Denník NOrbán, Fico, Wilders. Koalícia odporcov Ukrajiny sa zväčšuje, ako dlho ešte vydrží jednota EÚ?

Mirek TódaMirek Tóda
2Komentáre
Orbán, Wilders, Fico. Vznikne v EÚ nová taktická koalícia proti Ukrajine? Foto - TASR/AP
Orbán, Wilders, Fico. Vznikne v EÚ nová taktická koalícia proti Ukrajine? Foto – TASR/AP

Fico zatiaľ prekvapil, je to lepšie ako sme čakali, hodnotí jeho prvé týždne ukrajinský analytik. Oveľa viac sa obáva Wildersa v holandskej vláde a amerických volieb.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

„Tá dohoda je jasná. Ukrajinci dodávajú živú silu a nasadzujú vlastné životy, Západ im zase poskytuje zbrane, bez ktorých by proti ruskému útočníkovi nemali šancu,“ opisuje nepísanú dohodu medzi Kyjivom a jeho spojencami západný diplomat, ktorý pôsobí v sídle Severoatlantickej aliancie v Bruseli.

V hre je aj bezpečnosť Európy, ktorá považuje zmenu hraníc vynútenú vojenskou agresiou v 21. storočí za neprijateľný a nebezpečný precedens. „Ako dlho tá dohoda vydrží a či vôbec, je však teraz otázne,“ dodáva západný diplomat. So svojimi obavami nie je sám.

Až do nedávnych slovenských a holandských volieb panovala medzi krajinami EÚ v podpore Ukrajiny vzácna jednota. Bolo to vidno aj na tom, ako sa v ostreľovanom Kyjive striedal jeden premiér za druhým naprieč celou Európu zo severu cez stred až po juh kontinentu.

Dokonca sa naštartovali aj rozhovory o prístupových rokovaniach s Ukrajinou, o čom sa má rozhodovať na decembrovom samite EÚ.

Vojenskú a politickú podporu Ukrajiny narušoval iba Viktor Orbán v Budapešti. To však už neplatí a túto jeseň získal maďarský premiér vo svojej proruskej pozícii dvoch nových spojencov.

Ukrajinský analytik: Čas nie je na našej strane

„Skutočne nastalo to, čoho sme sa obávali už minulú zimu, v časti Európy sa dostavila únava z Ukrajiny. Už je to fakt,“ rozpráva Dmytro Tužanskyj z kyjivského Inštitútu pre stredoeurópsku stratégiu.

„Čas nie je na našej strane a na poslednom politickom vývoji to cítime aj veľmi zreteľne,“ povedal Denníku N.

Najskôr staronový slovenský premiér Fico postavil svoju predvolebnú kampaň na slogane „ani jeden náboj pre Ukrajinu“ a namiesto podpory napadnutej susednej krajiny šíril naratívy kremeľskej propagandy.

Extrémistický víťaz holandských volieb to vidí veľmi podobne. „Nenechajme platiť holandské domácnosti cenu za vojnu, ktorá nie je naša,“ napísal Wilders na sociálnej sieti X (predtým Twitter).

No kým Slovensko už zo svojich zásob nemá veľmi Ukrajine čím pomôcť a jeho vplyv na európsku politiku je minimálny, Holandsko je úplne iná váhová kategória.

Doteraz bolo jedným z najviditeľnejších partnerov Ukrajiny. Popri Dánsku napríklad ako prvé v odvážnom geste oznámilo, že poskytne Ukrajincom stíhačky F-16, čo Kyjivu môže radikálne pomôcť pri ochrane neba aj napredovaní v protiofenzíve.

„Ukrajina možno bude mať šancu spraviť ešte jeden pokus o protiofenzívu práve vďaka F-16, keď na jar alebo v lete dorazia do krajiny. Potom už možno príležitosť nebude a dostaneme sa do slepej uličky,“ hovorí Tužanskyj.

Taktická koalícia Fico – Orbán a ruské sankcie

Prebiehajúce rokovania o novej holandskej vláde pozorne sledujú nielen v Kyjive, ale aj v Bruseli a ďalších západných metropolách. Ak by sa v krajine, ktorá stála pri vzniku EÚ, dostal k moci krajne pravicový a xenofóbny líder Strany slobody (PVV), v ohrození by sa ocitla nielen pomoc Ukrajine, ale aj všeobecný konsenzus, že vojenské napadnutie inej krajiny je v dnešnom svete neakceptovateľné.

Slovenská vláda, ako si všimol ruský server Insider, zatiaľ vyhlásila, že neschváli 12. balík sankcií EÚ proti Rusku, ak by obsahoval palivo pre jadrové elektrárne. Slovenské jadrové elektrárne podľa nového šéfa rezortu zahraničia nie sú „dostatočne prispôsobené“ na prácu s neruským palivom.

Podobne ako Fico, aj Wilders vystupuje proti sankciám proti Rusku. Považuje ich za neefektívne a zlé pre Holandsko. Otázkou však je, či by títo dvaja politici boli ochotní ísť až do takého extrému, že by pokračovanie alebo presadzovanie nových prísnejších sankcií EÚ zablokovali.

„Ešte by som to tak dramaticky nevidel. Kľúčové bude, ako sa bude vyvíjať rok 2024 a ako dopadnú ďalšie voľby. Zatiaľ je to viac o silnej predvolebnej rétorike než o drastickej zmene kurzu,“ myslí si európsky diplomat, ktorý v týchto dňoch pripravuje pravidelné stretnutie ministrov EÚ v sídle Aliancie, kam sa v utorok chystá aj nový slovenský minister Juraj Blanár.

Pri Ficovi čakali horšie

Rovnako aj analytik Tužanskyj je skeptický voči predstave, že v EÚ s nástupom populistických a extrémistických lídrov nastal moment zlomu. „Paradoxne pri Ficovi je to oveľa lepšie, než sme čakali. Zastavil síce vojenskú pomoc, ale nie bežiace komerčné projekty a humanitárna pomoc zo Slovenska pokračuje,“ vraví ukrajinský analytik.

A spojenectvo medzi Ficom a Orbánom hodnotí viac ako klišé, o ktorom sa často rozpráva, než skutočné partnerstvo. Už teraz však podľa neho vidieť, že premiéri zo Slovenska a z Maďarska budujú akúsi „taktickú koalíciu” pri hlasovaniach v Bruseli, do ktorej by sa mohol pridať aj Wilders.

Podľa Tužanského sa Kyjiv bude musieť viac ako doteraz snažiť o dobré vzťahy so susedmi bez ohľadu na to, kto im vládne.

„Pomoc Poľska a USA sa hodnotila vysoko, kým pri Holandsku a Slovensku už menej – bralo sa to pomaly ako samozrejmosť, čo bola chyba. Pritom podpora zo strany expremiéra Hegera a ministra obrany Naďa bola zásadná,“ dodáva ukrajinský analytik.

Dramaticky to nevidí ani jeden z najvýraznejších slovenských veľvyslancov na Západe Peter Bátor, ktorý zastupuje Slovensko v sídle NATO.

„Keď jedna krajina na určitý čas zníži svoju pomoc, nie je to nič nové,“ povedal o slovenskej pozícii v rozhovore pre podcast Bruselské chlebíčky Českého rozhlasu. „Najhoršie, čo by sa nám mohlo stať, je, že by sme sa báli vlastných volieb. Vždy tu boli a budú strany, ktoré spochybňujú to, čo robí väčšina štátov. A je jasné, že sa to šíri z jedného štátu do druhého. Ale ani v jednom nebola strana schopná postaviť vládu sama,“ myslí si Bátor.

Oveľa väčšie obavy majú z Trumpa

Prípady Holandska a Slovenska, kde vyhrali voľby populistickí politici s proruskými postojmi, sú v mnohom podobné. Na rozdiel od slovenskej pozície však Holandsko môže podľa Tužanského výrazne zahýbať vývojom na Západe.

Stále však platí niekoľko ale. Nie je jasné, či vláda s Wildersom v Holandsku skutočne vznikne, a ak áno, nakoľko sa bude držať svojich predvolebných sľubov.

Wilders, ktorý sa veľmi chce stať premiérom, už naznačuje, že je ochotný zmierniť svoje postoje, aby si zvýšil šancu na vznik koalície, ktorej by bol súčasťou. To znamená: žiadne referendum o vystúpení Holandska z EÚ, zákaz Koránu alebo zásadná zmena v zahraničnej politike.

Hoci Wilders sám vystupoval proti vojenskej pomoci Ukrajine, stále je pravdepodobnejšie, že Holandsko by v nej pokračovalo. Žiadny z jeho možných koaličných partnerov ju totiž nespochybňoval. Doterajšia holandská ministerka obrany Kajsa Ollongren argumentuje, že v Holandsku je široká podpora pre pomoc Ukrajine.

„Dúfam a očakávam, že sa to v novom parlamente nezmení. Ale PVV je teraz najväčšou stranou a nikdy nebola nadšená z podpory Ukrajiny. Niekedy boli dokonca prorusky orientovaní. Takže ma to znepokojuje,“ citoval ju Reuters.

Ako napísal Kyiv post, jedným z možných scenárov je aj ten, že holandská podpora by sa neskončila, iba by stratila na intenzite. Niečo podobné sa teraz deje aj na Slovensku.

Oveľa viac bude Ukrajina prežívať výsledok budúcoročných prezidentských volieb v USA, ktoré môže vyhrať Donald Trump. „Ak by sa vrátil do Bieleho domu, len veľmi ťažko si viem predstaviť, že by Ukrajina získala dostatok zbraní na novú ofenzívu,“ obáva sa Tužanskyj.

Aj preto bude rok 2024 podľa neho pre vývoj vojny zásadný. „Ak nepríde k prelomu, definitívne sa ocitneme vo vlečúcej sa vojne, z ktorej budeme musieť nájsť cestu von. A to nebude jednoduché.“

Orbán desí Ukrajincov viac ako Wilders a Fico

Jedna dráma sa však v Kyjive s napätím očakáva už o pár týždňov, keď sa v polovici decembra na samite EÚ má hovoriť o prístupových rokovaniach s Ukrajinou a v hlavnej role narušiteľa nebude nikto iný ako Orbán.

V liste, ktorý nedávno napísal predsedovi Európskej rady Charlovi Michelovi, sa vyhráža tým, že zablokuje akékoľvek rozhodnutie o financovaní Ukrajiny, otvorení prístupových rozhovorov do EÚ či ďalších sankciách proti Rusku, ak sa neuskutoční strategická diskusia o politike voči Ukrajine.

O tom sa teraz rozprávajú aj ukrajinskí vojaci na fronte. Aj bez možných taktických spojencov, ako sú Wilders a Fico, môže maďarský premiér európske partnerstvo s Ukrajinou zásadne ohroziť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].