Denník N

Do posledných dní si k nemu chodili lídri po rady. Ako sa z Kissingera stal velikán svetovej diplomacie

Henry Kissinger počas tlačovej konferencie v roku 1974. Foto – TASR/AP
Henry Kissinger počas tlačovej konferencie v roku 1974. Foto – TASR/AP

Pre niektorých tvorca dokonalej realpolitiky, pre iných nemorálny a krutý hráč medzinárodnej politiky. Za Kissingerom smútia západní politici aj diktátorské režimy.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Chcem vám povedať, ako veľa to pre mňa znamenalo a že na vás nezabudnem,“ povedal Henry Kissinger, keď sa roztraseným hlasom lúčil so svojou funkciou ministra zahraničných vecí USA.

Tieto dni sa svet lúči s ním. Henry Kissinger zomrel vo veku 100 rokov vo svojom dome v americkom Connecticute.

Počas svojej kariéry vyrokoval napríklad Parížsku mierovú dohodu, ktorá USA vytiahla z nočnej mory zvanej Vietnam. Pracoval na zbližovaní sa so Sovietskym zväzom a Čínou.

Bol prvý, ktorý takzvanou kyvadlovou diplomaciou vyrokoval mier po Jomkipurskej vojne medzi Izraelom a okolitými arabskými štátmi.

Komik Tom Lehrer to okomentoval slovami, že „politická satira je prežitok“. Prečo? Pretože tomu, čo Kissingerovi stúpenci hovorili realpolitik, iní považovali jednoducho za nemorálne.

Kissinger však mal vo veciach jasno. „Krajina, ktorá požaduje morálnu dokonalosť vo svojej zahraničnej politike, nedosiahne ani dokonalosť, ani bezpečnosť,“ tvrdil.

Ako vtedy vyzeral svet?

Písal sa rok 1968.

Zomrel Jurij Gagarin, ktorý ako prvý človek absolvoval let do vesmíru. Americké Apollo lietalo v orbite Mesiaca, čím pripravilo pôdu pre Armstronga a jeho „malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo“. Aj vo vesmíre vtedy zúrila studená vojna. Československo začali okupovať sovietske vojská. Tie americké boli ešte stále vo Vietname. Čína bola s komunistami na čele v izolácii a Spojené štáty ju považovali za hrozbu.

A svet sa len tesne vyhol svojmu koncu po kubánskej raketovej kríze, ktorá sa týkala rozmiestnenia jadrových rakiet na Kube. Svet bol na hrane veľkej konfrontácie.

Prezidentské voľby v USA v tom roku vyhral Richard Nixon, ktorý si za poradcu pre národnú bezpečnosť vybral Henryho Kissingera, autora knihy, ktorá vyvolala rozruch aj obdiv.

Volala sa Jadrové zbrane a zahraničná politika (Nuclear Weapons and Foreign Policy) a Kissinger v nej tvrdil,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie