Denník N

Riešia hádanky a možno aj snívajú. Chobotnice sú príliš bystré, aby sme ich jedli, vraví vedkyňa

Foto - Diane Picchiottinová/Unsplash
Foto – Diane Picchiottinová/Unsplash

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Píše Dino Grandoni, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Chobotnice dokážu otvárať nádoby, používať nástroje, riešiť hádanky a dokonca rozpoznať jednotlivé ľudské tváre, ktoré sa na ne pozerajú cez sklo akvária.

Mali by teda byť v ponuke reštaurácií ako jedlo?

Ich lahodné chápadlá sa dostali na taniere po celom svete a slúžia ako základná potravina v mnohých východoázijských či stredomorských kuchyniach – či už ako súčasť suši, alebo napríklad s cestovinami.

Čoraz viac vedeckých zistení o kognitívnych schopnostiach chobotníc a iných hlavonožcov však teraz otvára otázku, či by sme mali tieto morské tvory schopné riešiť problémy jesť. A veda spochybňuje aj našu predstavu o tom, čo presne z nášho pohľadu robí zviera inteligentným.

„Majú akýsi objavný, zvedavý a zaujímavý spôsob bytia vo svete, ktorý je pre mňa nečakaný,“ hovorí Peter Godfrey-Smith, filozof z Univerzity v Sydney a autor knihy Other Minds: The Octopus, the Sea, and the Deep Origins of Consciousness (v českom preklade vyšla pod názvom Jiné mysli: O původu inteligence chobotnic).

Vzťah ľudstva s chobotnicami sa dostáva do paradoxného bodu: vedci začínajú viac rozumieť ich mozgom, no potravinárske spoločnosti sa pokúšajú chovať ich komerčne na farmách.

Dodávatelia morských plodov tvrdia, že chov chobotníc uvoľní tlak na divožijúce populácie a poskytne ľudstvu viac čoraz populárnejšieho jedla s nízkym obsahom tuku a vysokým obsahom bielkovín.

Návrhy na otvorenie chobotničích fariem sa však stretli s odporom ochranárov a zástancov zdravých životných podmienok zvierat. Obávajú sa, že chobotnice by pri takomto chove trpeli.

Americká vláda teraz zvažuje, či požiada o etické preskúmanie vedeckých experimentov na chobotniciach, rovnako ako to robí pri cicavcoch, ako sú opice alebo myši.

Sympatie k chobotniciam posilnil aj dokument Netflixu My Octopus Teacher (Moja učiteľka chobotnica) z roku 2020. Dokument potápača Craiga Fostera o jeho spriatelení sa s divožijúcou chobotnicou počas pandémie sledovali masy divákov a získal Oscara za najlepší dokumentárny film.

V čom spočíva múdrosť chobotníc

Na rodostrome živých tvorov sa chobotnice nachádzajú tak ďaleko od ľudí, ako sa len dá. Nás a tvory s ôsmimi chápadlami delí zhruba 750 miliónov rokov evolúcie, čo naznačuje, že chobotnica si vyvinula svoje kognitívne schopnosti úplne sama.

„Keď uvažujeme o evolučných otázkach, v neurovede existuje určitá zaujatosť v premýšľaní, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Ochrana prírody

Príroda

Prírodné vedy

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie