Denník N

Zmenil dejiny, ale nemyslel pri tom na morálku. Ako sa Henry Kissinger snažil zabrániť najhoršiemu

Henry Kissinger v roku 2006 počas stretnutia s Vladimirom Putinom. Foto - TASR/AP
Henry Kissinger v roku 2006 počas stretnutia s Vladimirom Putinom. Foto – TASR/AP

Vo veku 100 rokov zomrel niekdajší americký minister zahraničia Henry Kissinger.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je diplomat a poradca českého prezidenta Petra Pavla pre zahraničnú politiku

Je pozoruhodné, že traja ľudia, ktorí asi najvýraznejšie poznamenali americkú zahraničnú politiku posledného polstoročia, neboli rodení Američania, ale Stredoeurópania.

Najmladšia z nich, Madeleine Albrightová, prvá žena vo funkcii ministerky zahraničných vecí počas vlády prezidenta Clintona, sa narodila v Prahe.

Zbigniew Brzeziński, významný zahraničnopolitický teoretik a poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Jimmyho Cartera, pochádzal z Varšavy. (S naším regiónom ho spájalo manželstvo s uznávanou sochárkou Emíliou „Muškou“ Benešovou, praneterou Edvarda Beneša.)

Tretí, Henry Kissinger, poradca pre národnú bezpečnosť aj minister zahraničia v Nixonovej a Fordovej vláde, sa narodil ako Heinz Alfred Kissinger v židovskej rodine v bavorskom Fürthe necelých desať kilometrov od Norimbergu. Zomrel v stredu v noci vo svojom dome v Connecticute na severovýchode Spojených štátov.

Hoci je štatisticky niečo také prakticky vylúčené, v logike utvárania zahraničnej politiky a následnej histórie západného sveta posledného pol tisícročia sa to javí ako skôr zákonité. Väčšina veľkých zahraničnopolitických koncepcií, stratégií a doktrín a z nich vychádzajúcich geopolitických konfliktov, vojen a historických zmien sa začínala, končila alebo sa stretávala v tomto geograficky zanedbateľnom priestore.

Vytvárala z neho akési laboratórium európskej histórie, často s katastrofálnymi následkami pre jej obyvateľstvo.

Albrightová, Brzezinski aj Kissinger boli nielen vnímaví študenti a vynikajúci analytici javov a osobností modernej európskej histórie, ktoré dokázali počas svojho politického pôsobenia aj významne ovplyvniť. Ocitli sa aj v ničivej víchrici, ktorá ich a ich rodiny vytrhla z domova, z Európy a z detstva.

Táto skúsenosť zásadne poznamenala aj ich myslenie a neskoršiu kariéru, hoci u každého iným spôsobom.

Zápis do jadrového veku

Je asi spravodlivé povedať, že z tejto trojice sa do pamäti najvýraznejšie zapísal Henry Kissinger, a to nielen vďaka svojej neprehliadnuteľnej a neodbytnej osobnosti a nesporným intelektuálnym kvalitám, ale predovšetkým vďaka svojmu osobnému podielu na zásadných amerických postojoch a rozhodnutiach, ktoré ovplyvnili beh udalostí v celosvetovom meradle.

Jedným dychom je však nutné dodať, že to neboli vždy postoje, ktoré by boli

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie