Denník N

Nezaujíma Ernst & Young váš diplom? Urobte zo vzdelania záľubu

Rozdiel medzi vyučením a vzdelaním je veľký. Devalvácia hodnoty toho prvého nakoniec môže byť záchranou hodnoty vzdelania.

Autor je politológ, Ústav medzinárodných vzťahov, Praha,
Fakulta sociálnych a ekonomických vied, UK, Bratislava

Manažérov nadnárodnej korporácie Ernst & Young už nezaujíma, či potenciálni zamestnanci skončili vysokú školu alebo nie. Zistili totiž, že medzi akademickými úspechmi a následným výkonom v práci nie je žiaden vzťah. Radšej si potrebné schopnosti overia vlastnými testami. Tento príklad ukazuje, že sa mení postoj k vysokoškolskému vzdelaniu, ktoré stráca na význame. Otázkou ostáva, či ide o pozitívny alebo negatívny jav.

Dávnejšie sa táto informácia objavila v Denníku N v článku, ktorý je súčasťou širšieho prístupu prispievajúceho k ponímaniu poznania ako komodity a nástroja na dosahovanie v prvom rade finančných a hospodárskych cieľov. V tomto chápaní sa má zo vzdelávania stať proces, ktorý zvyšuje ľudský kapitál. Odtrhnutie vzdelávania od dopytu na trhu práce je údajne zlyhaním celého vzdelávacieho systému (vysokých) škôl. Diplom by mal pritom dokazovať napríklad schopnosť absolventov pravidelne si plniť svoje povinnosti, navštevovať jedno miesto či počúvať autoritu.

Vyučenie vs. vzdelávanie

Takéto chápanie procesu poznávania zodpovedá tomu, čo Wilhelm von Humboldt nazval vyučením (Ausbildung), ktoré odlíšil od vzdelávania (Bildung). Zatiaľ čo vyučenie vedie k zlepšeniu schopnosti vykonávať konkrétnu činnosť najčastejšie spojenú s ekonomickými cieľmi, vzdelávanie má viesť k osobnému intelektuálnemu rozvoju a snahe lepšie pochopiť okolitý svet. V škole sa nemá študent učiť počúvať autoritu, naopak, má sa učiť túto autoritu spochybňovať. Vzdelávanie si kladie širšie ciele uplatniteľné nielen v úzko definovanej špecializácii jednotlivých povolaní, ale aj vo verejnom živote spoločnosti.

Na Slovensku sú to okrem vlády a predstaviteľov priemyslu práve médiá, ktoré vytvárajú dojem, že vysoké školy majú vyučovať, že ich úlohou je v prvom rade pripraviť študentov na budúce povolanie. Hoci niekedy zdôrazňujú absenciu kritického myslenia, len čo príde na rad téma uplatniteľnosti študentiek sociálnych vied, do popredia sa dostáva argument o potrebe zaistiť pracovné sily pre slovenský  priemysel.

Devalvácia ako záchrana

Ďalšou úlohou vzdelávania je podľa analytika z INESS, Róberta Chovanculiaka, jeho signalizačná hodnota rozdeľujúca ľudí na dve skupiny – tých, ktorí ho dokážu získať a tých ostatných. Čím viac ľudí má diplom, tým je tento diplom menej vzácny a tým viac upadá jeho signalizačná hodnota. Inými slovami, ak titul fungoval ako možnosť postaviť sa v divadle na stoličku, aby ste lepšie videli, o túto možnosť prichádzate, ak sa na stoličku postavia všetci ostatní. Otázkou je, či je táto zmena problémom.

Devalvácia hodnoty vyučenia totiž môže byť záchranou hodnoty vzdelania. Tým, že sa vzdelanie stáva bezcenným pre ekonomické ciele spoločnosti i jednotlivca, môže opäť nadobudnúť svoj občiansky význam. Študenti si môžu slobodne vybrať ktorýkoľvek zo zbytočných odborov a dosiahnuté intelektuálne schopnosti uplatniť v občianskej a nie v hospodárskej oblasti. Zároveň na význame stráca vzdelanostná hierarchia medzi ľuďmi a spoločnosť sa stáva potenciálne zomknutejšou a solidárnejšou.

Rozhodnutie firmy Ernst & Young takisto pomôže pri uvedomení si skutočnosti, ktorá je tým zrejmejšia, čím vyšší je počet absolventov a čím náročnejšie je pre nich sa dobre zamestnať. Medzi schopnosťami získanými v škole a dosiahnutým bohatstvom totiž neexistuje spojitosť. Už v roku 1976 poukázali slávni americkí ekonómovia Samuel Bowles a Herbert Gintis na skutočnosť, že hoci sa dá dokázať vzťah medzi úrovňou vzdelania a dosiahnutým bohatstvom, takýto vzťah neexistuje medzi bohatstvom na jednej strane a výsledkami v testoch a úrovňou IQ na strane druhej. Výška príjmu v USA najviac závisí od toho, akí bohatí boli vaši rodičia. Vzdelanie má potom ideologickú funkciu. Vytvára zdanie systému odmeňujúceho tých najschopnejších a najpracovitejších, pritom však zakrýva menej lákavú realitu, v ktorej bohatí veľmi často ostávajú bohatými a chudobní chudobnými bez ohľadu na ich múdrosť, šikovnosť či snaživosť.

Nanovo

Ako sa teda postaviť k rozhodnutiu firmy Ernst & Young? Dobrovoľné odpojenie sa časti hospodárskej sféry od sféry vzdelávania umožňuje znovu premyslieť úlohu univerzít v našich spoločnostiach a postaviť sa doteraz dominantnému ponímaniu ich funkcie.

Zo vzdelania sa môže stať záľuba, ktorú si študenti nebudú spájať s lepšie plateným pracovným miestom, ani s lepším hierarchickým postavením v spoločnosti. Majetková nerovnosť príde o kľúčovú ideologickú barličku a táto skutočnosť možno prispeje k hľadaniu kolektívnych ciest k lepšiemu životu namiesto individuálneho presadzovania sa prostredníctvom vzdelania.

Nám vyučujúcim sa potom možno splní tajný sen o študentoch a študentkách, ktorých jediným dôvodom prítomnosti na seminároch bude túžba po vedomostiach a nie po zbytočných diplomoch.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto - Paddy O’Sullivan/Unsplash