Denník N

Hormóny sa spustia aj otcom, no oveľa dôležitejšie je to, čo začnú robiť sami, vraví dula

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Otcovia v plienkach je seriál rozhovorov o otcovstve od Michala Červeného a Rasťa Kačmára, v ktorom s odborníkmi aj s inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom. Rozhovory budú vychádzať týždeň po týždni v Denníku N, nájdete ich aj v podcastovej forme v aplikácii Denníka N či na Spotify či Apple podcastoch. Sledovať ich môžete aj na Instagrame. Všetky vydania nájdete na stránke Otcovia v plienkach, na ktorej si môžete zapnúť aj odber upozornení na nové vydania e-mailom.

Otcovstvo je magické, no bude to aj ťažké a je normálne, že počas rodičovstva robíte aj chyby, vraví psychologička a dula Hana Celušáková v prvej časti série rozhovorov Otcovia v plienkach venovanej téme tehotenstva.

„Je paradox, že tehotenstvo je veľmi súkromná vec, ale v čase, keď sa stáva viditeľným, sa obaja rodičia stávajú vecou verejnou. Budúca matka aj otec strácajú svoju identitu. Všetci ich už majú potrebu edukovať, formovať a hovoriť im, aké by mali mať očakávania a čo by mali robiť,“ hovorí psychologička.

Ak majú muži obavy, či to budú s deťmi vedieť, lebo s cudzími im to nikdy nešlo, upokojuje ich – pri vlastných je to skrátka iné. Ak si k dieťaťu vytvorí väzbu, uvoľní sa pri ňom aj introvert.

V rozhovore sa dočítate aj o tom:

  • čo má muž robiť, ak od neho okolie očakáva dieťa, no on na to ešte nie je pripravený;
  • ako sa pripraviť na to, že to, čo si pred narodením naštudujeme, po pôrode pri dieťati nebude fungovať;
  • či a ako s partnerkou komunikovať, ak pri téme otcovstva váhame ešte aj počas tehotenstva.

Čo je správna motivácia, aby niekto bol otcom?

Chcieť ním byť je dobrý začiatok. Myslím ten moment, keď nad tým muž začne reálne uvažovať a predstavovať si, čo znamená byť otcom. Je dôležité zamyslieť sa, čo od seba očakáva, akým chce byť otcom, čo mu to má v živote naplniť.

Muž môže vnímať otcovstvo ako jednu z foriem vstupu do dospelosti, keď začne svoje hodnoty prenášať ďalej. Treba si to však predstaviť aj so všetkými útrapami, ktoré otcovstvo prináša, a neidealizovať si ho. Je dobré rozprávať sa s kamarátmi či s kolegami, ktorí sú otcami, a spraviť si realistický obraz o rodičovstve – že ide o obrovský záväzok, no zároveň aj o zažívanie krásnych životných udalostí.

Nemôže sa stať, že práve po takýchto rozhovoroch muž zistí, že otcovstvo nie je to, čo by chcel? A nemôže sa potom stať, že príde aj nesúlad v súvislosti s tým, čo chce jeho partnerka?

Pre mňa je rodičovstvo významná vývinová úloha. Zrazu nastane situácia, že sa musíme niečoho vzdať v prospech toho, že v budúcnosti prídu zisky. Spočiatku môžeme mať veľa obáv typu: ako to zvládnem, koľko mi to zoberie z môjho pôvodného života a čo mi to dá na oplátku? O tom, čo je krásne na rodičovstve, sa až tak veľa nehovorí, skôr sa straší starosťami a záväzkom, ale je to len jeden aspekt tohto dobrodružstva.

Viackrát som zažila krásne okamihy, keď muži rozprávali, prečo je pre nich dôležité stať sa otcami. Jeden z mojich kamarátov pred pôrodom svojho dieťaťa hovoril o všetkých obavách. Prísediaci chlapi potom začali rozprávať, čo všetko im otcovstvo prinieslo, v čom im obohatilo život. Aj strach zo straty koníčkov a voľného času skôr relativizovali: veď žúrovať nevieme donekonečna, ani lyžovačky už časom nie sú také zaujímavé, ak sa opakujú stále s tými istými ľuďmi. Rozprávali, že je dobré toto všetko zažiť aj s niekým iným, s malým človekom, a mať možnosť naučiť ho to. Ukazovať mu, čo je dôležité.

Odmalička sú na nás kladené očakávania. Na strednej škole prídu otázky, či ideme na vysokú. Po vysokej, či už máme dievča. Ak máme, pýtajú sa, kedy bude svadba a potom kedy bude dieťa, potom druhé dieťa… Čo ak si muž nie je istý, ale vníma tento tlak okolia? Ako si to urovnať v hlave tak, aby spravil to, čo chce naozaj, a nie to, čo sa od neho očakáva?

Je dôležité zostať zvedavý a vyhodnotiť si dôvody, prečo áno a prečo nie. Na muža môže negatívne vplývať to, aké rodičovstvo zažil od svojho otca. To je moment, keď sa chce vyhraniť voči tomu, čo zažil, no má len malú predstavu, ako by sa to dalo robiť lepšie. Muž sa môže obávať intimity v partnerskom vzťahu, no aj záväzku, ktorý prichádza s dieťaťom. Dieťa nie je plyšová hračka, ktorá by sa dala odložiť, ak zistí, že je zodpovednosti priveľa.

Keď človek vstupuje do rodičovstva, vyberá si životný štýl na najbližších 20-30 rokov, čo je veľká zodpovednosť. Ešte predtým si treba odpovedať na otázku, či tu chceme byť aj pre druhých alebo len pre seba. Tento konflikt je normálny a súvisí so vstupom do dospelosti. Keď už máme vybudovanú kariéru, je otázkou, čo so životom ďalej a komu chceme odovzdávať. Je dôležité, aby muž nad týmto mohol bádať kvôli sebe. Aby zistil, čo mu bráni v otcovstve a čo ho na ňom láka.

Ak sa už pár rozhodol pre deti, môže prísť ďalšia obava: neviem to s deťmi. V okolí nemám deti, a ak aj mám, nikdy som sa s nimi nevedel hrať či rozprávať. Dá sa na to nejako pripraviť alebo si máme povedať, že s naším dieťaťom to predsa bude iné?

Strach by nemal byť paralyzujúci, neberme to smrteľne vážne. Rodičovstvo je z veľkej časti dobrodružstvo a improvizácia. Na druhej strane sa treba pripraviť, niečo si k tomu načítať, sledovať rodičov okolo seba. Nehroťme to do toho, že počas rodičovstva nemôžeme robiť chyby. Môžeme. Dôležité je vedieť ich zreflektovať a ísť ďalej. Rodičmi sa nerodíme, stávame sa nimi, a to práve tým, že ideme po ceste a uznávame, čo bola chyba a ako to nabudúce spraviť lepšie. Deti naše chyby znesú, pokiaľ ich dokážeme zreflektovať.

Zo skúseností nás oboch, inak introvertov, čo sa aj pred deťmi možno hanbili, vyplýva, že pri vlastnom dieťati je to skrátka iné. Zrazu tancujeme, robíme opičky, zdrobňujeme.

Je iné, keď vám niekto podá svoje dieťa, a iné, keď sa otcom stávate postupne. Vzťah k dieťaťu si človek začína vytvárať už počas tehotenstva či pôrodu. Dieťa si zas automaticky buduje vzťahovú väzbu k svojim opatrovateľom. Ide o súhru – dieťa vydáva signály, že potrebuje našu starostlivosť, čiže plače, a potom neskôr dáva spätnú väzbu, že to robíme dobre, keď sa utíši a usmeje sa. V nás to vzbudí rodičovskú sebadôveru aj pocit, že vieme naplniť potreby dieťaťa. Potom je oveľa ľahšie spojiť sa so svojím vnútorným dieťaťom a jašiť sa, lebo viete, že vaše dieťa z toho bude nadšené.

Pri ženách sa hovorí, že sa im už počas tehotenstva „zapnú hormóny“. Stane sa niečo také aj mužom už počas tehotenstva partnerky?

Aj mužovi, ktorý je prítomný pri tehotenstve, sa mení hormonálny profil. Väčšiu úlohu však zohráva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Otcovia v plienkach

Rodičovstvo

Rozhovory

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie