Denník N

Pacienti nie sú žobráci, aby prosili o predĺženie života, hovorí odborník na onkológiu Zielinski

Foto – TASR
Foto – TASR

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Je veľký rozdiel, ak sa pacient s rakovinou lieči v západnej alebo vo východnej Európe, a jeho šanca na prežitie je do veľkej miery ovplyvnená tým, v ktorej krajine žije. To je podľa lekára a výskumníka Christopha Zielinského v rámci Európskej únie neprijateľné. Zielinski sa výskumne venuje rakovine. Vedie Central European Center vo Viedni a súčasne je prezidentom Central European Cooperative Oncology Group. Minulý týždeň vystúpil na konferencii ITAPA.

V rozhovore hovorí:

  • prečo by mali mať krajiny EÚ určené percento HDP, ktoré majú minúť na zdravotníctvo;
  • prečo je dôležité, aby mali pacienti dostupné lieky na rakovinu;
  • ako na celom svete funguje medicínska turistika vrátane výjazdov slovenských pacientov do Rakúska;
  • či finančné postihy môžu pomôcť pri liečbe a prevencii.

Nedávno ste v článku napísali, že úmrtnosť na rakovinu sa v rámci európskych krajín výrazne odlišuje a šanca pacienta na prežitie závisí od toho, kde žije. Čo tieto rozdiely spôsobuje?

Sú tri hlavné dôvody. Prvým je výučba lekárov, aby vedeli, čo majú robiť a aký liek v danom čase majú použiť. Čím viac budú mať medzinárodných kontaktov a informácií, tým lepšia bude liečba, ktorú pacient dostane. Druhým dôvodom je prístup k vhodnej diagnostike. Máme veľmi veľa nových poznatkov o molekulárnych príčinách rakoviny. Väčšina zo všetkých registrovaných liekov od roku 2010 boli molekulárne cielené lieky, zaregistrovaných je už približne 150. Sú založené na poznatkoch v Atlase genómu rakoviny (The Cancer Genome Atlas), ktorý bol pripravený v roku 2004 na základe poznatkov z Projektu ľudského genómu (Human Genome Project). Definovali v nich molekulárne ciele, ktoré sú spojené s určitými druhmi rakoviny. Je to veľmi dôležité, lebo na základe toho vieme vyvinúť lieky proti týmto konkrétnym molekulám. A to sa aj deje. A, samozrejme, potrebujete mať diagnostiku, aby ste vedeli definovať, ktoré molekuly sú problematické, aby sa na ne dala nasadiť liečba.

Čo to znamená v praxi?

V minulosti to bolo tak, že sa rakovina – napríklad pľúc – vnímala ako jedna

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie