Rusi sa zomkli okolo Putina, v obchodoch nič nechýba. Vojna na Ukrajine bude ešte dlhá a náročná

„Putin má dôvod veriť, že čas je na jeho strane,“ píše americký denník Wall Street Journal v komentári o Ukrajine, ktorý vôbec nie je optimistický. Uvádza, že ako sa blíži druhé výročie totálneho útoku Ruska na Ukrajinu, je ťažké prehliadnuť sebavedomie prezidenta Vladimira Putina.

„Veľmi očakávaná ukrajinská protiofenzíva nedosiahla prelom, ktorý by Kyjivu poskytol silnú pozíciu na rokovanie,“ pripomínajú autori s tým, že v správach dominuje Blízky východ.

Navyše, medzi americkými republikánmi rastie skepsa v súvislosti s podporou Ukrajiny, pričom v prezidentských prieskumoch vedie Donald Trump so svojimi nepredvídateľnými postojmi.

Denník Wall Street Journal preto píše, že pokiaľ ide o ruskú porážku na Ukrajine, je najvyšší čas prestať veriť v zázraky a reálne uvažovať, čo sa dá robiť so situáciou, ktorá nastala.

Putin sa prispôsobil

Vladimir Putin sa v súčasnosti javí silnejší ako kedykoľvek predtým, hodnotia americké noviny. No český novinár žijúci v Moskve Jiří Just by bol s takým tvrdením opatrnejší.

“Prispôsobil sa situácii, ktorá nastala. Ak vo februári 2022 spolu so svojimi generálmi predpokladal, že bez problémov pohltí Ukrajinu a vojna bude trvať tri dni, tak sa prepočítal. Teraz však koná podľa situácie a vidieť, že velenie ruskej armády si je vedomé dlhodobej vojny na Ukrajine a pripravuje sa na to,“ vysvetľuje Just pre Denník N.

Ruská ekonomika je síce oslabená, ale nie zničená. Putin si po vzbure Jevgenija Prigožina v júni upevnil svoju moc.

„Prigožinova vzbura vyvolala u mnohých Rusov strach a obavy a zomkli sa okolo Putina. A netýka sa to len politikov, ale aj vojakov,“ hovorí Just. „Nevideli sme nikoho, kto by otvorene podporil Prigožina alebo jeho vagnerovcov.“

Just ďalej dopĺňa, že politické sily, ktoré voči Prigožinovi prechovávali sympatie, dali od neho ruky preč.

„Putin nepotreboval vynaložiť veľké úsilie na to, aby si udržal svoju moc, naopak, Rusko sa skoncentrovalo okolo Putina pre obavy z toho, aká bude budúcnosť. Rusi vedeli, že ak by sa k moci dostal Prigožin, bolo by ešte omnoho horšie,“ vysvetľuje český novinár.

Zbrojovky na tri zmeny

Podpora vojny zostáva medzi Rusmi vysoká (okolo 75 percent) rovnako ako podpora Putina medzi ruskou elitou.

„Pôvodný šok, ktorý zažilo celé Rusko vo februári 2022, vyprchal. Putin dal svojim najbližším isté záruky a sľúbil im, že ak budú lojálni, sankcie sa ich nedotknú. A to sa plní,“ hovorí Just a vymenúva ruských oligarchov, ktorých život sa vplyvom sankcií veľmi nezmenil.

Aj ruská elita sa podobne ako Putin prispôsobila situácii a neprotestuje proti súčasnej situácii, netlačí na Putina. „Nevidíme ani to, že by sa verejne vyjadrovali proti vojne,“ vysvetľuje český novinár a dopĺňa, že životná úroveň Rusov sa vplyvom sankcií veľmi neznížila, pokles je podľa neho len veľmi postupný.

Vojna na Ukrajine sa zmenila na opotrebovaciu, z ktorej dokáže ťažiť predovšetkým Rusko, pretože prešlo na vojenskú ekonomiku.

„Ak by ste išli do obchodu v Rusku, videli by ste, že nič tam nechýba, dokonca by ste si všimli aj viaceré európske značky. Vyzeralo by to tak, že sa nič nedeje, že nie je žiadna vojna,“ opisuje Just. „No vojensky orientovaná ekonomika sa premieta do hospodárstva a výroby. Súčasný HDP ženie nahor vojenská výroba, ktorá je uprednostňovaná pred civilnou.“

Ruské továrne navýšili svoju produkciu, v prevádzke sú stále aj staršie fabriky zo sovietskych čias. Ruské zbrojovky podľa Justa fungujú na trojzmennú prevádzku, čo znamená, že idú nepretržite.

„Z dlhodobého hľadiska je to pre ruskú ekonomiku problém, pretože sa môže dostať do situácie, v ktorej bol Sovietsky zväz, keď preferoval takzvaný ťažký priemysel, a teda výrobu zbraní, a Rusi mali zároveň nedostatok spotrebného tovaru,“ vysvetľuje Just, no dodáva, že ide o dlhodobejší a nie aktuálny problém krajiny.

Západ medzitým sľúbil Ukrajine dodať potrebné zbrane, no naráža na byrokratické prekážky, prieťahy a nejednotnosť spojencov.

„Viac ako šesť mesiacov pred rozsiahlou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 podpísal Putin novú stratégiu národnej bezpečnosti pre Rusko. Hlavným cieľom tohto dokumentu bolo pripraviť krajinu na dlhodobú konfrontáciu so Západom. V súčasnosti môže Putin národu povedať, že jeho stratégia funguje,“ hodnotí Wall Street Journal.

Zbrane a munícia

Putinovi k tomu pomáha predovšetkým situácia na fronte. S blížiacou sa zimou sa očakáva, že sa rozšíria raketové a bezpilotné útoky na ukrajinské mestá, elektrárne a kritickú infraštruktúru, ako sa to dialo vlani.

„Ukrajinci majú skúsenosti z minulého roka, to znamená, že ich môžu využiť. Na druhej strane však skúsenosti majú aj Rusi,“ hovorí pre Denník N český vojenský expert Lukáš Dyčka.

Ruská kampaň proti Ukrajine podľa neho v zime nebude úplne rovnaká ako vlani. Pravdepodobne prídu s niečím iným a novým, myslí si Dyčka. Vysvetľuje, že problém môže nastať práve preto, že Ukrajinci sú dobre pripravení na to, čo zažili pred rokom, ale nevedia, čo príde teraz.

Ukrajinci sú po takmer dvoch rokoch vojny unavení z neustáleho ničenia svojich miest a zvyšujúcich sa počtov obetí medzi vojakmi aj bežnými obyvateľmi. Kombinácia týchto dvoch faktorov podľa denníka Wall Street Journal umožní Putinovi diktovať podmienky ukončenia vojny.

Západ si podľa autorov komentára navyše uvedomuje, že sankcie, ukrajinská protiofenzíva alebo prísun nových zbraní neprinútili Putina sadnúť si k rokovaciemu stolu.

„Keď hovoríte polroka dopredu o tom, že uskutočníte protiofenzívu, pri pohľade na mapu je každému jasné, ktorým smerom tá protiofenzíva pôjde, tak to je prvý dôvod pre to, aby to nedopadlo dobre,“ hovorí Dyčka s tým, že Ukrajinci zaútočili presne tam, kde to Rusi čakali.

Dyčka tiež skepticky hovorí o tom, či vo vojne môže dôjsť ešte k nejakému momentu prekvapenia, ktorý sa ukázal ako dôležitý, napríklad oslobodenie Charkivskej oblasti vlani.

„Zdá sa, že konflikt na Ukrajine má predvídateľnú tendenciu, takže moment prekvapenia na strategickej úrovni už asi nenastane,“ vysvetľuje český expert.

Dôležité v ďalšej fáze konfliktu budú preto zbrane a munícia. Podľa Dyčku dokáže Západ ďalej podporovať Ukrajinu, tak ako to robil doteraz.

„Američanom aj viacerým európskym štátom vypadla nutnosť podpory vojny v Afganistane. Vypadlo aj Mali, takže ani týmto smerom nie je potrebné platiť peniaze a spotrebovávať vojenské zdroje,“ hovorí Dyčka. „Keď si spočítame zdroje, ktoré išli do Afganistanu, Mali a čiastočne aj do Iraku, tak ide o relatívne veľkú pomoc, ktorú namiesto nich môže dostávať Ukrajina.“

Dyčka si však nemyslí, že stíhačky F16, ktoré na Ukrajinu prídu budúci rok, zmenia situáciu na bojisku.

„Spomeňte si, ako sa hovorilo o tom, že keď sa Ukrajine dodajú západné tanky, všetko bude inak. Vidíme, že nič inak nie je,“ vysvetľuje expert, podľa ktorého to nebude mať žiadny prevratný dosah na vojnu na Ukrajine.

Paralela so studenou vojnou

Akú stratégiu by mal teda Západ zvoliť voči Rusku, keď tá súčasná, krátkodobá v podobe sankcií a diplomatickej izolácie, konflikt veľmi neovplyvnila?

„Stratégia, ktorú Západ zvolil, funguje, no neprináša také rýchle a jednoznačné výsledky,“ hovorí český politický geograf Michael Romancov s tým, že zápas o budúcnosť Ukrajiny bude výrazne náročnejší z hľadiska času aj ľudských kapacít.

Autori komentára v americkom denníku pripomínajú podmienky známe z čias studenej vojny. To znamená nespoliehať sa na náhlu zmenu v Kremli alebo kolaps ruského systému v priebehu krátkeho obdobia, ale investovať do obrany a spojenectiev.

S prirovnaním so studenou vojnou však Michael Romancov nesúhlasí.

„Zo západného pohľadu sa prirovnanie so studenou vojnou ponúka, ale tá mala úplne iné parametre,“ upozorňuje. „Momentálne na čele Ruska stojí človek, s ktorým sa podobne ako po roku 1950 v prípade Josifa Stalina nedalo vyjednávať. Rokovať s Putinom, respektíve s režimom, ktorý vedie, nemá zmysel pre jeho pozíciu vo vnútri režimu a smeru, ktorým sa s Ruskom vybral.“

Podľa Romancova až po Putinovej smrti môže nastať chvíľa, keď sa vytvoria aspoň predpoklady pre zrozumiteľné a zmysluplné rokovania. To isté si myslí aj český novinár žijúci v Moskve Jiří Just.

„Po skúsenostiach, ktoré máme s Ruskom Vladimira Putina, je nemysliteľné, aby mu na Západe niekto veril,“ pripomína Just a dopĺňa, že ďalší vývoj v Rusku závisí od situácie na ukrajinskom fronte.

„Ak bude Rusko úspešné, bude to stimulovať Putina k ďalším expanziám a absolútnemu stotalitneniu Ruska,“ hovorí Just. „Ak Rusko prehrá, aj to sa premietne do ďalšieho vývoja kremeľského režimu.“

Dôležité je preto naďalej podporovať Ukrajinu, hoci súčasná pomoc sa podľa Romancova zdá nedostatočná.

„Napriek tomu, ako dlho trvá vojna na Ukrajine, my na Západe nie sme schopní našimi hospodárskymi kapacitami vyrovnať obrovský náskok, ktorý má Rusko. My držíme Ukrajinu nad vodou, Ukrajina sa takpovediac netopí, ale to je tak všetko. Nič viac sme zatiaľ neurobili,“ hovorí Romancov.

„Európa sa vlastne zadýchava, keď poskytuje podporu Ukrajine, ktorá je v konflikte s krajinou, ktorá má neporovnateľne slabšiu ekonomiku, ako je ekonomika krajín EÚ ako celku alebo ako krajín, ktoré sú jej silnými členmi, ako napríklad Nemecko alebo Francúzsko.“

Koniec vojny na Ukrajine však nemusí znamenať ukončenie konfrontácie medzi Ruskom a Západom bez ohľadu na to, kto Putina v Kremli nahradí a ako sa vojna skončí. A na to sa podľa expertov treba pripraviť.

„Ukazuje sa, že svet, do ktorého smerujeme, bude oveľa menej stabilný, bude násilnejší a my by sme sa mali čo najrýchlejšie usilovať o to, aby sme boli schopní odstrašiť našich konkurentov, aby im ani nenapadlo vydať sa cestou, ktorú si zvolilo Rusko,“ uzatvára Romancov.