Denník N

Mnohí Maďari na Slovensku sa k svojej identite nepriznávajú, hovoria tvorcovia seriálu o zahraničných Maďaroch

Angéla Galán a Ákos Zámborszki. Foto - Sándor Ráckevy
Angéla Galán a Ákos Zámborszki. Foto – Sándor Ráckevy

Najnovšia, piata časť dokumentárneho seriálu s názvom Naši susedia Maďari bude čoskoro dostupná aj online. Tá prvá, zaoberajúca sa vzťahmi Slovákov a Maďarov žijúcich na Slovensku, je už dostupná aj s titulkami v slovenčine. Rozprávali sme sa o tom s tvorcami seriálu Angélou Galán a Ákosom Zámborszkým.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dokumentárny seriál Naši susedia Maďari skúma, ako vníma väčšinový národ na Slovensku, v Rumunsku, v Srbsku a na Ukrajine tamojších Maďarov: zaoberá tým, ako vidia spoločné dejiny, aké sú všeobecne zaužívané stereotypy a ktoré sú najcitlivejšie body, kde sa najviac rozchádzajú názory Maďarov a príslušníkov iných národov.

Seriál sa začal v roku 2013 dielom o Slovensku (dostupná je aj verzia so slovenskými titulkami), nie dlho potom vznikli filmy, ktoré natočili v Rumunsku a Srbsku. Po dlhšej prestávke sa v roku 2019 stala dostupnou aj epizóda o Zakarpatsku a konečne je hotová aj piata časť, ktorá sa venuje maďarským komunitám v Rakúsku, Chorvátsku a Slovinsku.

S redaktorkou a reportérkou Angélou Galán, ktorá pochádza z Bratislavy, a režisérom Ákosom Zámborszkim sme sa rozprávali aj o tom:

  • ako prežívajú svoju vlastnú identitu zahraničného Maďara;
  • čo si myslia o asimilačnej tendencii príslušníkov maďarskej menšiny;
  • prečo bolo také zarážajúce čeliť maďarskej identite v rakúskom Burgenlande;
  • či sa podľa nich približovali názory Maďarov a príslušníkov iných národov v najcitlivejších otázkach a či sa počas uplynulých desiatich rokov podarilo prekonať stereotypy.

Jeden z vás sa v minulosti vyjadril, že jeho identitu do veľkej miery ovplyvnilo to, že vyrastal ako príslušník menšiny. S akými reakciami ste sa stretli, odkedy žijete v Maďarsku? V čom sa prejavuje to, že ste zahraničný Maďar? Všimnú si to na vás ľudia? Dávajú vám túto inakosť pocítiť?

Ákos Zámborszki: Narodil som sa v meste Senta v Srbsku, dlho som tam aj žil a pravidelne tam chodievam domov. Každý mesiac alebo každý druhý, ako mi to čas dovolí, pobalím deti a ideme. Ja sa snažím toto puto udržiavať, starať sa oň, ako sa len dá, pretože ho považujem za absolútnu súčasť svojej identity. Keď sa vrátim domov, okamžite prepnem do nárečia a aj inokedy sa stane, že ním začnem mimovoľne rozprávať, ak si nedávam pozor. Keď som pracoval v televízii, snažil som sa tomu, samozrejme, vyhnúť. V tomto zmysle som ešte stále nositeľom tej dvojakej identity a nechcel by som ju stratiť. Na určitej úrovni sa ju pokúšam odovzdať ďalej aj svojim deťom, hoci je to ťažké, pretože ony sa už narodili v Maďarsku, tam aj vyrástli, ich matka má maďarské štátne občianstvo, teda len maďarské. Ja mám dvojité štátne občianstvo, v Srbsku je to legálne.

Vyslovene mi nikdy nedávali pocítiť, že pochádzam spoza hraníc. Zriedkavo sa stalo, že na gymnáziu alebo na internáte v Szegede v Maďarsku sa mi spolužiaci vysmievali, že som z Juhoslávie, no nemyslím si, že by to bolo v pejoratívnom zmysle, bolo to skôr podpichovanie. Do Maďarska som prišiel, keď v Juhoslávii vypukla občianska vojna. Boli tam serióznejšie stredné školy ako doma, a keď sa chce človek riadne uplatniť, nezačne študovať vo vojnovej oblasti.

Angéla Galán: Ja mám niekoľko menej príjemných zážitkov z detstva,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Viktor Orbán

Slovensko

Teraz najčítanejšie