Ráno s NHL: Jedno striedanie, 4 sekundy a zranený kapitán. Príbeh najkratšieho debutu v histórii

Dobré ráno,

meno Greg Koehler asi drvivej väčšine hokejových fanúšikov nebude nič hovoriť. V podstate ani nemá prečo, keďže tento v súčasnosti už 48-ročný Kanaďan odohral väčšinu svojej v kariéry v AHL alebo iných nižších súťažiach.

Tam sa mu síce darilo celkom slušne, keď až 9-krát v nich dosiahol hranice aspoň 20 gólov, no do NHL však zasiahol iba jediný raz pár dní pred koncom roku 2000.

Napriek tomu je však držiteľom jedného rekordu najprestížnejšej hokejovej ligy, ktorý možno nebude nikdy prekonaný – v drese Caroliny Hurricanes odohral len jedno striedanie, ktoré trvalo 4 sekundy.

V noci nehral žiadny Slovák.

Ráno s NHL je článok, v ktorom sa pravidelne venujeme jednej téme z najlepšej hokejovej ligy na svete a prinášame krátky súhrn nočného diania.

Aha, už je tam!

Na začiatku sezóny 2000/01 bol Greg Koehler už druhým rokom členom zostavy Cincinnati Cyclones, farmárskeho tímu Caroliny Hurricanes.

Caroline sa totiž vtedy zranilo viacero hráčov vrátane vtedajšieho asistenta kapitána a dnes trénera Hurricanes Roda Brind’Amoura a tím potreboval niekoho z farmy.

Šancu dostal vtedy 25-ročný Koehler, ktorý sa pobalil a presunul do blízkeho Columbusu, kde už nasledujúci deň hrala Carolina zápas proti domácim Blue Jackets.

Väčšinu prvej tretiny Koehler sedel len na striedačke, no v jej závere dostal príležitosť ukázať sa.

„Aha, už je tam!“ zakričala jeho mama pred televíznou obrazovkou, keď rodák z Toronta po prvýkrát vkročil na ľad.

Koehler vyštartoval smerom do útočnej tretiny, keďže tam za pukom mieril aj kapitán Hurricanes Ron Francis. Stihol však urobiť len 8 krokov, keď po 4 sekundách domáci hráč Steve Heinze hákoval Francisa a hra bola prerušená.

Čerstvému nováčikovi tak neostávalo nič iné, len smutne odkorčuľovať na striedačku. Na ľad totiž smerovala prvá presilovková formácia Hurricanes. Ďalšia šanca pre Koehlera už neprišla.

Jeden z najzvláštnejších zápasov

Carolina nakoniec stretnutie s Columbusom prehrala 1:3. Koehler potom bol pri rozkorčuľovaní v nasledujúcich 2 domácich zápasoch, ale nezasiahol ani do jedného. O pár dní neskôr, 6. januára 2001, ho vedenie poslalo opäť na farmu do Cincinnati.

Dá sa tak povedať, že okolnosti Koehlerovi vôbec nepriali. Luke DeCock bol vtedy 26-ročný novinár, ktorý pokrýval tento zápas a pamätá si naň dodnes.

„Aj po 23 rokoch je zápas Grega Koehlera jeden z najzvláštnejších, aké som kedy videl,“ spomína DeCock. Oba tímy sa v ňom dokopy dopustili až 56 trestných minút, a keďže Koehler nebol členom ani jednej zo špeciálnych formácií, tak si proste znova nezahral.

Carolina sa vtedy navyše herne trápila a miesto trénera Paula Mauricea bolo v ohrození. Ten navyše svoj štvrtý útok nezvykol využívať príliš často, aj keď sa mu výsledkovo darilo. Koehler tak ostal v tom všetkom stratený.

„Prial som si, aby mi tréner dal trochu viac šancí. Vôbec to však neľutujem,“ povedal Koehler s odstupom času pre The Athletic. „Asi na to bol nejaký dôvod, ktorý však nepoznám a asi ani nikdy nebudem. A to je v poriadku,“ dodal. Na svojej kariére by v podstate nemenil nič okrem tvrdšej letnej prípravy v posilňovni.

Pamätajú si na neho aj veľké mená

NHL začala merať počet strávených minút na ľade v sezóne 19997/98. Hneď v tomto ročníku zaznamenal rekord v najkratšom čase strávenom v lige Jeff Libby. Ten totiž odohral za New York Islanders tiež len jedno striedanie, ktoré však trvalo „aspoň“ 43 sekúnd.

Bez ohľadu na čas strávený na ľade sa im však obom podarilo niečo, čo dokáže iba zlomok hráčov. O NHL sníva asi každý malý hokejista a presne takým bol kedysi aj Greg Koehler.

V 13 rokoch bol kapitánom v žiakoch Toronta Marlies a práve počas toho obdobia bývalý brankár Montrealu a dnes aj člen Hokejovej siene slávy Ken Dryden v Toronte natáčal dokument s názvom Home Game. V ňom chcel dať priestor aj niekomu z mládežníckeho hokeja, na ktorom by ukázal, čo všetko súťažný hokej pre takýchto chlapcov prináša aj mimo ľadu a v rodinnom prostredí. Koehler sa tak aj vďaka tomu, že má 6 súrodencov, ukázal ako ideálny účinkujúci.

Dryden navštívil Koehlerovcov aj u nich doma a najmä s malým Gregom strávil viacero dní. „Tak ako všetci mladí talentovaní hráči, aj Greg sa v kariére dostane tak ďaleko, ako veľmi ho bude poháňať myseľ a ako mu to telo dovolí.“

„Keď budem veľký, chcem byť hráčom NHL,“ povedal Koehler v jednom z rozhovorov.

Tesne potom však prišlo veľké sklamanie, keď sa v nasledujúcich tímových skúškach ani len nedostal do základnej zostavy.

„To ho vtedy tak trochu zničilo. Chvíľu po tom nechcel ani vôbec hrať,“ prezradila jeho mama Cathy.

Napriek tomu sa mu o necelých 10 rokov neskôr podarilo získať hokejové štipendium na univerzite v Massachusetts. O 2 roky neskôr si ho potom odtiaľ zobrala Carolina Hurricanes a podpísala s ním jeho prvú profesionálnu zmluvu. Koehlerov bonus za podpísanie mal hodnotu 650-tisíc dolárov a vďaka nemu tak mohol rodičom splatiť dom, kde doteraz žijú.

V Hurricanes sa pritom stretol aj s viacerými významnými hokejovými menami, ako sú členovia Hokejovej siene slávy Ron Francis či Jim Rutherford. V budúcnosti ich tam pravdepodobne doplní aj Rod Brind’Amour, ktorý Koehlerovi vlastne svojím zranením umožnil vstup do ligy.

Francis a Brind’Amour si na neho dokonca aj aspoň sčasti pamätajú, no okolnosti ohľadom jeho pôsobenia v NHL zistili až teraz.

„Takže som mu vlastne pokazil kariéru?“ pýtal sa Francis, keď zistil, čo spôsobila presilovka, ktorú vtedy získal.

V priebehu ďalších rokov Koehlera povolal do prvého tímu ešte Nashville, no v ostrom zápase mu nedal príležitosť ani raz. Jeho kariéra sa potom aj vinou zranení skončila v roku 2007, keď mal iba 32 rokov.

Dnes má Koehler už 2 deti a žije opäť v Toronte. Obe hrajú hokej a jeho 14-ročnú dcéru Lilly dokonca vybrali, aby pred zápasom Maple Leafs sprevádzala hráčov na ľad. Počas hrajúcich hymien stála pred hráčmi hostí z Caroliny Hurricanes.