Denník N

Príhody šoféra po Ukrajine: ako sme doviezli sanitky do blízkosti frontovej línie

V lese na Donbase. Foto N – Vladimír Šimíček
V lese na Donbase. Foto N – Vladimír Šimíček

Najazdili sme vyše 4-tisíc kilometrov po Ukrajine. Tento text je zápisom zážitkov zaujatého účastníka výpravy.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Ukrajinskú verziu textu čítajte tu.

Darcovia zo Slovenska prispeli na ojazdené sanitky a terénne autá pre ukrajinských vojakov sumou vyše 200-tisíc eur. Bolo treba ich kúpiť a odviezť na Ukrajinu. Organizátormi nákupu a výpravy boli Ukrajinci Serhij Savčenko a Vjačeslav (Slavik) Ševčuk a fotograf Denníka N Vladimír (Vlado) Šimíček. Ďalšími šoférmi boli fotograf českého Deníku N Gabriel (Gabo) Kuchta, komentátor Denníka N Roman Pataj, režisér Pavol (Pali) Pekarčík a ja. Vyrážali sme z Bratislavy, v Kyjive sa k nám pridali ďalší ukrajinskí šoféri-dobrovoľníci.

Nikdy som nešoféroval sanitku a nikdy som nebol v Užhorode. Až do jedného novembrového pondelka, keď sme z Užhorodu vyrazili s niekoľkými sanitkami, pretretými na vojenskú zelenú, do Kyjiva.

Priatelia ma vopred nevarovali, že naša kolóna si bude majákmi a sirénami prerážať cestu hustou premávkou, že to bude rockový koncert pre spojku, brzdu a plyn a že sa budeme vysielačkami zháňať do šíku, keď nás rozdelia vzdorovité kamióny.

Za volantom som sa nestihol kochať pohľadom na zasnežené Karpaty, ale nedala sa prehliadnuť živelnosť miest či dedín a nedbalosť voči detailom, ktorá vždy súvisí buď s chudobou, alebo s nadbytkom voľného priestoru. Nesúvisí však s vojnou, ktorú v tejto časti Ukrajiny periférnym zrakom nepostrehnete.

Do Kyjiva sme dorazili za tmy a predrali sa zápchami (vďaka majákom) k sivej budove, kde nás na parkovisku čakal v maskáčoch legendárny gruzínsky bojovník Mamuka a jeho ľudia. Odovzdali sme mu jednu sanitku, obrovskú nabíjačku od Erika z Košíc a po prvý raz som zažil chlapské objatia, ktorých zažijem v nasledujúcich dňoch ešte stovky. Nepoznal som tých drsných mužov, ale to im neprekážalo. Bol som pre nich brat v boji proti Rusom.

Video: Martin M. Šimečka v kolóne so sanitkami na Ukrajinu: Stále tu dúfajú, že sa na nich nevykašleme (autor: Pavol Pekarčík)

Mamuka je mlčanlivý – ako bývajú tí, ktorí toho zažili priveľa. Vlasy a bradu má čierne ako uhoľ a vyholené do línií ostrých ako britva. Spýtal som sa ho, ako to vyzerá, a on odpovedal jednou vetou: „Nie veľmi dobre.“

Na ceste

Hlavná časť výpravy sa začínala až na druhý deň. Na parkovisku už stálo zoradených 11 áut, sanitky a terénne pickupy. Všetky kúpené, opravené a upravené za peniaze slovenských darcov. Každé auto malo svojho šoféra, ja som dostal terénnu Toyotu.

Na parkovisku v Kyjive. Foto N – Gabriel Kuchta

Bol som v partii

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie