Problémom Európy je, že je príliš atraktívna

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Hrozí, že európska mäkká sila, ktorú Joseph Nye z Harvardu definuje ako silu príťažlivosti, podkope samu seba. Nedávny celosvetový prieskum verejnej mienky opäť potvrdil, že Európa jej má veľa. Ak sa spýtate ľudí v takých rôznorodých krajinách ako Turecko, Saudská Arábia, Južná Kórea, Južná Afrika a Brazília, kde by chceli žiť, ak nie vo vlastnej krajine, väčšina z nich si vyberie Spojené štáty alebo Európu. Naproti tomu v Číne alebo v Rusku nechce žiť z opýtaných takmer nikto.

2023 ako 2015

A práve tu je problém. Európa je taká atraktívna, že by sa sem chceli presťahovať milióny ľudí. Státisíce ročne sa o to aj skutočne pokúsia, riskujúc svoj život na chatrných lodiach v Stredozemnom mori alebo na iných nebezpečných cestách. „Európa alebo smrť,“ povedal jeden z nich. Strach z nekontrolovanej masovej migrácie však ženie európskych voličov ku xenofóbnym populistickým stranám, ktoré to nielen využívajú, ale aj aktívne vyvolávajú civilizačnú paniku.

Rok 2023 čoraz viac vyzerá ako nový rok 2015. Utečenecká kríza, ktorá sa v tom roku začala, jednoznačne zvýšila podporu pre Alternatívu pre Nemecko (AfD) a rakúsku Stranu slobody (FPÖ) – nehovoriac o brexite. Teraz AfD opäť výrazne boduje, dokonca aj v prosperujúcich západonemeckých regiónoch, ako sú Bavorsko a Hesensko. FPÖ je dokonca na čele prieskumov. Tento týždeň zaznamenala protiislamská populistická Strana slobody Geerta Wildersa šokujúci úspech v parlamentných voľbách v Holandsku. No a v júni budúceho roka nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu.

V reakcii na to už aj strany hlavného prúdu obhajujú čoraz tvrdšie opatrenia na kontrolu nelegálneho prisťahovalectva. Jeden európsky predseda vlády mi nedávno povedal, že si myslí, že Európa musí urobiť „niečo poburujúce“, aby tento problém vyriešila. Bol som v pokušení odpovedať: „Ešte to nespravila? Nie je poburujúce, že grécka pobrežná stráž bola obvinená z toho, že zatláča lode s utečencami v rozpore so zavedenou zásadou ich nenavracania? Nie je poburujúce, že sa EÚ podieľala na tom, že potenciálnych migrantov ťahajú líbyjské sily späť do strašných záchytných táborov? Nie je poburujúce, že talianska vláda Giorgie Meloniovej odrádza aj súkromné ​​charitatívne záchranné plavidlá od záchrany ľudí pred utopením v Stredozemnom mori? Nie je poburujúce, že britská vláda vážne uvažuje o opustení Európskeho dohovoru o ľudských právach, len aby poslala niekoľko stoviek žiadateľov o azyl do Rwandy?“

Otázka slobody

Ľudia na celom svete vidia úžasnú slobodu pohybu Európanov v rámci schengenského priestoru vykúpenú prísne obmedzeným cestovaním do Európy pre ľudí spoza jej hraníc. Opýtajte sa ktoréhokoľvek Turka alebo Inda na jeho skúsenosti pri pokuse o získanie schengenského alebo britského víza. Otrasná rétorika tvrdých pravicových populistov, ako je bývalá britská ministerka vnútra Suella Bravermanová, ktorá nelegálne prisťahovalectvo označila za „inváziu“ a demonštrantov proti vojenskej akcii Izraela v Gaze za „propalestínske davy“, tiež riskuje odcudzenie miliónov ľudí migračného pôvodu, ktorí už v Európe žijú.

Mäkká sila Európy nie je len výsledkom jej prosperity, systémov sociálneho zabezpečenia a kvality života. Je to aj otázka slobody, právneho štátu, tolerancie a rešpektovania ľudských práv. V tom istom prieskume respondenti z celého sveta uviedli, že Rusko Vladmira Putina nie je súčasťou Európy, „pokiaľ ide o jeho súčasné politické hodnoty“. Európa je teda spojená so súborom hodnôt. Lenže potom nie je dôveryhodná ako kontinent hodnôt, ak ich sama porušuje práve tam, kde sa s ňou stretávajú ľudia zo zvyšku sveta: predovšetkým na jej hraniciach, ale aj pri prijímaní žiadateľov o azyl a poburujúcej charakteristike ľudí s migračným pozadím, ktorí sa už v týchto hraniciach nachádzajú.

Riadená, no bezpečná migrácia

Niet pochýb o tom, že migráciu do Európy treba riadiť. Slogan brexitovej kampane „Prevezmite späť kontrolu!“ bol taký účinný práve preto, lebo sa dotkol strachu voličov – že migrácia sa vymkla kontrole. Teraz aj bývalý nemecký prezident Joachim Gauck hovorí o Kontrollverlust, teda strate kontroly, čo znie povedome. Ak sa európskym vládam nepodarí v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov sprostredkovať svojim voličom pocit, že migrácia je pod kontrolou, v júnových voľbách do Európskeho parlamentu sa môže EÚ výrazne prikloniť k neliberálnej pravici. Riadenie migrácie však musí byť bezpečné, humánne a legálne, inak sa Európa spreneveruje vlastným hodnotám.

Zlyhanie v jednom alebo druhom smere a spôsob, akým Európa rieši dôsledky svojej „sily priťahovať“, začne podkopávať jej hodnoty. Toto je dilema mäkkej sily Európy.