Na zisk hlasu vo voľbách najviac minuli Dzurindovi Modrí, stál ich 145 eur. Demokrati mali kampaň ako PS

Ak by si vo volebnom štábe strany Modrí, Most-Híd vyrátali, koľko v predvolebnej kampani vynaložili na zisk jedného hlasu v septembrových parlamentných voľbách, vyšlo by im vysoké číslo: necelých 145 eur.

Táto suma je výsledkom delenia nákladov na predvolebnú propagáciu, ktoré Modrí priznali v záverečnej správe o volebnej kampani – asi 1 150 000 eur –, počtom hlasov, ktoré im občania dali vo voľbách. Tých bolo až prekvapivo málo, len 7 935.

Podľa záverečných správ za kampaň odovzdaných ministerstvu vnútra viedla strana, ktorú zakladal bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, kampaň ako stredne veľké strany, ktoré získali okolo päť percent hlasov. Sumu okolo milióna eur na predvolebnú propagáciu priznali SNS, Republika či maďarská Aliancia.

Volebný výsledok Modrých (necelé tri desatiny percenta hlasov) stranu zaradil medzi najmenej úspešné: bývalého dvojnásobného premiéra o vyše tisíc hlasov predbehli aj komunisti či Piráti, ktorí na kampaň minuli rádovo menej. Komunisti vyše 200-tisíc eur, Piráti necelých 30-tisíc.

Oveľa viac, ako naznačoval volebný transparentný účet, minula podľa záverečnej správy aj ďalšia strana, ktorá sa prezentovala ako alternatíva pre stredopravého voliča: Demokrati expremiéra Eduarda Hegera.

Kým transparentný účet uvádza náklady na úrovni 1,3 milióna eur, Demokrati, ktorých volili necelé tri percentá voličov, nakoniec v záverečnej správe uviedli 2,2 milióna eur. To je len o 200-tisíc eur menej, než za propagáciu minulo Progresívne Slovensko, ktoré vo voľbách skončilo s necelými 18 percentami na druhom mieste.

Demokratov aj Modrých spája skutočnosť, že časť kampane financovali z pôžičiek. A keďže ani jedna strana nemá nárok na štátny príspevok za výsledok vo voľbách, musia sa vyrovnať s tým, ako ich budú splácať.

Štedrí modrí kandidáti

Podľa volebných kódexov musia mať strany na volebnom transparentnom účte transakcie, ktoré sa týkajú kampane od jej oficiálneho začiatku, teda od vyhlásenia volieb predsedom parlamentu. To sa udialo 9. júna.

V záverečnej správe, ktorú strany po voľbách odovzdávajú ministerstvu vnútra, musia uviesť aj náklady na svoju propagáciu za obdobie 180 dní pred vyhlásením volieb. Limit na kampaň, ktorý zahŕňa oficiálnu časť aj obdobie pred vyhlásením volieb, zákon stanovuje na tri milióny eur.

Dzurindovi Modrí začali kampaň pomerne neskoro, a tak väčšina nákladov prešla cez transparentný účet. Vyplýva z neho, že miliónovú kampaň financovali jednotliví kandidáti buď prostredníctvom darov alebo pôžičiek.

Najväčším donorom Modrých bol syn bývalého podpredsedu parlamentu za SDKÚ Milana Horta Michal. Strane daroval vyše 100-tisíc eur. Vo voľbách kandidoval zo šiesteho miesta kandidátky strany.

Ďalších vyše 200-tisíc Modrým požičala akciovka Eosnebotra, kde je Michal Hort predsedom predstavenstva. Firma sa zaoberá poradenstvom, hovorí o sebe ako o „najväčšej poradenskej spoločnosti v oblasti eurofondov pre podniky“. Vlani dosiahla podľa Finstat.sk obrat vo výške 1,3 milióna eur a zisk vyše 200-tisíc.

Firma na otázky Denníka N k pôžičke Modrým neodpovedala. „Momentálne rokujeme s veriteľmi o posunutí splatnosti pôžičiek,“ povedal za Modrých podpredseda Ľuboš Schwarzbacher. Keď sa bezprostredne po voľbách na pôžičky Modrých pýtalo Transparency International, odpovedali, že situáciou sa bude zaoberať ich finančná komisia.

Okrem Horta a jeho firmy sa na financovaní nákladnej kampane projektu Mikuláša Dzurindu podieľali aj ďalší kandidáti Modrých, Mosta-Híd.

Darmi prispeli napríklad bývalý minister životného prostredia László Solymos (30-tisíc eur, kandidoval z druhého miesta) či podnikateľ Patrik Andó (50-tisíc eur, desiatka kandidátky), ďalší kandidáti strane požičali. Napríklad podnikateľ a 17. na kandidátke Andrej Aleksiev cez svoju firmu Cogitans požičal Modrým 40-tisíc eur.

Veľká kampaň Demokratov

Viac, ako by sa podľa transparentného účtu zdalo, minuli v predvolebnej kampani aj Demokrati, ktorých do volieb viedol ako predseda Eduard Heger a ako volebná líderka Andrea Letanovská.

Strana v záverečnej správe vyrátala svoje náklady na takmer 2,2 milióna eur. Jej podpredseda a bývalý minister obrany Jaroslav Naď pred voľbami hovoril, že strana má na kampaň k dispozícii asi 700-tisíc eur, ktoré v podobe štátneho príspevku získala strana Spolu. Demokrati vznikli jej premenovaním, Spolu v roku 2020 išlo do volieb v koalícii s Progresívnym Slovenskom.

Na svojom webe strana ďalej uvádza pôžičky za necelých 300-tisíc eur. Najviac (90-tisíc eur) od manžela volebnej líderky Andrey Letanovskej, ktorá pred časom oznámila, že jej rodina dlh strane odpustí. Ďalší bývalí členovia Spolu, Pavel Nechala a Miroslav Kollár, strane požičali 100-tisíc eur (Nechala 65-tisíc, Kollár 35-tisíc). Podľa svojich slov sa so stranou dohodli na odklade termínu splatenia.

Zrejme najväčším veriteľom Demokratov sú podnikatelia Ján Šubák a Jozef Sýkora, ktorí pôvodne plánovali založiť stranu Dobrý deň, Slovensko. Nakoniec sa spojili s novým projektom Eduarda Hegera. Podľa webu dlhujú Demokrati Šubákovi len 30-tisíc eur, no realita bude komplikovanejšia.

Ako uvádza Transparency International, Šubák a Sýkora poskytli Demokratom 1100 reklamných plôch objednaných na september za celkovo 370-tisíc eur. Šubák už pred letom strane daroval bilbordy v predkampani za celkovo 170-tisíc eur, táto suma je v záverečnej správe uvedená ako „nepeňažné plnenie“ z neoficiálnej časti kampane.

Septembrové bilbordy podľa strany vysvetľujú aj nesúlad, ktorý vidno na porovnaní transparentného účtu Demokratov a časti záverečnej správy o oficiálnej kampani, ktorá mala byť cez tento účet financovaná. Kým na účte je evidovaný obrat 1,3 milióna eur, podľa správy dosiahli náklady strany na kampaň v tejto fáze 1,7 milióna eur.

Hovorkyňa Demokratov Martina Kovaľ Kakaščíková povedala, že rozdiel tvoria práve bilbordy objednané Šubákom a Sýkorom. „Tieto výdavky boli totiž uhradené členmi prípravného výboru z účtu strany Dobrý deň, Slovensko ešte pred spoluprácou so stranou Demokrati. Preto nie je možné ich vidieť na transparentnom účte strany Demokrati.“

Ani súčet štátneho príspevku strany Spolu, pôžičiek vo výške 300-tisíc eur a bilbordov za necelých 400-tisíc eur ešte nedáva sumu 2,2 milióna, ktoré strana vo voľbách minula. Detailnejšie údaje mieni strana zverejniť až vo výročnej správe o svojej činnosti za rok 2023, ktorú musí odovzdať budúci rok na jar.

„Politická strana je povinná z transparentného účtu uverejňovať iba položky, ktoré predstavujú výdavky. Všetky ostatné náležitosti budú v zmysle zákona spracované vo výročnej správe k 31. marcu 2024,“ odpísala hovorkyňa strany.

„Pre úplnosť dodávame, že pôžičky strane sú v zmysle zákona uverejnené na webovej stránke strany. Strana rokuje so všetkými veriteľmi a aj vďaka transparentným príspevkom širokej verejnosti a ochote veriteľov sa nám darí postupne splácať všetky záväzky.“

Demokrati majú v sobotu snem, na ktorom si zvolia nové vedenie, o post predsedu sa uchádza exminister obrany Jaroslav Naď. Ten bol nedávno hosťom v Rádiu Expres, kde povedal, že strana je stabilizovaná a dlhy sa jej podarilo výrazne okresať.

Najviac minuli Matovič a spol.

Najväčšie výdavky na predvolebnú kampaň mala koalícia OĽaNO, Za ľudí a Kresťanskej únie, presiahli 4,3 milióna eur. Keďže tieto strany kandidovali v koalícii, 3-miliónový limit sa vzťahoval na každú zvlášť. OĽaNO (dnes hnutie Slovensko) minulo 2,9 milióna, Kresťanská únia asi milión, Za ľudí 400-tisíc eur.

Nasledoval Smer s kampaňou za necelé tri milióny, Hlas vynaložil 2,8 milióna eur (z toho dva milióny strana avizovala pokryť pôžičkou z Fio banky), približne podobné náklady okolo 2,4 milióna mali KDH, Progresívne Slovensko a Sme rodina.

V prepočte na získané hlasy viedli najefektívnejšiu kampaň Smer a progresívci, ktorí vynaložili niečo cez štyri eurá na jeden hlas. Po Modrých boli najmenej efektívni Maďarské fórum (necelých 70 eur na získaný hlas), Sme rodina (36 eur) a Demokrati (25 eur).

Štátny príspevok za volebný výsledok budú postupne poberať strany so ziskom nad tri percentá hlasov. Víťazný Smer získa dohromady niečo vyše 23 miliónov eur. Progresívne Slovensko by malo zinkasovať viac ako 18 miliónov eur, Hlas vyše 15 miliónov.

Transparency International už začiatkom novembra upozornilo, že kampaň pred parlamentnými voľbami v roku 2023 bola historicky najdrahšia. Strany celkovo minuli až 26,8 milióna eur, čo je o tri milióny eur viac ako v doteraz najdrahších parlamentných voľbách 2020.

Kým v roku 2020 vynaložili politické strany na získanie jedného hlasu priemerne niečo cez osem eur, v roku 2023 to bolo takmer deväť eur.