Čím viac hadov na prsiach, tým lepšie

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Minister školstva Tomáš Drucker v tomto rozhovore síce opatrne, ale naznačil, že má hranice, za ktoré by v tejto vláde nešiel. Dojem o určitej politickej autonómii umocnil tým, ako sa postavil k téme mimovládok. Predseda vlády Robert Fico sa k nej totiž postavil takto: podľa neho sa skončila éra, keď na Slovensku vládli mimovládne organizácie, a že tie platené zo zahraničia, „musia byť označené za zahraničného agenta“. Je to síce odkukané od ĽSNS, ktorá v minulom období navrhovala zaviesť „inštitút“ zahraničného agenta, ale je to hlavne také orbánovsko-putinovské alias paranoidné.

Oproti tomu minister školstva Drucker zvolil k mimovládkam priateľský tón: „Celkovo akákoľvek podpora od mimovládnych organizácií, združení vo vzdelávaní, v športe aj v iných oblastiach je veľmi dobrá činnosť. A myslím si, že sme to vyzdvihli hneď v úvode programového vyhlásenia vlády. Ctíme si a uznávame úlohu mimovládnych organizácií a vláda je pripravená podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť,“ povedal.

Ak sa kedysi Robert Fico vyjadril o Tomášovi Druckerovi ako o hadovi na prsiach, boli za tým s vysokou pravdepodobnosťou práve tie hranice, ktoré mu bránili papať Ficovi z ruky. Slovom, ľudia s hranicami bývajú vodcom bez hraníc na príťaž. Naopak, ľudia s rovnakými názormi ako oni majú nepomerne väčšie právo na slobodu prejavu ako tí hadí.

Nasleduje komplikovanejší prípad

Odvolávaný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa síce správa, akoby mal na krku niekoľko trestných stíhaní, ale nie je o ňom známe, že by bol zapletený do nejakej korupčnej kauzy počas bývalých vlád Smeru. Jeden by povedal, že má krátku zápalnú šnúru, a preto sa s takou vervou vrhol na vyšetrovateľov, ktorí sa previnili len tým, že začali vyšetrovať to, čo videl za Ficových vlád prakticky každý: špinavé kšefty a korupciu na najvyšších miestach.

Iný by však nesúhlasil, že Šutajovo-Eštokovo správanie je vecou prchkej povahy. Tvrdil by, že sa tento pán len zhostil roly užitočného idiota a robí špinavú robotu za tých, ktorým reálne hrozí kriminál alebo sa v ňom už ocitli. A to je aj dôvod, pre ktorý ešte predtým, ako ho posadili do kresla ministra, v akomsi záchvate lojality vyšetrovateľom odkázal: „Vy, páni ste si urobili zo Slovenska štát, v ktorom sa nedá žiť. Tak sa láskavo pobaľte a spakujte si svoje veci. Kade ľahšie zmiznite zo Slovenska a prestaňte trepať nezmysly o mafii, pretože skutočná mafia ste vy, matovičovci, lipšicovci, hamranovci, mikulcovci a čurillovci.“

Ale nech je to už akokoľvek, keď mal Šutaj Eštok toľko chochmesu, že v roku 2020 vymenil Roberta Fica za Petra Pellegriniho, môže mu nakoniec dôjsť aj to, že je dobré mať nejaké hranice a nechodiť po svete s imidžom ministra vnútra, čo sa postavil za zločin. Ono to napokon môže priniesť aj iný typ ujmy, akým je zlá povesť. Robert Kaliňák, očistený cez paragraf 363 a dnes minister obrany, si určite udržuje v živej pamäti jadrné slová Pavla Gašpara mladšieho, dnes štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti. Ten na jeho adresu v preslávenej poľovníckej chate riekol: „Tu bude vyprávať, že kto rodina. K…t, by som mu pichol tú vidličku do čela.“ Byť v blízkosti takýchto ľudí musí byť stresujúce aj pre takého politického matadora, akým je Robert Kaliňák.

Krátka exkurzia do minulosti

Keď v roku 1994 parlament vyjadril nedôveru premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, podieľali sa na tom aj poslanci jeho domovského HZDS. A to bolo prekvapujúce, že sa takí „zradcovia“ našli, lebo navonok sa HZDS javilo ako vnútorne skonsolidovaná strana. Bolo to prekvapujúce aj pre samotného premiéra a predsedu Mečiara, ktorý po ďalších víťazných voľbách poveril svojho poslanca Dušana Macušku, aby sa postavil do čela vyšetrovacej komisie. Tá mala túto akože ústavnú krízu vyšetriť. Trt sa, pravdaže, vyšetril, ale bolo to veľmi zábavné obdobie, pretože sa už nepísali krvavé 50. roky toho istého storočia. Poučenie z neho je, že ľudia s hranicami – či už morálnymi, alebo inými – dokážu urobiť politický obrat a vyvolať mocenský zvrat. Podstatné je, aby príliš nezabŕdli do aktivít typu Pelle ďakuje, lebo potom sú „pre vlasť“ stratení.

V logike súčasných dejín

Ak to vezmeme z tej strany, kto sa s akým a ako do politiky dostal, s čím sa identifikoval, komu a prečo sa vyhrážal, ku komu sa prihlásil, koho okydal, čo si zvesil zo steny a čo si na ňu zavesil, tak máme vo vláde zástupcov a zástupkyne komunistov, fašistov, členov organizovaného zločinu, antivaxerov, náboženských fanatikov, homofóbov, rusofilov, popieračov klimatickej zmeny… a medzi nimi zopár ľudí, ktorí nepatria ani do jednej skupiny, ale z nejakého dôvodu sa s nimi plavia na jednej lodi.

Otázna je, pravdaže, autenticita. Teda to, či je nejaký člen vlády, koaličný poslanec-poslankyňa skutočne tým, kým sa javí. Či je napríklad fašistom minister životného prostredia Tomáš Taraba, lebo kandidoval v minulých voľbách za ĽSNS. Jasné, žiadny antifašista by za takúto stranu nekandidoval, ale predsa len – sme na Slovensku a tu viac ide o majetky, kariéru, honor ako o svetonázor. Kým necháme samotného ministra Tarabu vyriešiť tento rébus, sústreďme sa na logiku, ktorá preteká dnešnými slovenskými dejinami.

Je takáto

Bez toho, aby sme ich mali zrátaných, je tu odhadom dosť „úctyhodných“ ľudí, ktorí prišli a prichádzajú k majetku nečestným až kriminálnym spôsobom. Tých štyridsať už odsúdených občanov a občianok z éry Smeru predstavuje, samozrejme, len časť z nich. No táto kopa je už dostatočne reprezentatívna, aby sme z nej odvodili zovšeobecňujúci záver, že na Slovensku existuje politicky vplyvná spoločenská štruktúra, ktorá vyrástla na zločine. Väčšom či menšom, ale na zločine.

Je logické, že takáto štruktúra sa bude snažiť vytvoriť alebo pretvoriť štátne inštitúcie podľa svojich potrieb; tou základnou je beztrestnosť, čo znamená zdeformovať právny štát so všetkým, čo k tomu patrí. Personálne i legislatívne. Je zároveň logické, že táto spoločenská štruktúra sa bude nepriateľsky správať ku všetkým, ktorí jej záujmy demaskujú a ohrozujú, vrátane Európskej únie, ktorá právny štát a ochranu ľudských práv kladie na prvé miesto.

A v súlade s touto logikou je aj to, že takáto spoločenská štruktúra bude mentálne a nakoniec aj politicky tendovať k Rusku, teda k režimu, o ktorom predpokladá, že je taký, aký by jej vyhovoval: keď je človek súčasťou oligarchie, žije si ako prasa v žite. Preto je dnes také dôležité, aby vo vláde i vo vyššom úradníctve boli ľudia aspoň s nejakými hranicami. Nehovoriac o tých, ktorí hranice majú vysoké a z princípu konajú vo verejnom záujme vrátane budúcej hlavy štátu. To, čo predvádza Robert Fico, je totiž už znakom toho, že kráča po tej zhubnej trajektórii. Štvornásobného premiéra dohnala na ňu logika dejín, ktoré sám vytvoril.