Denník N

Bieloruský denník: Načo sú Lukašenkovi voľby, ak je výsledok vopred známy?

Bieloruský spisovateľ Saša Filipenko a preklad jeho knihy Bývalý syn. Foto – E. J. Publishing, Lukas Lienhard, Diogenes
Bieloruský spisovateľ Saša Filipenko a preklad jeho knihy Bývalý syn. Foto – E. J. Publishing, Lukas Lienhard, Diogenes

Poďme zistiť, prečo sa diktátor nemôže zrieknuť procedúry.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Ako som už viackrát uviedol, v najbližších dvoch rokoch čakajú Bielorusko hneď dve volebné kampane: deň zjednotených volieb, keď sa budú voliť poslanci na všetkých úrovniach, a prezidentské voľby. A bude ich organizovať Lukašenko spolu so svojimi priaznivcami, teda ľudia, ktorí v skutočnosti vládnu v krajine, aj keď nelegitímne.

Znamená to teda, že o spravodlivých, slobodných a transparentných voľbách sa nedá ani len snívať. Ak hovoríme o parlamentných voľbách, režim po 9. auguste 2020 každý deň aktívne čistí politické pole. Ľudia, ktorí by mohli kandidovať do parlamentu ako demokratickí kandidáti, sú zastrašovaní alebo vyháňaní z krajiny. Len málokto riskuje účasť vo voľbách. A u vládnych kandidátov sa bude starostlivo kontrolovať vernosť Lukašenkovi.

Čo sa stane v prezidentských voľbách, ťažko predpovedať. S vysokou mierou pravdepodobnosti však môžeme prognózovať, že Lukašenko už nezopakuje svoju chybu s pripustením skutočného alternatívneho kandidáta či kandidátky. Diktátor nechce, aby sa zopakoval rok 2020. S najväčšou pravdepodobnosťou sa na voľbách budú smieť zúčastniť iba lojálni ľudia z dôvodu čisto formálnej rozmanitosti na hlasovacom lístku.

Vráťme sa k otázke z nadpisu. Načo voľby, ak je známy výsledok? Prečo neušetriť peniaze zo štátneho rozpočtu? Prečo nenadviazať na slová Lukašenkovej tlačovej tajomníčky Natalie Ejsmontovej, ktorá uviedla, že „diktatúra je značkou Bieloruska“? Úprimne hovoríme, že Bielorusko je krajina diktatúry a žiadne voľby netreba. Sú stratou času a peňazí. A teraz sa takéto zmeny dajú ľahko vysvetliť aj Lukašenkovým priaznivcom po roku 2020. Hovoria, že zlý Západ bude chcieť využiť voľby na zničenie a rozpad krajiny, nepotrebujeme zbytočné riziká, všetci ťaháme za jeden povraz, takže voľby rušíme, kým nenastanú lepšie časy. Na tento účel je dokonca možné uskutočniť nejaký prieskum verejnej mienky s otázkou o dôvere voči Lukašenkovi. Samozrejme, s výsledkom 90 % dôvery.

V roku 2023 to už v Bielorusku neznie ako nereálny scenár, však?

Ale z nejakého dôvodu to Lukašenko a jeho priaznivci nerobia. Naozaj neviem prečo, ale pokúsim sa vytvoriť teóriu.

Myslím si, že dôvodov je viacero. Po prvé, voľby sa vo všeobecnosti považujú za zdroj legitimity (aj keď tomu okrem vás nikto neverí). Pre Lukašenka ako „prezidenta ľudu“ je dôležité ukázať, že samotný národ ho podporuje. Hoci to nie je pravda.

Po druhé, voľby a parlament sú atribútmi skutočného demokratického štátu. Lukašenko a úradníci radi hovoria, že v Bielorusku je skutočná demokracia – nie v krajinách EÚ alebo v USA. Že Bielorusko je baštou skutočných demokratických hodnôt – nie táto vaša skazenosť a pomýlená sloboda. Ak by vyhlásili diktatúru, už by sa takto vyjadrovať nemohli.

Po tretie, napriek všetkým útokom na krajiny EÚ, USA a ich spojencov sa zdá, že Lukašenko chápe, že taká výrazná závislosť od Ruska je zlá. Preto sa niekedy snaží hľadať kontakt s Európou. A robiť to z pozície oficiálneho diktátora je oveľa ťažšie. Najmä vzhľadom na to, že Lukašenko už bez toho nie je v demokratických krajinách veľmi vítaným hosťom. Rovnako ani jeho zástupcovia.

Akokoľvek prekvapivo to znie, Lukašenko stále potrebuje voľby – hoci čisto nominálne. Nie tie, v ktorých si ľudia skutočne volia prezidenta a poslancov; jasné, že nie. Iba kontrolované volebné kampane, ktoré vlastne nič nemenia, len potvrdzujú lásku ľudí k diktátorovi.

Hoci tomu neverí nikto okrem jeho najbližších priaznivcov.

Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách

Bol zadržaný otec bieloruského spisovateľa Sašu Filipenka. Čo o tom vieme?

Saša Filipenko je veľmi známy bieloruský spisovateľ. Jeho romány boli preložené do mnohých jazykov: do slovenčiny, češtiny, nemčiny, poľštiny, taliančiny, angličtiny, chorvátčiny, thajčiny a ďalších.

Samotný Saša Filipenko je, samozrejme, v zahraničí, ale jeho rodičia zostali v Bielorusku. A očividne, aby sa pomstili za jeho činnosť, prišli bezpečnostné sily prehľadať dom jeho rodičov. Zamestnanci skonfiškovali vybavenie a zadržali spisovateľovho otca, pričom matke povedali: „Poďakujte sa svojmu synovi.“

Koľko je v Bielorusku politických väzňov?

Podľa centra pre ľudské práva Viasna je v Bielorusku 1454 politických väzňov. Počet politických väzňov sa v posledných mesiacoch stabilne drží na úrovni približne jeden a pol tisíca, keďže niektorí sú prepustení a režim pravidelne zadržiava nových ľudí.

Stále nie sú za politických väzňov uznané všetky osoby zadržané z politických dôvodov. Dôvody sú rôzne – príbuzní niektorých z nich sa boja alebo aktivisti za ľudské práva jednoducho nemajú informácie o niektorých prípadoch.

KGB sponzorovala stretnutie o bezpečnosti pre opozíciu

Vo Varšave došlo k pomerne kurióznemu incidentu. Na jednom zo stretnutí pre bieloruských aktivistov, ktorého témou bola bezpečnosť, zrazu prehovoril dôstojník KGB. Čože?

Ukázalo sa, že zamestnanec Výboru pre štátnu bezpečnosť Bieloruska sa votrel do priazne aktivistovi Olegovi Aksenovovi. Bezpečnostný dôstojník pod rúškom európskeho predstaviteľa požiadal o zaslanie správ o rôznych podujatiach bieloruskej diaspóry. Aksenov za to dostal peniaze. Správy neobsahovali žiadne informácie, ktoré by sa nedali získať z otvorených zdrojov, a podľa aktivistu nikomu z účastníkov stretnutí nevznikla škoda.

Príbeh je však komický, keďže na stretnutí o bezpečnosti bol predvedený názorný príklad toho, že vskutku treba byť celý čas opatrný. A vždy si overiť, s kým komunikujeme.

Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bielorusko a Lukašenko

Bieloruský denník

Svet

Teraz najčítanejšie