Denník N

Britov doháňa koloniálna minulosť, nechcú vrátiť vzácne artefakty. Afrika rezignovala, ale Gréci sa vzbúrili

Ženy stoja pri mramorovej soche nahého mladíka, ktorý podľa všetkého predstavuje gréckeho boha Dionýza (uprostred) z východnéhoParthenónu. Foto - TASR/AP
Ženy stoja pri mramorovej soche nahého mladíka, ktorý podľa všetkého predstavuje gréckeho boha Dionýza (uprostred) z východnéhoParthenónu. Foto – TASR/AP

Britské múzeum ukrýva tisícky vzácnych dôkazov o tom, aké vyspelé boli kedysi iné civilizácie, ktoré neskôr Európania dobyli. Nemienia ich však vrátiť, no Grékom už došla trpezlivosť.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V roku 2018 sa v areáli múzea vo francúzskom Bordeaux odohrala zvláštna scénka, ktorá by sa skôr hodila na divadelné dosky. V jeho vestibule sa objavil nigérijský umelec Jelili Atiku oblečený do falošného bronzu, so zviazanými končatinami a opásaný britskou vlajkou.

„Chcem ísť domov,“ volal. „Benin. Edo (bývalá Beninská ríša – pozn. red.)… Vezmite ma späť domov!“

Predstavenie umelca malo ilustrovať dlhoročnú frustráciu Nigérie z toho, že sa im ani po dlhé desaťročia nedarí získať späť Beninské bronzy, vzácnu zbierku niekoľkých tisícok sôch, ktoré boli zabavené v roku 1897 počas britskej vlády v Benine. Dnes sú roztrúsené vo viac ako stovke zbierok, pričom najväčší počet uchováva Britské múzeum.

Napätie medzi Spojeným kráľovstvom a krajinami, z ktorých „ukradlo“ rôzne historické pamiatky, z času na čas vypláva na povrch. Presne to sa stalo najnovšie medzi Londýnom a Aténami.

Gréci: Vráťte nám ukradnuté. Briti: Zabudnite

Britský premiér Rishi Sunak, ktorý má sám korene v Indii, jednej z bývalých britských kolónií, v pondelok zrušil stretnutie so svojím gréckym náprotivkom Kyriakosom Mitsotakisom.

Dôvodom bol spor týkajúci sa mramorových sôch a fresiek zo starovekého Parthenónu, ktoré v 19. storočí na britské ostrovy „doviezol“ britský lord Elgin. Britov teraz naštvalo, keď sa do nich v rozhovore pre BBC Mitsotakis pustil a obvinil ich z krádeže vzácnych mramorov.

Súčasná situácia, keď sú sochy rozdelené prevažne medzi Britské múzeum v Londýne a Múzeum Akropoly v Aténach, je „neuspokojivá“ a prirovnal ju k „rozrezaniu Mony Lisy na polovicu“.

Požiadavky na vrátenie vzácnych artefaktov, ktoré Briti „zozbierali“ v čase, keď ovládali veľkú časť sveta, však zaznievajú najmä z afrických krajín a dokonca aj z OSN. Britov tak doháňa ich koloniálna minulosť, ale spor odhaľuje aj niečo zaujímavejšie – v rozpore s tým, aká je predstava bežných ľudí žijúcich na Západe, niektoré africké civilizácie boli pred dávnymi storočiami kultúrne aj technologicky ďaleko pred dnešným Západom.

Takým príkladom je aj Beninská ríša, kedysi jedna z najvyspelejších civilizácií, ktorej technológie prekvapili aj európskych kolonizátorov.

No nielen dnešný Benin sa nevie dostať ku kultúrnym artefaktom, ktoré dokazujú jeho dávnu a slávnu minulosť. Mnohí sa dávno zmierili s tým, že sa im to už nikdy nepodarí.

Verejné osvetlenie aj múr väčší ako ten čínsky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie