Svetový newsfilter: Po zlej nálade prišla vysoká podpora. Putinova popularita skrýva jeden paradox

Dobrý deň,

kým zástupcovia štátov NATO sa tento týždeň v Bruseli zhodli na tom, že Ukrajinu musia aj naďalej podporovať, na medzinárodnom fóre v Európe sa po dlhšom čase objavil aj Sergej Lavrov. Ruský minister zahraničných vecí bol v Skopje na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), kde Západ obviňoval z toho, že vedie hybridnú vojnu proti Rusku.

Pre Lavrova viaceré štáty bojkotovali toto stretnutie, predstavitelia iných krajín zas počas jeho prejavu odišli zo sály. Niet sa čo čudovať – účasť ministra z Ruska, ktoré roky rozbíja bezpečnosť európskych štátov a namiesto spolupráce volí agresiu, je absurdná.

Na tejto taktike Moskva zjavne neplánuje nič meniť a od vedenia NATO zaznelo varovanie, že Rusko netreba podceňovať, hoci ho vojna vyčerpáva ekonomicky aj vojensky. Počas zimy sa znovu očakávajú početné útoky na ukrajinskú infraštruktúru.

Európa: Putina vojna nevyčerpala

V Rusku budú v marci prezidentské voľby a očakáva sa, že Vladimir Putin ich vyhrá. Najnovšie prieskumy však naznačujú, že ak by aj mal skutočného súpera, jeho víťazstvo by bolo takmer isté.

Nič na tom nezmenila ani vojna, v ktorej sa Rusku nedarí tak, ako si to režim predstavoval.

O čo ide: Kedysi aj v Rusku platilo, že počet funkčných období prezidenta je obmedzený, ako to býva štandardom v demokraciách. Vladimir Putin však opakovane dal zmeniť ústavu a kandidovať bude už piatykrát.

Z Ruska sa medzitým stal totalitárny štát, kde sa za kritiku prezidenta a vojny proti Ukrajine končí vo väzení.

Napriek tomu je podľa renomovaných sociológov z Levadovho centra Putin populárny ako za najlepších čias. Podľa čerstvého prieskumu ho podporuje 82 percent opýtaných. Iba 15 percent má opačný názor.

Vo fokusových skupinách často zaznievali absurdné slová, ktoré ľudia prebrali od štátnej propagandy – že Rusko bojuje o svoje prežitie a bráni sa pred nacistami z Ukrajiny, ktorých podporuje Západ.

Čo z toho vyplýva: Autori analýzy upozornili na jeden veľký paradox. Rusi síce nedôverujú štátu vo veciach, ako je zabezpečenie bežných služieb, ale pri vojne je to inak a súhlasia s argumentom Kremľa, že bola nevyhnutná.

Vychádza z toho smutné konštatovanie. Ako píšu ruskí politológovia, obyvatelia krajiny sú veľmi silno ovplyvnení propagandou, a kým pred rokom sa časť spoločnosti len skrývala pred realitou, teraz žije v umelo vytvorenom svete, kde Rusko vedie mesiášsku vojnu a bráni sa pred Západom.

Prieskum neprebiehal v štandardnom prostredí, kde sa človek nemusí báť, že ho sused udá za jeho názor. V Rusku nie je sloboda slova, nezávislí novinári museli odísť do exilu a stupeň represií je najväčší od nástupu Putina. Napriek tomu je to veľavravný indikátor nálady v ruskej spoločnosti a jeden z mála, aký máme.

Podpora Vladimira Putina. Červenou farbou je vyznačený nárast jeho popularity po tom, čo v roku 2014 Rusko anektovalo Krym, a v roku 2022, keď napadlo Ukrajinu. Zdroj: Carnegie Endowment

Čo bude ďalej: Ukazuje sa, že predpovede, podľa ktorých nespokojnosť spôsobená sankciami, mobilizáciou a vojnovými obmedzeniami povedie k pádu Putinovho režimu, neboli správne.

Chvíľu to s náladou obyvateľov Ruska vyzeralo všelijako – zlom nastal v septembri 2022, keď vláda ohlásila čiastočnú mobilizáciu. Po tom, čo sa kritériá vyjasnili a ukázalo sa, že sa to netýka každého muža, rýchlo sa to zlepšilo.

Na skutočnosti, že Putin má mimoriadne silnú pozíciu, nič nemení ani to, že 41 percent Rusov myslí, že vojna priniesla viac zla ako dobra.

Inými slovami, zdá sa, že ruský prezident môže robiť všetko, aj viesť krvavú vojnu proti Ukrajine, a väčšina ľudí v krajine ho bude podporovať.

Nálada obyvateľov Ruska – tak, ako ju vnímajú respondenti. Pokles v septembri 2022 súvisí s mobilizáciou. Zdroj: Carnegie Endowment

Ázia: Vysoká chorobnosť detí v Číne

Keď sa objaví správa, že v Číne sa šíria respiračné choroby, každý spozornie. Pripomína to prelom rokov 2019 a 2020, keď sa v čínskom Wu-chane objavil „nový koronavírus“. Ochorenie sa rozšírilo do celého sveta a spôsobilo najväčšiu svetovú pandémiu za sto rokov.

Správy o náraste chorých na respiračné choroby prichádzajú z Číny aj teraz, no tentokrát to na podobnú pandémiu nevyzerá.

Čo sa stalo: Čínske úrady už v polovici novembra oznámili, že v krajine výrazne narástol výskyt respiračných ochorení. To sa do istej miery aj čakalo. Čína bola tri roky v lockdowne, ktorý úplne zrušili až začiatkom tohto roku.

Teraz krajina prežíva prvú zimu bez opatrení a aj minuloročný príklad z Európy – napríklad množstvo chorých detí na Slovensku takto pred rokom – naznačoval, že chorobnosť bude vysoká.

Volá sa to aj imunitný dlh – organizmus ľudí sa tri roky s poriadnymi vírusmi a baktériami nestretol, a tak klesla pripravenosť tela brániť sa im.

Čo je dôležité: V Číne je to však trochu iné. Okrem očakávaných chorôb ako chrípka či ochorenia spôsobené respiračnými vírusmi sa tu vo veľkom šíria zápaly pľúc. Až tak, že niektoré nemocnice v Pekingu či v severnej provincii Liao-ning hovorili o preťažených detských oddeleniach.

Čínske úrady tvrdia, že nejde o žiaden nový vírus či baktériu. Zápaly pľúc v krajine spôsobuje najmä baktéria mykoplazma. Vznikajú takzvané studené zápaly pľúc, ktoré na pohľad nemusia mať také silné príznaky. Väčšinou sa dajú vyliečiť antibiotikami.

Napriek tomu dosť detí končí momentálne v Číne v nemocnici. Dôvodom môže byť istá rezistencia tejto baktérie na dostupné antibiotiká. Podobné správy idú napríklad z Taiwanu.

Svetová zdravotnícka organizácia pred týždňom vyhlásila, že si oficiálne vyžiadala detailné informácie o náraste respiračných chorôb v Číne. Na začiatku pandémie covidu mnohí obviňovali čínske úrady, že skutočný stav pandémie ututlávali.

Aj v Európe? Podobné zápaly pľúc u detí sa však začínajú šíriť aj v niektorých krajinách Európy. V Holandsku napríklad podľa miestnych úradov vyhľadalo minulý týždeň lekára so zápalom pľúc 130 zo 100-tisíc detí vo veku 5 až 14 rokov. To je dvakrát toľko, ako bol rekord minulý rok.

V krajine sa šíri aj čierny kašeľ, minuloročné rekordy prekonal päťkrát. Nie je jasné, či to nejako súvisí s udalosťami v Číne.

Je možné, že keďže Čína bola najdlhšie a najtvrdšie zatvorená krajina počas pandémie, sú tu príznaky imunitného dlhu po covide horšie ako napríklad v Európe. Zatiaľ nič nenasvedčuje, že by sa svet mal báť týchto správ.

Amerika: Temná stránka obchodu s avokádom

Spotreba avokáda v Spojených štátoch sa za posledných dvadsať rokov strojnásobila. Lenže obchod s týmto populárnym plodom má aj odvrátenú stránku na čele s masívnym odlesňovaním v Mexiku a so zastrašovaním environmentálnych aktivistov.

Aký je kontext: Avokádo je známe ako výživná potravina plná vlákniny a vitamínov, tvorí dôležitú súčasť vegánskej kuchyne. Jeho najväčším pestovateľom je Mexiko a najväčším konzumentom sú Spojené štáty.

Zlom nastal koncom 90. rokov, keď americká vláda zrušila zákaz jeho dovozu z Mexika. Odvtedy sa spotreba avokáda niekoľkonásobne zvýšila: odhaduje sa, že Američania ročne zjedia 1,3 milióna tony avokáda.

Toto ovocie sa dováža predovšetkým zo západnej časti Mexika, kde sú ideálne klimatické podmienky na jeho pestovanie.

V čom je problém: V tomto chudobnom regióne avokádo zohráva kľúčovú úlohu, podľa vládnych údajov dáva prácu až 300-tisíc ľuďom. Ak by o ňu prišli, mnohí by boli odkázaní na nebezpečný a nelegálny obchod s drogami.

Problémom je, že aj avokádo sa často pestuje na skonfiškovanej pôde. Aktuálna správa ľudskoprávnych organizácií ukazuje, že na avokádovom biznise sa podieľajú zločinecké skupiny so skorumpovanými lokálnymi úradníkmi a komunitnými lídrami.

Mexická vláda na to medzičasom upozornila Spojené štáty, ktoré žiada o koordináciu v boji proti nezákonným praktikám. Z Washingtonu však zatiaľ neprišla žiadna odpoveď.

O čo ide: Medzi bežné praktiky zločineckých skupín patrí zastrašovanie či dokonca fyzické útoky na aktivistov, ktorí upozorňujú na negatívne efekty pestovania avokáda. Zo západného Mexika sa stalo jedno z najnebezpečnejších miest na svete.

Hlavným problémom je masívne odlesňovanie, pre avokádo sa ročne vyklčuje až 20-tisíc hektárov lesa, čo je územie porovnateľné s rozlohou.

Mimovládky zároveň upozorňujú na spotrebu vody, ktorá je pri avokádovníku násobne vyššia ako pri priemernom lese.

Afrika: Sierra Leone odolala pokusu o puč

V západnej Afrike takmer došlo k ďalšiemu prevratu. Vláda v Sierre Leone tvrdí, že minulú nedeľu potlačila pokus o puč.

O čo ide: V nedeľu vo Freetowne, hlavnom meste krajiny, skupina ozbrojencov zaútočila na kasárne a najväčšiu väznicu. Odtiaľ vďaka nim utieklo takmer dvetisíc väzňov. V meste následne vyhlásili zákaz vychádzania.

Vláda ešte v ten istý deň oznámila, že situáciu má pod kontrolou, no detaily nechcela prezradiť. Až o pár dní neskôr potvrdila, že útoky boli súčasťou pokusu o prevrat.

Stála za ním skupina vojakov, ktorých štát nazval odpadlíkmi. Väčšinu lídrov puču zadržali a teraz pokračujú vo vyšetrovaní.

Aké sú príčiny: Ako vysvetľujú reportéri BBC, pokus zvrhnúť prezidenta môže mať niekoľko príčin. Prvou je napätie, ktoré v Sierre Leone trvá od júnových volieb. V nich mandát obhájil prezident Julius Maada Bio.

Hlasovanie však sprevádzali obvinenia z netransparentnosti či zastrašovania. Po ňom nasledoval opozičný bojkot parlamentu.

Druhým dôvodom je zlá ekonomická situácia a vysoká nezamestnanosť. Najväčšou istotou je práca pre štát, preto je pre mnohých ľudí veľmi dôležité, kto je pri moci.

Okrem politickej príslušnosti sa, samozrejme, prihliada aj na etnický pôvod.

Prázdne ulice Freetownu počas nedeľného zákazu vychádzania. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Prezident na pokus o puč reagoval aj zverejnením fotografie, na ktorej sedí za stolom vo svojej kancelárii a pracuje.

Udalosti z minulej nedele však ukazujú, že situácia v krajine zďaleka nie je ideálna. Časť voličov je s výsledkom volieb veľmi nespokojná a podobná nálada zjavne panuje aj medzi silovými zložkami.

Náznaky tu boli už v lete, keď polícia zadržala dve desiatky ľudí, medzi ktorými boli najmä vojaci. Obvinili ich z toho, že plánovali prevrat.

Pre stabilitu v regióne by to bola ďalšia rana. Od roku 2020 tu prebehli štyri prevraty a niekoľko ďalších neúspešných pokusov.

Meno týždňa: Henry Kissinger

Kissinger počas stretnutia s Donaldom Trumpom. Foto – TASR/AP

Bývalý americký diplomat, minister zahraničných vecí a poradca prezidentov päť mesiacov po tom, čo oslávil 100 rokov, zomrel vo svojom dome v Connecticute.

Henry Kissinger bol aj vo vysokom veku aktívny, stretával sa s politikmi aj so zahraničnými lídrami. V lete dokonca navštívil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Práve Kissinger stál v 70. rokoch za normalizáciou vzťahov s Čínou, v roku 1973 získal aj Nobelovu cenu za mier.

Má veľký podiel na tom, ako desaťročia vyzerala americká zahraničná politika i medzinárodné usporiadanie sveta. Bol aj významným teoretikom medzinárodných vzťahov.

V niektorých krajinách však má zlú povesť – práve pre to, ako robil politiku a diplomaciu. Pripisuje sa mu veľký podiel na bombardovaní Kambodže, pri ktorom zomrelo asi 150-tisíc ľudí, a v južnej Amerike ho kritizujú za podporu diktátorov, za ktorými Spojené štáty stáli preto, lebo chceli zabrániť šíreniu komunizmu.

Viac o Kissingerovi čítajte tu.