Slovensko dostalo demarš z Nemecka, tvrdí Fico. Dôvodom je, že V4 chce riešiť utečencov po svojom

Schôdzky premiérov Visegrádskej štvorky donedávna nezaujímali vari nikoho okrem nich samotných. Utečenecká kríza to však zmenila.

Nemecká vláda podľa premiéra Roberta Fica protestovala už proti zámeru zvolať na pondelok stretnutie lídrov V4 s politikmi Bulharska a Macedónska. Takéto separátne stretnutie, ktoré sa má odohrať v Prahe, podľa Nemcov narúša snahu hľadať celoeurópske riešenie.

Fico o tom hovoril na programovej konferencii Smeru v Banskej Bystrici.

Prečítajte si

Smer čakal s konferenciou na posledné údaje, po voľbách sa chystá na koalíciu

Ministerstvo diplomatickú komunikáciu potvrdilo

Fico tvrdí, že Gréci nedokážu zabezpečiť hranice, preto treba ochranu posunúť na grécko-bulharské a grécko-macedónske hranice.

Nemecko protestovalo u štátneho tajomníka ministerstva zahraničia proti pripravovanému samitu, potvrdil premiér. Vraj treba hľadať iné spôsoby riešenia. „Predstavte si, dostali sme demarš, že čo si to dovoľuje V4, baviť sa spolu s Bulharskom a Macedónskom o ochrane vonkajších hraníc. Ak Grécko nie je schopné chrániť hranice, musíme ich chrániť niekde inde,“ vyhlásil Fico.

Ficove slová nepriamo potvrdilo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

„Môžeme potvrdiť, že prebehla diplomatická komunikácia o pripravovanom samite V4. Vzhľadom na dôverný charakter tejto komunikácie však nebudeme zverejňovať jej ďalšie detaily,“ povedal hovorca ministerstva Peter Stano.

Demarše Slovensko dostalo v rokoch 1994 a 1995 od Únie a USA, keď upozorňovali na prílišnú koncentráciu moci do jedných rúk – tých Vladimíra Mečiara.

Nemecký veľvyslanec v Česku sa s otázkou na ciele samitu V4 obrátil na štátneho tajomníka českého ministerstva zahraničia Tomáša Poruzu, ktorý to potvrdil ČTK.

Český minister zahraničia Lubomír Zaorálek však otázky Nemecka nevníma ako sťažnosti, ale ako hľadanie spoločného prístupu k riešeniu utečeneckej krízy. O to sa podľa jeho slov usiluje aj Česko.

Ficova téma

Na pražskom samite sa chcú politici stredoeurópskych krajín dohodnúť o posilnení ochrany hraníc Únie.

„Chceme hovoriť s macedónskym a bulharským premiérom alebo s predstaviteľmi týchto krajín, koľko ľudí by napríklad zo Slovenska mohlo byť súčasťou ochrany macedónskych hraníc… Berieme na vedomie, že sa niekomu táto iniciatíva nepáči, ale samitu sa zúčastníme,“ konštatoval Fico.

Migračná kríza je dlhodobo témou premiéra Fica a vládneho Smeru. Fico upozornil opäť na nebezpečenstvo jej podcenenia a myslí si, že tento rok bude „veľmi veselo“.

„Nechceme stáť so založenými rukami. Chceme vytiahnuť všetky možnosti z územia Slovenska a ísť predovšetkým smerom ku krajinám, kde treba zastaviť prílev migrantov… Nebudeme sa pozerať na to, ako nám každý deň prichádzajú bez kontroly tisíce migrantov… Nech sa na mňa hnevá, kto chce, nebudeme vytvárať na Slovensku žiadne ucelené komunity. Títo ľudia nie sú schopní prirodzenej integrácie,“ dodal s tým, že na postoji ku kvótam trvá.

Záložný plán

Pri posilnení hraníc Macedónska a Bulharska s Gréckom má ísť o vybudovanie zálohy pre prípad, že Atény budú naďalej púšťať utečencov cez svoje územie, aby pokračovali po takzvanej balkánskej ceste. Pozvánku do Prahy kvôli tomu dostal macedónsky prezident Gjorge Ivanov a bulharský premiér Bojko Borisov.

Viaceré nemecké médiá však píšu, že separátna schôdzka s Macedóncami a Bulharmi ide proti plánu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Podľa jej predstáv má byť kľúčová dohoda s Tureckom, aby migrantov cez svoje územie nepúšťalo.

Server Idnes.cz v tejto súvislosti upozornil na článok nemeckého denníka Die Welt, ktorý napísal, že Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko dokonca „rebelujú“ proti kancelárke Merkelovej.

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák pred nemeckými novinármi argumentoval tým, že nie je možné sa spoliehať len na Turkov.

„Dokiaľ neexistuje spoločná európska stratégia, je legitímne, keď sa štáty na balkánskej trase rozhodnú chrániť svoje hranice,“ povedal Lajčák.

Ožívajú historické rozdiely

Na druhej strane, ako upozornili české Hospodářské noviny, separátnu schôdzku v utorok absolvovali aj ministri šiestich zakladajúcich členov Európskej únie na čele s Nemeckom.

V oficiálnom stanovisku apelovali na to, aby sa členské štáty zbavili „sebeckých záujmov“ a sústredili sa na problémy migrácie a terorizmu.

Dve takéto separátne stretnutia však už teraz vysielajú signály, že Únia v súvislosti s utečencami nedrží pohromade.

„Súčasná situácia odhaľuje historické rozdiely, ktoré sa zdali byť prekonané. Medzi nimi ide práve o rozdelenie na staré a nové členské štáty alebo aj na východ a západ,“ poznamenali české HN.

Ako výrazné je toto štiepenie, sa môže ukázať na samite všetkých európskych lídrov Bruseli, ktorý prebehne koncom budúceho týždňa.

Jedným z hlavných bodov bude práve ochrana vonkajších hraníc pred očakávaným zosilnením utečeneckej vlny, ktoré má nastať počas jarných mesiacov.