Denník N

Aj v Smere vedia, čo sa patrí

Smer vie, že žiadny program nepotrebuje. Má však dosť rozumu na to, aby nakoniec nejaký ukázal.

Strana Smer-SD sa napokon odhodlala predstaviť svoj volebný program. Môže sa to zdať ako úplná zbytočnosť, podobná už povestným piatim bodom, ktorými strana informovala voličov doteraz. Lenže situácia, keď partaj ani len nepredstiera, že má nejakú predstavu o krajine a o tom, ako ju hodlá riadiť, bola ozaj neudržateľná. Niežeby Smer program skutočne potreboval, no jeho fungovanie je do veľkej miery založené práve na predstieraní a zdaní.

Na rozdiel od takého OĽaNO Smeru nemôže nikto uprieť, že ide o regulárnu politickú stranu: okrem stanov a štatutára má aj tisíce členov, regionálne štruktúry a pravidelné snemy. To je však len vonkajšia tvár. Skutočné dianie v strane zostáva veľakrát tajomstvom a voliči sú odkázaní na tajuplné „informácie z prostredia Smeru“ či rozplietanie korupčných pavučín, kde sa občas ukáže, kto asi tak drží skutočnú moc.

Vo vláde napríklad sedia ľudia, ktorí sú zjavne neodvolateľní, hoci niektorí majú na krku kauzy ešte z čias prvej Ficovej vlády a za posledné štyri roky k nim pridali ďalšie. V súvislosti s nimi sa najčastejšie skloňujú mená ako Brhel, Výboh či Široký, ktorí majú byť skutočnými hýbateľmi mnohých rozhodnutí. Kontrast zdania a skutočnosti tu môže byť najväčší, ale aj najťažšie dokázateľný.

Tento kontrast sa však ukazuje aj v prípade tých smeráckych ministrov, ktorí vo vláde skončili. Azda pri každom odchode bolo jasné, čo je jeho príčinou, no počnúc Františkom Kašickým smerácki ministri takmer vždy odchádzajú na vlastnú žiadosť a skutočný dôvod minister ani premiér radšej nekomentujú.

Na straníckej pôde sú pekným príkladom slávnostné i pracovné snemy strany. Smer predstiera, že snemuje podobne ako iné strany, no niekoľkohodinový program má roky takmer nemennú štruktúru podobnejšiu predstaveniu ako politickej schôdzi. Premiérov prejav ako vrchol snemu doplní vopred jasná voľba, pričom tu neexistuje žiadna diskusia.

Smer – sociálna demokracia budí svojím menom zdanie, že robí sociálno-demokratickú politiku, no v skutočnosti je v mnohom na opačnej strane ako jej západoeurópske sesterské strany. Fico predstiera, že mu ide o národnoštátne záujmy, no zvnútra útočí na inštitúcie, vďaka ktorým zabezpečujeme svoje záujmy oveľa lepšie, než by sme to zvládli sami. Vláda predstiera, že jej ide o ľudí, no svojimi kauzami okrem iného ničí dôveru ľudí v štátne orgány.

Strana a vláda robí mnohé veci „akoby“, aby aspoň vzbudzovala dojem normálnosti. Vie, že program vlastne nepotrebuje, no má toľko chochmesu, aby vedela aj to, že sa to patrí. V Smere je teda všetko zase tak, ako má byť.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Komentáre

Teraz najčítanejšie