Denník N

Buďme vďační za Tomáša Janovica

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Text napísal Tomáš Ulej pred dvomi týždňami. Znovu ho zverejňujeme v deň úmrtia Tomáša Janovica.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Zavolali ma minulý týždeň do jednej martinskej školy hovoriť deviatakom o aforizme a ja som si uvedomil, že práve v ich veku som prvýkrát objavil tvorbu Tomáša Janovica.

Pamätám si ten deň celkom dobre: bol som blicovať zo školy a najlepšie miesto bola knižnica, lebo tam nechodil nikto, koho poznám. Kdesi som vylovil v pamäti, že nám ho spomínala učiteľka, a tak som si rovno do študovne požičal desať jeho zbierok.

Nič podobné som nikdy predtým nevidel – pár slov, v ktorých je všetko. Celé romány v jednej vete, ktorá ťa zrazu celého obklopí. Triasol som sa za každou ďalšou stranou, ktorá bola vlastne takmer celá prázdna, a len v jej strede vždy jedna ďalšia Tomášova „smutná anekdota“.

Bol to blesk, ktorý ma zasiahol a ešte aj dnes – 20 rokov potom – mi vyvoláva rovnaké zimomriavky. Neviem, či mi ešte niekedy nejaká literatúra ponúkne taký intenzívny zážitok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie