Denník N

Slovensko a Nórsko

Nórsky spisovateľ a laureát Nobelovej ceny za literatúru 2023 Jon Fosse. Foto - Samlaget
Nórsky spisovateľ a laureát Nobelovej ceny za literatúru 2023 Jon Fosse. Foto – Samlaget

Čerstvý nobelista Jon Fosse o tom, ako sa stal súčasťou slovenskej literatúry.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Slovensko sa pre mňa istým spôsobom stalo mojím druhým domovom. Je však zvláštne cítiť príslušnosť ku krajine, byť takpovediac jej súčasťou – keďže moja manželka je Slovenka, a naša dcéra je tým tiež spolovice Slovenka – a zároveň byť vo vzťahu k nej takpovediac bez jazyka. Pokúšal som sa naučiť po slovensky, ale prechod od germánskych jazykov k slovanským sa ukázal príliš náročný, nad rámec mojich možností, a tak sa všetok súvis medzi mnou a Slovenskom deje cez sprostredkujúci jazyk, či už jeden zo škandinávskych jazykov, alebo cez angličtinu alebo nemčinu.

Jedným som si teda istý: najväčším jazykom sveta nie je ani angličtina, ani mandarínčina či španielčina, ale je ním preklad. Slovenská literatúra na to, aby som ju mohol čítať ja, musí byť preložená. A v jazykoch, v ktorých som ja osobne schopný čítať a ktoré som už vymenoval vyššie, existuje desivo málo prekladov. Aj preto dúfam, že spolu s manželkou budeme v budúcnosti môcť urobiť to málo, čo je v našich silách, aby sa slovenská literatúra dostala za slovenskú jazykovú hranicu.

Ja sám som Nór a píšem v jazyku zvanom novonórčina, v jazyku, ktorý používa približne pol milióna ľudí, ale ktorý je v zásade zrozumiteľný pre všetkých, čo ovládajú aspoň jeden zo škandinávskych jazykov, teda približne pre dvanásť miliónov. Zdá sa, že novonórčina nie je prekážkou pre tých, ktorí by radi prekladali z nórčiny, čoho trochu neskromným príkladom som i ja, keďže moje dielo bolo preložené do vyše štyridsiatich jazykov.

Takže možno aj preklady do novonórčiny môžu prispieť k tomu, aby sa slovenská literatúra – ktorá do tej miery, do akej som mal možnosť do nej preniknúť, má pôsobivo vysokú úroveň – stala vo svete známejšou.

Ide, mimochodom, o zvláštny jav, že veľa, v podstate väčšina tej najlepšej literatúry sa píše v „menších“ jazykoch, ako svojho času podotkli Deleuze a Guattari v práci Kafka – v ústrety menšej literatúre, čiže v jazykoch, ktoré nemajú žiadny samozrejmý status, ale ktoré musia bojovať za to, aby existovali, keď aj nie vo všeobecnosti, tak v krajine, v ktorej sa nimi píše. Práve takáto „menšia literatúra“, ako hovoria, sa zanovito prejavuje ako tá najlepšia a najsilnejšia. V takejto literatúre sa nič neberie ako samozrejmosť, všetko sa doslova musí stvoriť zo základu, samo jazykové a literárne univerzum sa musí etablovať vo vlastnom jazyku literárneho diela, keďže sa človek nemôže pohodlne oprieť o samozrejmé kontexty, ktoré poskytuje veľký, bezpečný a mocný jazyk, ktorý je v podstate jazykom moci.

Možno aj toto spôsobuje, aspoň v rovine domnienky, že sa slovenská a nórska literatúra, a v neposlednom rade tá literatúra, ktorá vzniká v novonórčine, drží na takej vysokej úrovni, na akej sa drží.

A ak si aj ktovieako veľa slovenskej literatúry nenachádza cestu von do sveta, tak sa pôsobivé množstvo literatúry preložilo a prekladá do slovenčiny, čím sa preložené diela stávajú súčasťou slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Z tohto hľadiska je aj slovenčina veľkým jazykom. Som veľmi vďačný za to, že aj z môjho diela sa toho čím ďalej, tým viac prekladá do slovenčiny, pretože tak sa aj ja istým spôsobom stávam čoraz väčšou súčasťou Slovenska.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Nobelove ceny

Kultúra

Teraz najčítanejšie