Denník N

O čom hovoríme, keď hovoríme o slobode

Míting na námestí SNP v Banskej Bystrici. Foto – TASR/Peter Lenhart
Míting na námestí SNP v Banskej Bystrici. Foto – TASR/Peter Lenhart

Ak chceme ochrániť svoju vnútornú slobodu, začnime s tým hneď teraz. Nástroje na to máme.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je spisovateľ a lektor kritického myslenia

Biele vrany sú rozdané. Stredoeurópske fórum v bratislavskej Starej tržnici nahradili predvianočné trhy. Námestia stíchli. Tak zase o rok, 17. november, život ide ďalej.

A predsa mi to nedá. Veď tento november bol iný. Vďaka Nežnej revolúcii sme slobodu získali, dnes po dlhých rokoch naopak, hrozí, že ju (kradmo a postupne) stratíme. Bola by preto škoda nechať odkaz novembra ’89 len tak potichu sa vytratiť, zmiznúť bez stopy vo výlevke dní. Preto vznikol tento text o slobode ako môj súkromný pokus udržať atmosféru Novembra s nami o čosi dlhšie.

Ak chceme ostať slobodnými, musíme slobodu poznať. Potrebujeme o nej hovoriť a premýšľať, inak sa nám zmysel tohto slova postupne vytratí a ostane len prázdna škrupinka, floskula, ktorá bude rovnako dobre znieť z úst demokrata i diktátora.

Aká teda sloboda vlastne je? Ako chutí? A ako ju môžeme chrániť?

Dva druhy slobody

Britský filozof Isaiah Berlin múdro rozlišoval dva druhy slobody: negatívnu (slobodu od niečoho) a pozitívnu (slobodu na niečo). Negatívna sloboda je jednoducho absencia prekážok či obmedzení. Zažíva ju už batoľa, keď ho odpútate z autosedačky: rozosmeje sa a rozbehne sa po tráve, užívajúc si voľnosť pohybu. Podobný zážitok mali Bratislavčania, keď sa 10. decembra 1989 v rámci akcie Ahoj, Európa! vydali na pochod do Hainburgu. Železná opona, hmatateľné obmedzenie našej slobody, padla.

Pozitívna sloboda (sloboda na niečo) je však niečím viac než len prostou absenciou prekážok. Je to schopnosť žiť v súlade so svojím najhlbším presvedčením, dosahovať ciele, na ktorých mi záleží, tvarovať svoj život podľa vlastných predstáv. Na to, aby bol človek slobodný týmto spôsobom, nestačí, aby ho nič neobmedzovalo. Potrebuje oveľa viac: napríklad pevný charakter, silnú vôľu, podporu blízkych.

Bol Václav Havel vo väzení slobodný? Optikou negatívnej slobody, samozrejme, nebol: o tom, ako budú vyzerať jeho dni, nerozhodoval on, ale personál väznice na Pankráci či v Heřmaniciach. Optikou pozitívnej slobody však slobodným človekom bol: žil totiž život, na ktorý mohol byť hrdý. Napokon – vo väzení bol práve preto, že bol rozhodnutý žiť podľa vlastného vnútorného presvedčenia.

Je mama malých detí slobodná? Opäť: z pohľadu negatívnej slobody ani nie; jej život sa točí okolo detských sopľov a príkrmov, často nemá ani minútu voľného času. Z pohľadu pozitívnej slobody však slobodná je, samozrejme za predpokladu, že žije život, ktorý si sama vybrala, a vo výchove detí  vidí hlboký zmysel.

A naopak: predstavte si veľmi úspešného herca, ktorý má vďaka sláve a bohatstvu takmer neobmedzené možnosti, a predsa sa trápi a potáca životom, striedajúc jednu závislosť za druhou. Je takýto človek slobodný? V zmysle negatívnej slobody áno, pretože nezažíva takmer žiadne vonkajšie obmedzenia. V zmysle pozitívnej slobody nie, pretože nemá dostatok vnútornej sily, aby tvaroval svoj osud podľa svojich predstáv.

Iste ste si už všimli, že pokým negatívna sloboda opisuje najmä vonkajšiu situáciu človeka, pozitívna sloboda je skôr tým, čo bežne nazývame vnútornou slobodou.

Ako chutí sloboda?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie