Denník N

Revolúcia a jej podoby

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je historik

Pred pár dňami sme si pripomínali 34. výročie pádu komunistického totalitného režimu. Československé udalosti z novembra 1989 dostali meno Nežná revolúcia. Označenie používa nielen historiografia, ale udomácnilo sa aj v historickom vedomí spoločnosti. Akceptuje ho aj zahraničie, kde sa tento termín vnímania československých udalostí z roku 1989 použil asi prvýkrát vo forme Zamatová revolúcia. Revolúcie dostávajú prívlastky podľa svojho ideologického zamerania (buržoázna, socialistická, proletárska, nacionálno-socialistická, ľudovodemokratická, komunistická), podľa krajín a mesiacov, v ktorých prebiehali, alebo aj podľa symbolov (napríklad kvetov) príslušných revolučných udalostí.

Z tohto pohľadu poznáme aj „veľké“ revolúcie (francúzska z roku 1789, respektíve socialistická v Rusku v roku 1917). Vieme, že obe revolúcie (a nielen ony!), hoci na svojich zástavách niesli heslá o rovnosti, bratstve a sociálnej spravodlivosti, vyústili do teroru, ktorý poprel ich pôvodné ciele. Konečné výsledky „veľkých“ revolúcií mali však odlišné podoby. Na jednej strane vytvárali predpoklady na podstatné reformovanie spoločenského poriadku v zmysle jeho pozitívnych zmien. Na druhej strane síce zmenili politický systém, no uskutočnili to nastolením politickej totality, čo sa zdôvodňovalo údajnými potrebami revolúcie. Antidemokratické metódy sa ospravedlňovali nutnosťou obrany pred kontrarevolúciou.

Tento termín sa zneužíval ako propagandistická zbraň v boji proti skutočným alebo fiktívnym odporcom revolúcie. V rámci tohto procesu a trpkých skúseností vzniklo poznanie, že ak sa revolúcia vymkne spod kontroly, stáva sa neovládateľnou deštrukčnou silou. Požiera, nielen duchovne, ale aj fyzicky svoje ideály i deti. Z revolucionárov sa v zmysle „orwellovskej premeny“ stanú kontrarevolucionári – a naopak. Revolúcie spravidla popierajú akúkoľvek kontinuitu s predchádzajúcim civilizačným vývojom. Navzájom sa negujú. V dejinách i v súčasnosti je na to dostatok presvedčivých dôkazov.

Samotný pojem revolúcia má rôzne, neraz protirečivé významy a interpretácie. U nás sa voľakedy prijímala Marxova definícia, že revolúcie sú „lokomotívami dejín“. Lenže tie lokomotívy ťahali ľudstvo neraz späť alebo na slepé koľaje. Za revolúciu sa podľa potreby vydávali aj rebélie, ktoré sledovali viac či menej partikulárne ciele jednotlivých národov, štátov, spoločenských vrstiev, náboženstiev. Inokedy sa zas revolúcia odmietala ako prejav zla a deštrukcie. Ľudácka propaganda tvrdila, že židia vo svete zorganizovali 1632 (!) revolúcií, a preto sú nepriateľmi ľudstva.

Žiaľ, slaboduché konšpiračné teórie sa objavili a dodnes pretrvávajú aj pri označovaní Nežnej revolúcie, ktorá napriek všetkým svojim nedokonalostiam bola jedným z najdôležitejších medzníkov moderných slovenských dejín.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

História

Komentáre

Teraz najčítanejšie