Želajú smrť Amerike a preklínajú Židov. O čo ide jemenským povstalcom

Hoci ich od Izraela delí vyše dvetisíc kilometrov, jemenskí povstalci naň v posledných týždňoch opakovane útočili. Rebeli známi ako húsíovci vypálili drony aj balistické rakety, čo mnohí vnímali ako symbolickú podporu Palestínčanov v Pásme Gazy.

Zlom nastal pred dvomi týždňami, keď zadržali japonskú loď, ktorú vlastní izraelský podnikateľ. Mnohí sa vtedy začali pýtať, či v konflikte na Blízkom východe nemôžu zohrať dôležitejšiu úlohu.

Izraelčania únos lode označili za „akt teroru“, húsíovci zase pohrozili ďalšími útokmi. Situáciu ďalej vyostrili v nedeľu, keď vypálili dve balistické rakety na americký torpédoborec.

Denník Haarec tvrdí, že Izraelčanov ich správanie znepokojilo a prekvapilo. Až doteraz húsíovcov nevnímali ako priamu hrozbu.

V čom je hrozba

Ako píše agentúra Reuters, sloganom jemenských povstalcov je „Smrť Amerike, smrť Izraelu, prekliatie Židom a víťazstvo islamu“.

Hlavná obava z húsíovcov spočíva v hrozbe, že budú ďalej útočiť na lode v Červenom mori. Ako pripomína aj Haarec, to je pre Izrael z geopolitického hľadiska mimoriadne dôležité vzhľadom na intenzívny obchod s krajinami východnej Ázie.

Izraelčania sú od námornej prepravy do veľkej miery závislí.

Húsíovci otvorene označujú izraelské lode za legitímne ciele a tvrdia, že ich budú napádať. Medzičasom už uniesli plavidlo Galaxy Leader smerujúce z Turecka do Indie. Hoci si ho prenajala lodná spoločnosť z Japonska a jeho čiastočným vlastníkom je firma z Veľkej Británie, patrí izraelskému miliardárovi Ramimu Ungarovi.

Rebeli na sociálnych sieťach zverejnili videá so zábermi z akcie: vidno na nich, ako vyskakujú z vrtuľníka a koordinovane napádajú loď. Povstalci s ňou zamierili do prístavu Hudajda v Jemene, ktorý majú pod kontrolou.

Footage of Houthi forces hijacking the ship Galaxy Leader in the Red Sea yesterday. pic.twitter.com/PSFLpV4FLA

— OSINTtechnical (@Osinttechnical) November 20, 2023

K ďalšiemu významnému incidentu došlo v nedeľu, keď húsíovci z jemenského územia vypálili dve balistické strely na americký torpédoborec USS Mason, nachádzajúci sa v Adenskom zálive. Ten prišiel zachraňovať tanker Central Park s medzinárodnou 22-člennou posádkou a nákladom kyseliny fosforečnej, ktorý napadli neznámi piráti.

Američania nepovedali, o koho išlo, hoci je možné, že išlo takisto o húsíovcov. Celý prípad však ukazuje na ďalšiu eskaláciu v regióne.

Kto sú húsíovci

Húsíovci vznikli v 90. rokoch ako náboženské hnutie vyznávajúce zajdský šiitský islamizmus. Zajdi kedysi vládli na severe Jemenu, ale po občianskej vojne v 60. rokoch o vplyv prišli.

Hoci ide takisto o šiitov, ich viera sa odlišuje od šiitov v Iráne. Novinárka Safa al-Ahmad pre portál The Atlantic vysvetlila, že zajdi majú napríklad náboženskú povinnosť povstať proti vládcom, ktorých považujú za nespravodlivých. Dokopy tvoria asi tretinu jemenskej populácie.

Húsíovci vznikli ako hnutie vzpierajúce sa narastajúcemu náboženskému vplyvu sunnitského islamu, ktorý na sever Jemenu prenikal zo Saudskej Arábie.

Zlomovým okamihom pre nich – ako pre celý región – boli udalosti Arabskej jari. Aj v Jemene masívne protesty v roku 2011 zvrhli autoritárskeho prezidenta, no jeho nástupca si nebol schopný poradiť s ekonomickými problémami ani bezpečnostnými výzvami. Chaos využili práve húsíovci, ktorí obsadili hlavné mesto San’á.

Z obáv pred rastúcim vplyvom šiitského Iránu, ktorý s povstalcami spolupracuje, do Jemenu vtrhla koalícia krajín na čele so Saudskou Arábiou a rozpútala tam vojnu. K Saudskej Arábii sa pridali aj Spojené arabské emiráty či Egypt a logisticky ju podporili aj západné krajiny vrátane Spojených štátov.

Naopak, na stranu húsíovcov sa okrem Teheránu postavilo aj libanonské hnutie Hizballáh, hoci spolu historicky nemali najlepšie vzťahy.

Vojna v Jemene trvá dodnes, hoci posledný rok v oveľa nižšej intenzite. Spôsobila však obrovskú humanitárnu katastrofu, podľa OSN dokonca najväčšiu na svete. Konflikt si podľa odhadov vyžiadal až 377-tisíc obetí, pričom viac než 60 percent z nich zomrelo na jeho nepriame dôsledky ako hladomor či chýbajúca zdravotná starostlivosť.

Saudská Arábia v posledných mesiacoch vydáva signály, že by chcela vojnu ukončiť, a to aj za cenu dohody výhodnej pre húsíovcov. Minulý rok dokonca OSN vyrokovala šesťmesačné prímerie. Lenže je otázkou, či ďalšie rokovanie neskomplikuje aktívne zapojenie jemenských rebelov do vojny proti Izraelu.

To, že aktuálna vojna medzi Izraelom a Hamasom ohrozuje mierové rokovania v Jemene, otvorene píše aj denník The Guardian. Jedným z dôvodov je rastúci tlak na západné krajiny, aby húsíovcov oficiálne uznali za teroristickú skupinu.

Nie sú len bábkou Iránu

Na čele skupiny je od roku 2004 Abdul-Malik al-Húsí, o ktorého osobnom živote nemáme veľa podrobností. Nachádza sa na sankčnom zozname Spojených štátov.

Húsíovci sa otvorene hlásia k antisionizmu a majú za sebou históriu antisemitských vyjadrení s tým, že preklínajú všetkých Židov. Minuloročná správa OSN poukázala na systematické násilie páchané na Židoch na územiach, ktoré kontrolujú.

V reakcii na vojnu medzi Izraelom a Hamasom opakovane zaútočili na izraelské prístavné mesto Ejlat, hoci sa nachádza zhruba dvetisíc kilometrov od územia, ktoré kontrolujú.

K prvému incidentu došlo už 19. októbra, keď americká vojnová loď neďaleko pobrežia Jemenu zostrelila štyri riadené strely a pätnásť dronov smerujúcich na Izrael.

Húsíovci následne vyhlásili, že plánujú na Izrael útočiť ďalej, kým neukončí svoju „agresiu v Pásme Gazy“.

Zhruba o dva týždne došlo k výbuchu v egyptskom letovisku Taba neďaleko hranice s Izraelom, pre ktorý museli evakuovať turistov. Izrael z útoku blízko nemocnice obvinil práve húsíovcov.

Tí sa o pár dní prihlásili k „veľkému počtu“ odpálených dronov a balistických rakiet na Izrael, proti ktorým Izrael prvýkrát zasiahol systémom protivzdušnej obrany Arrow. Viacerí analytici to vtedy označovali za eskaláciu zo strany Iránu.

Otázkou je, do akej miery sú húsíovci od Iránu nezávislí. Podľa spomenutej expertky Safy al-Ahmad spolupracujú, ale sú samostatným hráčom.

Súhlasí aj analytik Brandon Friedman, ktorý pre Haarec povedal, že vnímať ich ako „iránsku bábku“ by bolo chybou. „Lepšie ich vystihuje slovo partneri,“ zdôraznil.

V minulosti napríklad húsíovci nepočúvli Teherán, ktorý im odporúčal neobsadiť hlavné mesto Jemenu. Takisto sú známe prípady, keď im Irán odmietol poskytnúť zbrane.

Čo sa teraz dá od húsíovcov očakávať? Podľa Friedmana ide o aktéra, ktorý už preukázal „schopnosť zasahovať civilné ciele a využívať riadené strely aj balistické rakety“. Friedman sa obáva aj ďalších útokov na lode, ktoré môžu mať v prípade narušenia obchodu negatívny vplyv na celosvetovú ekonomiku.

Ďalší analytik Ilan Zalayat pre Haarec povedal, že očakáva predovšetkým masívne útoky dronmi, ktoré sa napríklad proti energetickej infraštruktúre osvedčili v Saudskej Arábii.

Húsíovci na Saudov útočili opakovane rôznymi prostriedkami: v roku 2018 zničili ich ropný tanker a o rok neskôr sa prihlásili k útoku bezpilotnými lietadlami na dve dôležité ropné zariadenia.