Nový policajný prezident Solák hovorí, že budú vyšetrovať korupciu aj na najvyšších miestach. Spišiakovu dôveru stratil

Políciu povedie už aj ako oficiálny policajný prezident od 1. decembra Ľubomír Solák. Po zasadnutí parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť to potvrdil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Vedením polície ho poveril už pred dvomi týždňami.

Práve verejné vypočutie na výbore bolo posledným krokom k tomu, aby sa z dočasne povereného prezidenta stal stály. Funkčné obdobie policajného prezidenta je štvorročné.

Solák pred ôsmimi rokmi z polície odišiel a pôsobil v bratislavskej mestskej polícii.

Šutaj Eštok nechcel prezradiť, kto a kedy mu ho odporučil. Hovorí však, že ho presvedčil svojou víziou upokojenia policajného zboru a tým, že je policajtom „telom a dušou“.

Plukovník, ktorý má v polícii odslúžených dvadsaťpäť rokov – v zbore bol od roku 1990 do 2015, zase prezradil, že ho presvedčil prísľub ministra dať mu voľné ruky pri personálnych zmenách. „Nepoviem teraz, či bude jedna, päť alebo desať, ale určite budú,“ hovoril nový policajný prezident poslancom výboru. Chystá aj organizačné zmeny, ani tu neprezradil, aké.

Hlas dostal aj od Bihariovej z PS, Grendel a Spišiak boli proti

Výbor trval takmer tri hodiny, no konkrétne predstavy či odpovede policajného prezidenta sa verejnosť nedozvedela. Na záver rokovania prijal výbor uznesenie, že Solák spĺňa predpoklady na funkciu. Z koalície získal hlasy všetkých poslancov a jeden pridala aj Irena Bihariová z Progresívneho Slovenska.

Jej stranícky kolega a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak hlasoval aj s Gáborom Grendelom (hnutie Slovensko, predtým OĽaNO) proti. Juraj Krúpa (SaS) a Alena Turčanová (KDH) sa pri hlasovaní zdržali.

Ak by aj poslanci uznesenie neprijali, nič by to nezmenilo. Výbor nemá v tomto prípade ani odporúčajúci charakter. Bol vlastne len takou povinnou jazdou na to, aby sa Solák mohol stať policajným prezidentom.

A tak vypočutie pôsobilo aj na poslanca Grendela. „O jeho vízii sme sa nič nedozvedeli,“ povedal Grendel.

Spišiak dokonca zapochyboval, či Solák vôbec spĺňa podmienky na to, aby sa mohol stať policajným prezidentom. „Nie som si istý, koľko bol reálne v riadiacich funkciách,“ hodnotil po výbore. Solák si píše, že sa tak dialo šesť rokov, podmienkou je päť rokov.

Čo mu vysvetľoval Spišiak a ako sa ozval Šutaj Eštok

Práve so Spišiakom sa dostal kandidát do polemiky, keď sa ho bývalý policajný prezident pýtal, či súhlasí so súčasným nastavením policajného prezídia. Po rozhodnutí ministra má totiž len jedného viceprezidenta.

Krátko po nástupe do funkcie minister vnútra Šutaj Eštok zrušil funkcie dvom viceprezidentom – Brankovi Kiššovi a Damiánovi Imremu, ktorí boli blízki spolupracovníci bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana. Bývalého policajného prezidenta Hamrana odvolal minister hneď na druhý deň po vymenovaní.

„Rešpektujem aktuálny stav. To je otázka na ministerstvo vnútra,“ reagoval Solák a poslanec ho musel poopraviť, že nastavenie organizačnej schémy nie je otázka na ministerstvo, pretože o tom rozhoduje policajný prezident. 

Spišiak vysvetľoval Solákovi, že to nemôže fungovať tak, že minister mu niečo pošepne a on to ako policajný prezident odsúhlasí.

V tejto chvíli sa Šutaj Eštok nezdržal a do diskusie zasiahol. Tvrdil Spišiakovi, že viceprezidentov odvolal, lebo neboli schopní riešiť nelegálnu migráciu.

Namiesto nich sa viceprezidentom stal Jozef Masnica. „A zrazu sa to podarilo. Jeden bol schopný riešiť nelegálnu migráciu,“ vyhlásil Šutaj Eštok s tým, že nemá problém novému policajnému prezidentovi podpísať aj troch viceprezidentov. „Ak príde s požiadavkou a jasnou koncepciou,“ dodal.

Spišiak však ministrovi vysvetlil, že Kišša a Imreho mal odvolať, keď bol s nimi nespokojný, a nie zrušiť ich funkcie. To, že to nebolo najlepšie riešenie, nepriamo priznal aj Solák. „Je to náročné takto o dvoch ľuďoch,“ povedal na to, že v súčasnosti riadi políciu len prezident a jeden viceprezident. 

Nový šéf polície naznačil, že v budúcnosti sa chce opäť vrátiť k modelu dvoch až troch viceprezidentov. Organizačnú zmenu však môže urobiť zo zákona najskôr o pol roka.

Kroky ministra nekomentuje

Otázky na rozhodnutia ministra nechcel vôbec komentovať. „Za tých štrnásť dní som nesledoval všetky jeho kroky,“ reagoval Solák. Práve dva týždne je dočasne povereným policajným prezidentom.

Poslancov presviedčal, že má vnútornú hranicu, ktorou sa vždy riadil. „Keď si poviem, že takto to už nepôjde, odídem,“ vyhlásil. Čo by bolo tou hranicou, však nepomenoval.

„Chcel by som, aby ma policajti vnímali ako hovorcu Policajného zboru. Keď bude treba, budem za nimi stáť, keď sa voči niečomu previnia, budem ich prvým katom,“ vyhlásil Solák v úvode svojho vystúpenia vo výbore.

Policajti nemajú mať ochranu, nechcel komentovať odstavenie čurillovcov

Podľa nového policajného prezidenta by obvinení policajti mali byť postavení mimo službu. Povedal aj to, že takéto prípady musí posudzovať individuálne.

Ako teda vníma rozhodnutia v prípade Jána Čurillu a jeho kolegov, ktorých postavil minister mimo službu?

Solák priznal, že sa s nimi pozná osobne. „Ťažko sa mi vyhraňovať,“ povedal policajný prezident. Rozhodnutia ministra postaviť ich mimo služby, ale ani ich obvinenia nechcel komentovať. „Nech rozhodnú súdy,“ skonštatoval.

S čurillovcami súviseli aj otázky o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Policajti túto ochranu získali, a preto je podľa nich postavenie mimo službu bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov protizákonné.

Solák vyhlásil, že súčasný zákonný stav rešpektuje a rovnako bude rešpektovať, ak sa zákon o oznamovateľoch zmení. „Môj názor nie je v tomto dôležitý. Budem rešpektovať, ako to bude nastavené,“ hovoril poslancom. Spišiak ho opäť poopravil, že názor policajného prezidenta je v tejto otázke veľmi dôležitý.

Na otázku, či by sa aj na policajtov mala vzťahovať takáto ochrana, napokon Solák vyhlásil, že si to nemyslí. „Sme organizovaný ozbrojený zbor, ktorý má špecifické postavenie. V rámci zboru sú nastavené mechanizmy, že sa nemôžem len tak rozhodnúť niekoho hodiť cez palubu,“ tvrdil Solák.

Poslanec Spišiak ho opäť vyviedol z omylu, že napríklad, keď on bol v polícii, tak takú ochranu potreboval a nedostal ju. Otvorene priznal, že práve odpoveďami na tieto otázky Solák stratil jeho dôveru.

„Škoda,“ poznamenal Spišiak.

„Vážim si to,“ ocenil otvorenosť poslanca Solák.

Ako Gašpar pripomínal zmeny Spišiakovi

Do tejto diskusie už minister nezasiahol. Intenzívne sa venoval svojmu mobilu. Šutaj Eštok opakovane hovorí, že policajti získali ochranu účelovo.

Naopak, v stredu po prvý raz verejne vyhlásil, že ochrana policajtky inšpekcie Diany Santusovej je legitímna. Jej nadriadení jej vraj robili účelovo zle.

Vtedy sa zapojil ďalší bývalý policajný prezident a súčasný predseda branno-bezpečnostného výboru Tibor Gašpar (Smer), ktorý Spišiakovi pripomenul, že to bol on, kto vymyslel paragraf, aby mohli byť policajti odvolaní bezdôvodne. 

Spišiak to priznal a vysvetlil, že tak riešil situáciu s policajtom, ktorého sa inak nevedel zbaviť, no mal podozrenie, že spolupracuje s mafiou. To sa nakoniec aj potvrdilo, pretože súdy ho odsúdili na sedemnásť rokov. Poslanec PS tiež priznal, že nakoniec sa stal sám prvou obeťou tohto vlastného paragrafu.

Gašpar je v súčasnosti obžalovaný v kauze Očistec, ktorá sa týka aj zneužitia polície na politické ciele Smeru. Je podozrivý, že spolu s oligarchom Norbertom Bödörom riadili políciu ako zločineckú skupinu. Rozhodovali o tom, aké prípady sa majú zametať pod koberec a, naopak, politických oponentov riešiť.

Bola to éra, keď minister vnútra Robert Kaliňák vyhlasoval, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje, preto nie je čo vyšetrovať.

Kaliňák tento výrok povedal v roku 2017, keď už Solák v polícii nebol. V stredu vyhlásil, že korupcia na najvyšších miestach v politike je.

„Aj korupcia na najvyšších miestach, aj na najnižších sa bude vyšetrovať. Nič sa nebude zametať pod koberec,“ vyhlásil minister pred novinármi po vypočutí.

Streľba na Rázsochách išla bokom

Bol to, mimochodom, práve Kaliňák, kto v minulosti zatlačil na Solákov odchod z polície. V tom čase pôsobil v takzvanom Lynx komande, ktorý vtedy viedol Štefan Hamran. Za odchodom Soláka bola podľa medializovaných informácií reportáž televízie Markíza z decembra 2014.

Novinárom sa podarilo vtedy preukázať, že komando cvičilo v rozostavanej nemocnici na Rázsochách v Bratislave s ostrými nábojmi – hoci v susedstve sú obývané domy. Kaliňák to najskôr poprel, no potom priznal, že cvičenie nebolo v poriadku.

„Nikdy som za to nebol disciplinárne potrestaný,“ vyhlásil Solák na výbore.

Spišiak mu povedal, nech povie, že aj vďaka komu to tak bolo a či tomu dotyčnému za to aj nepoďakoval. Nakoniec z nie celkom jasnej diskusie vyplynulo, že ďakoval Hamranovi. Solák hovoril aj o tom, že cvičenie bolo vopred naplánované veliteľom a on to len schválil.

Podľa informácií Denníka N to dopadlo tak, že odchod Soláka do civilu žiadal Kaliňák, ktorého Markíza usvedčila z klamstva, a zdalo sa mu málo, že by ho len zbavili funkcie. Nakoniec odišiel až po niekoľkých mesiacoch od incidentu.

Poslanec Hlasu Samuel Migaľ sa Soláka pýtal, či jedným z faktorov, prečo odišiel z polície, nebol práve Hamran. „Takto by som to nepovedal“, reagoval kandidát. „Mal som toho po deviatich mesiacoch dosť,“ dodal.

„Rázsochy nemali vplyv na to, či bude alebo nebude dobrým policajným prezidentom,“ reagoval Spišiak na otázku, ako vnímal Solákove odpovede na pochybné cvičenie.