujeme. Ale poďme postupne, najprv personálne nominácie. Nový riaditeľ bojnickej zoo Emil Divéky bol krajským riaditeľom SNS v Trenčíne. Nový šéf štátnej ochrany prírody Štefan Kysel je kandidát SNS, nominovaný Národnou koalíciou. Riaditeľom Slovenského vodohospodárskeho podniku sa stal Peter Molda, generálny manažér vašej strany Život, ktorý v týchto voľbách kandidoval za SNS. Nezískali tieto pozície najmä preto, lebo boli na správnej kandidátke?

Pán Molda je človek, ktorý má previerku Národného bezpečnostného úradu, bol pri reštrukturalizácii železníc, pôsobil v manažmente železníc 20 rokov. Je to odborník so skúsenosťou z riadenia viac ako tisíc ľudí. Vodohospodársky podnik je niekoľko rokov vystavený tak, aby bol niekoľko rokov v strate. Tam sú také anomálie, že podnik napríklad dodáva vodu, úžitkovú či povrchovú, ale platby idú do envirofondu. To je normálne cielené nastavenie firmy tak, aby bola neustále pred bankrotom. Úlohou pána Moldu je veľmi rýchlo konsolidovať firmu.

I tak – nejde o stranícke nominácie?

Tí ľudia nie sú profesijne politici. Sú manažéri, ktorí sa ocitli na našej kandidátke.

Aj pán Divéky, ktorý sa stal riaditeľom bojnickej zoo?

Potrebujem, aby sa tam na niektoré veci pozrel niekto z externého prostredia. Ľudia na životnom prostredí si žili honosný život. Sú tu organizácie, ktoré mali viac ako 15 platov, inštitúcie so stovkami dohodárov. Potrebujem tam dodať ľudí, ktorým môžem dôverovať.

Keď si OĽaNO dosadzovalo za prednostov okresných úradov svojich ľudí – a menili aj zákon týkajúci sa vedúcich odborov –, kritizovali ste to. Teraz vám stranícke nominácie neprekážajú, lebo potrebujete ľudí, ktorým dôverujete?

Ja som veľa odborníkom na ministerstve životného prostredia povedal, že budú pokračovať, viacerých som dokonca povýšil. No keď tam niekto vyslovene blokuje vydávanie povolení a nevie mi povedať prečo, tak hádam sa na to nebudem pozerať.

Vymeniť chcete aj šéfa Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Je vašou kandidátkou na tento post exministerka Gabriela Matečná?

Nie je. Pána Jenča, ktorý je dnes na tomto poste, som riešil z jediného dôvodu: keď som prišiel na ministerstvo, povedali mi, že všetky organizácie pod ministerstvom majú na čele človeka, ktorý má bezpečnostnú previerku, okrem jedného pána, ktorému bola zamietnutá. Následne minister v prospech tohto pána znížil potrebu mať bezpečnostnú previerku. Ja som ani nevedel, o koho ide.

Zaujímavé je, že sme nikde v jeho pracovnom fascikli nemali informáciu, že má štatút chránenca (Ján Jenčo má štatút chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti – pozn. red.). Takže sme povedali, že to rešpektujeme, a je vo funkcii aj naďalej. No som rád, že tento prípad vznikol, lebo každý na ňom pochopí, ako je tento inštitút zle nastavený.

Čo s úradom na ochranu oznamovateľov plánuje koalícia urobiť?

Na základe smerníc Európskej únie sme povinní tento inštitút mať. No logika je, že ak dá podriadený trestné oznámenie na nadriadené skupiny, vtedy má mať túto ochranu. Ak podá trestné oznámenie – obrazne povedané – na svoju susedu, lebo sa s ňou háda, nemôže mať ochranu voči nadriadeným na ministerstve, kde pracuje.

V opozícii ste kritizovali systém zálohovania a výkupu PET fliaš, volali ste po tom, aby systém neriadila správcovská spoločnosť zriadená zástupcami výrobcov nápojov a reťazcami, ale štátna firma. Kritizovali ste najmä to, že takto – podľa vás – môžu súkromné firmy vyradiť svoju konkurenciu tým, že im nedajú „zetko“, teda zálohovací symbol na ich fľaše. Máte vedomosť, že by k tomu niekedy došlo?

Áno, mám túto vedomosť, aj som tú správcovskú spoločnosť konfrontoval so slovenskými výrobcami. Pred zavedením zálohového systému bola recyklácia fliaš na úrovni 70 percent, teraz sa zvýšila recyklácia, ako tvrdia, na skoro 90 percent. Tento systém stojí 150 miliónov eur ročne, toľko stojí zvýšenie recyklácie o 20 percentuálnych bodov.

Keby som o tom rozhodoval ja, nikdy by som to nepodporil, lebo za 150 miliónov by sme vedeli zvýšiť aj pôvodnú recykláciu. Správcovská spoločnosť má monopol na vydávanie „zetka“. Ak vám ho nedajú, tak vaše fľaše nebudú automaty brať. Tvárime sa, že je to o zálohovaní, ale v skutočnosti vás majú právo vyradiť z trhu.

A majú? Keď som si čítal podmienky registrácie, tak výrobca oň požiada a symbol je mu vydaný. Preto sa pýtam, či máte konkrétny príklad, že by sa to nestalo.

Mám a spoločnosť uznala chybu. Robíme na úprave systému a jedným z dôvodov je, že existujú firmy, ktoré mesiace nedostali odpoveď na svoju žiadosť. Za mesiace, keď nemôžete predávať, vás môžu dostať na kolená. Jednou z úprav bude, že ministerstvo bude odvolacím orgánom a bude môcť urýchlene prehodnotiť ich rozhodnutie. Dnes sa nemáte kam odvolať.

Teraz už však nehovoríte, že namiesto správcovskej spoločnosti treba štátnu firmu, ako ste tvrdili v opozícii.

Ak by nesúhlasili so štyrmi či s piatimi podmienkami, ktoré som mal, dal by som to zoštátniť.

Zastavím sa ešte pri vlkoch. Pracovná skupina na ministerstve pôdohospodárstva odporúča loviť 60 vlkov za rok, čo je asi desatina odhadového počtu vlkov u nás. Vlk sa u nás neloví od roku 2021, zmeniť to úpravou vyhlášky môžete vy. Urobíte to?

Správne spomínate rok 2021, to znamená, že vlk sa neloví dva roky. Lebo navodzuje sa tu dojem, ako keby sa to tu už dvadsať rokov nelovilo. Dostal som žiadosť, vo štvrtok mi to pristálo na stole. Máme povinnosť počúvať aj tých, ktorí sa živia poľnohospodárskou činnosťou v niektorých ochranných pásmach v národných parkoch. Naša povinnosť je ochraňovať biotopy a agrárna činnosť patrí k faktorom, ktoré vplývajú na biotopy. Preto rakúske Alpy vyzerajú tak pekne, lebo sa tam systémovo udržuje poľnohospodárska činnosť.

Ako rozhodnete?

Ak mi niekto povie, že vlk sa dva roky nereguluje, a medzitým narástla oblasť výskytov vlkov, to znamená, že dochádza k pozitívnemu trendu rastu. Je absolútne mylné si predstavovať, že na Slovensku nemáme právo regulovať výskyt vlka. Jednak sme dostali trvalú výnimku pri vstupe do Európskej únie, navyše ide len o vybrané lokality, čiže nie celoplošne a nie počas celého roka.

Primárne nastavenie však asi by malo byť chrániť zvieratá, ktoré chránené majú byť. A vlk medzi ne patrí. V pracovnej komisii zaznievalo, že vlky by mali byť regulované, lebo zabíjajú hospodárske zvieratá. Podľa štátnej ochrany prírody sa v rokoch 2010 – 2013 na Slovensku lovilo každoročne vyše 130 vlkov, ale škody na ovciach narastali. V ďalšom období, keď sa postupne lov vlka znižoval, boli škody vyrovnané, v rokoch 2018 a 2019 výrazne klesli. Nie je to tak, že nesedí základný argument, prečo by sa mal vlk loviť?

Prvotný dôvod regulácie by malo byť, aby nedošlo k premnožovaniu. Problém vlka je, že v našej prírode nemá predátora. Tak ako odlov úplne regulárne robia na Západe, dokonca na to vyzýva Európska komisia, tak nebude žiadny problém robiť to na Slovensku, ak sa ukáže, že je to potrebné.

My nevieme, či sa vlky premnožili, keďže nemáme analýzu, koľko vlkov v skutočnosti je. Ja len opakujem, že keď vieme, že v časoch, keď bol vlk lovený, škody na hospodárskych zvieratách narastali, tak to asi nie je riešenie.

To je jedno facebookové stanovisko odvolaného šéfa štátnej ochrany prírody.

Založené na číslach a grafoch.

Na grafoch a číslach je zachytené, že teritoriálny výskyt vlka vzrástol o skoro polovicu. Logika toho je, že vlk je premnožený, lebo sa vyskytuje na väčšej ploche.

To, že sa vyskytuje na väčšom území, neznamená, že je premnožený. Možno sa len vrátil na svoje pôvodné územie.

Prinajmenšom sa to nevylučuje. Ale nikto tu nejde vykynožiť vlka ani znížiť jeho pozitívny rast. Vlk má silnú regeneračnú schopnosť.

Kedy sa rozhodnete, či odlov povolíte?

Do týždňa.

Po voľbách vás mnohí komentátori označovali za človeka, ktorý bude skutočným šéfom klubu SNS. Vy ste na to zvykli reagovať, že sa na týchto úvahách smejete. Neboli reálne?

Že budem predseda klubu?

Skutočný šéf klubu. Budem citovať Mareka Maďariča, ktorý povedal: „To, že si Fico ukočíruje svoj klub, môže byť pre Hlas pomerne veľkou istotou. A rovnako to môže dokonca zvládnuť – on, nie Danko – aj s poslancami okolo Tomáša Tarabu.“ A napríklad bývalý podpredseda SNS Anton Hrnko napísal: „Zdá sa, že Fico – ak bude chcieť mať stabilnú väčšinovú vládu – bude musieť urobiť dohodu s reálnym politikom, ktorý skutočne ovláda poslanecký klub. Tým určite nie je Danko, ale Tomáš Taraba.“

S Andrejom Dankom sa poznáme 15 rokov, poznali sme sa ešte pred vstupom do politiky. V roku 2019 sme sa na poslednú chvíľu nedohodli na tom, že pôjdeme na kandidátke SNS. Skončil som na kandidátke inej strany.

Kotlebovej ĽSNS.

Výsledkom bolo, že SNS sa vtedy do parlamentu nedostala. Teraz sme urobili dohodu na dlhé obdobie v politike. Sme politici, ktorí sú kamaráti a vedia si veci povedať veľmi jasne. Andrej Danko a ja tvoríme normálny prirodzený tandem, ktorého cieľom je, aby táto vláda vládla štyri roky a aby Slovenská národná strana bola úspešná aj v budúcich voľbách. V niektorých veciach mám možno väčšiu pridanú hodnotu ja, v niektorých Andrej Danko.

Akú má on?

Pri niektorých rokovaniach vie byť ráznejší.

Ako máme vnímať ohlásenú kandidatúru Andreja Danka do europarlamentu? Nebolo by logické, aby koaličný líder, ktorého strana práve vládne, bol v Bratislave a spolu s ostatnými lídrami spolurozhodoval o krajine?

Andrej Danko mi ešte v novembri 2022 hovoril, že plánuje ísť do Bruselu. Ak sa rozhodne, že tam nastúpi, nebude to pre mňa prekvapenie, ale definitívne rozhodnutie je na ňom. Ja si myslím, že je potrebné, aby v parlamente aj v Bruseli bol národný hlas väčšmi zastúpený. Postavíme silnú kandidátku a ja jej budem pomáhať.

Stále platí, že nie ste členom SNS?

Nie som.

Predseda parlamentu Peter Pellegrini od volieb nevylučuje prezidentskú kandidatúru, no zároveň pripomína, že súčasťou dohody o koalícii Smeru, Hlasu a SNS nebola jeho podpora v súboji o túto funkciu. To sedí?

Dohoda s SNS na jeho podpore nie je. Môj odhad je, že Peter Pellegrini kandidovať bude, šance má najväčšie, aj z toho titulu, že je predseda parlamentu. Či ho SNS podporí, je otvorené.

Ale nevylučujete to? Lebo zrejme to nie je úplne kandidát, ktorý by sedel vášmu voličovi.

Ak by v niektorých témach, ktoré sú nám blízke, došlo z jeho strany k nejakej zhode, tak sa to teraz nedá dať dole zo stola. No ak k dohode nepríde, SNS určite postaví vlastného kandidáta.

Koho?

To povieme, keď to bude na stole.

Koho by ste považovali za dobrého kandidáta?

Asi najlepším kandidátom by bol Robert Fico, ale ten s najväčšou pravdepodobnosťou kandidovať nepôjde.

Štefan Harabin?

Myslím si, že Štefan Harabin nemá šancu dostať sa do druhého kola. Mala by tam byť dohoda na niekom, kto by buď vedel garantovať hodnoty, o ktorých hovoríme, alebo budeme musieť postaviť vlastného kandidáta.

Vy kandidovať nebudete?

Ja nie.

Kde sa vidíte o päť rokov?

To závisí od toho, ako zvládnem funkciu, ktorú mám teraz.