Denník N

Sú ťažko postihnutí, skoro sa nehýbu ani nehovoria, hudbu vytvárali silou vlastných myslí

Reprofoto - BBC (Youtube)
Reprofoto – BBC (Youtube)

Vedci zaznamenávali elektrickú aktivitu v mozgu ľudí a využili ju na vytvorenie hudobného diela.

V Kráľovskej nemocnici pre neurologické choroby v Londýne pripravili štyroch členov Parahudobného orchestra na svetovú premiéru.

Členovia zoskupenia sú ťažko postihnutí, nehýbu sa ani nehovoria. Na hlavu im nasadili elektródy, aby merali aktivitu ich mozgu. Vedci impulzy zachytili, preložili ich do hudobného vkusu členov orchestra a hudobníci ich zahrali.

Na obrazovke pred ľuďmi boli hudobné úryvky. Vedľa nich blikali ikony. Každá z nich to robila s inou frekvenciou, takže sa líšili. Ľudia si medzi nimi vyberali pohybom očí. Z oblasti v mozgu, ktorá má na starosti spracovanie vizuálnych podnetov, vedci dokázali odčítať informácie o hudobnom výbere ľudí.

Technológia umožňuje, aby jedinci ovládali aj hlasitosť vybraných hudobných pasáží, vysvetlil pre BBC Julian O’Kelly z Kráľovskej nemocnice pre neurologické choroby. Počítačom sú napojení na hudobníkov, ktorí hrajú podľa ich výberu.

„Cítil som sa ako na rozhraní medzi skladaním hudby a hraním. Bolo skvelé zladiť sa s inými hráčmi, pripadal som si ako na hudobnej improvizácii. Je to veľmi návykové,“ povedal cez svoj počítač Steve Thomas, člen orchestra. So svetom komunikuje iba cez pohyby očí.

„Bolo úžasné pracovať s ostatnými,“ vyjadril sa Richard, ďalší člen zboru.

Vedci veria, že pokroky v technológii pomôžu ľuďom, ktorí trpia závažnými neurologickými chorobami, aby lepšie komunikovali so svetom.

Prečo máme radi hudbu

Prečo majú ľudia, či už zdraví, alebo chorí, tak radi hudbu, nie je vôbec jasné. U našich predkov sa vyvinuli emócie, napríklad radosť po ulovení koristi a iné, ktoré im pomáhali orientovať sa vo svete a v zložitej sociálnej realite.

Hudba sa na tieto emócie mohla neskôr naviazať, takže sme radosť a potešenie začali pociťovať aj za zvukov hudobných nástrojov a hlasu. Za týchto okolností by bola obľuba hudby vedľajším evolučným produktom.

Podobne je vedľajším produktom možno aj lietanie vtákov. V prípade dinosaurov sa operenie predných končatín vyvinulo asi ako prostriedok na prilákanie samičky. Ak ju samec ohúril, spárila sa s ním. Až neskôr, dodatočne, živočíchy zistili, že sa s operenými končatinami dá kĺzať alebo lietať. V tomto zmysle išlo o vedľajší produkt primárnej funkcie operenia, ktorým bolo vábenie samičky.

Obľuba hudby by mohla prameniť aj z tendencie nášho mozgu hľadať všade okolo seba vzory. Vôkol nás je obrovské množstvo informácií. Aby sa v nich mozog vyznal, filtruje ich a vyhľadáva v nich určité vzory či pravidelné štruktúry. Aj hudobná melódia je určitý vzor, čo by mohlo vysvetľovať, prečo je na hudbu náš mozog „naladený“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie